Pokyn civilnému lietadlu pristáť – akt leteckého pirátstva? Stručný komentár k aktuálnej situácii v Bielorusku

Autor v tomto príspevku medzinárodnoprávne analyzuje aktuálnu situáciu v ktorej Bielorusko prinútilo pristáť lietadlo spoločnosti Ryanair v Minsku. Taktiež posudzuje aj vyjadrenia niektorých predstaviteľov štátov a médií, ktoré označujú takéto konanie za akt terorizmu alebo za letecké pirátstvo.

Z teórie medzinárodného práva vieme, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu je porušenie medzinárodnoprávneho záväzku. Prvou otázkou tak je či Bielorusko porušilo svojim konaním medzinárodné právo.

Základom medzinárodného leteckého práva je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z r. 1944 (tzv. Chicagský dohovor) a vychádza zo zásady úplnej a výlučnej zvrchovanosti štátu nad svojim vzdušným priestorom.[1] Na Chicagský dohovor nadväzujú dve alternatívne dohody – tzv. dohoda o dvoch slobodách a dohoda o piatich slobodách. Väčšina štátov (133) je zmluvnou stranou tej užšej dohody,[2] ktorá priznáva slobodu nerušeného preletu nad územím zmluvnej strany a slobodu pristáť z technických dôvodov. Tu máme na mysli rozhodnutie pilota pristáť, napr. z dôvodu potreby načerpať palivo, odstránenia poruchy a podobne. Ide tak o zmluvne dohodnutý režim slobôd letu v ktorom sa štáty slobodne rozhodli umožniť civilným lietadlám vstupovať do ich vzdušného priestoru.

Bielorusko je zmluvnou stranou Chicagského dohovoru, avšak nie je zmluvnou stranou ani jednej z týchto dvoch alternatívnych dohôd. Žiadne lietadlo, tak nesmie vletieť do jeho vzdušného priestoru bez vopred daného súhlasu, iba ak na základe osobitnej dohody alebo osobitného povolenia.

Predpokladáme, že lietadlo spoločnosti Ryanair sa nachádzalo vo vzdušnom priestore Bieloruska povolene, nakoľko Bielorusko nenamietalo neoprávnenosť zdržiavania sa lietadla v jeho vzdušnom priestore. A preto, napriek tomu, že Bielorusko nie je zmluvnou stranou zmienených alternatívnych dohôd, ak už sa lietadlo nachádza v jeho vzdušnom priestore, štát nemôže svojvoľne prinútiť lietadlo pristáť na ním určenom letisku.

Chicagský dohovor otázku upravuje v čl. 3bis, ktorý oprávňuje štát prinútiť civilné lietadlo pristáť z dvoch dôvodov:

a) ak sa nachádza v jeho vzdušnom priestore bez povolenia, alebo

b) ak existujú rozumné dôvody sa domnievať, že lietadlo má byť použité na účely, ktoré sú v rozpore s cieľmi Chicagského dohovoru.

Prvý dôvod nie je aplikovateľný na našu situáciu. Druhý dôvod je formulovaný pomerne vágne. Rozumieme tu ale prípady, kedy lietadlo má byť zneužité na teroristický čin alebo iným spôsobom má ohroziť bezpečnosť štátu a podobne. Bielorusko tvrdí, že ju kontaktovalo hnutie Hamas, ktoré ho malo informovať o tom, že na palube sa majú nachádzať výbušniny. To by mohlo byť indikátorom bezpečnostného rizika a teda oprávnenosti lietadlu zadať pokyn pristáť.

Z formulácie čl. 3bis Chicagského dohovoru vyplýva, že postačuje, ak Bielorusko preukáže, že existovali rozumné dôvody sa domnievať… Nemusí reálne výbušniny na palube lietadla aj nájsť. Tiež skutočnosť, že skupina Hamas sa k situácii nepriznáva nemusí ešte znamenať, že Bielorusko nemalo takéto rozumné dôvody. Môžeme predpokladať, že teroristické skupiny sa ochotnejšie priznávajú k tým úspešným útokom, než k tým, ktoré zlyhali, resp. boli odhalené.

Ak by rozumné dôvody sa domnievať, že lietadlo malo byť zneužité nepreukáže, tak bude skutočne zodpovedné a je možné uplatňovať sankcie či už v rámci všeobecného sankčného režimu, osobitné sankcie v rámci ICAO. Hovoriť môžeme aj o povinnosti nahradiť škodu, poskytnúť primerané záruky, že takéto konanie sa nebude opakovať, verejné ospravedlnenie a podobne.

Mali by sme ale byť opatrní ak by sme hovorili o uplatnení sankcií Bielorusku aj zo strany nezainteresovaných štátov či organizácií.[3]

V povahe porušeného medzinárodného pravidla sa odlišuje situácia, ktorá je porušením medzinárodného ius cogens (napr. okupácia Krymu) z čoho vyplýva, že každý jeden štát individuálne je oprávnený dovolávať sa zodpovednosti, ergo uplatniť sankcie, a aktuálna situácia, ktorá nie je porušením ius cogens.

Ak povaha porušeného záväzku Bieloruskom totiž nie je považovaná za súčasť medzinárodného ius cogens, tak ide o porušenie „bežných“ medzinárodnoprávnych záväzky zo zmlúv (ius dispositivum). V takom prípade individuálne sankcie môže uplatňovať len poškodený štát, a to voči štátu porušiteľovi. V prípade, ak individuálnu sankciu (protiopatrenia) uplatní štát, ktorý nebol konaním porušiteľa poškodený, tak sám sa môže vystaviť vzniku mediznárodnoprávnej zodpovednosti. Protiopatrenia, tak môžu uplatniť len poškodené štáty (napr. Írsko v ktorom bolo lietadlo registrované, resp. kde má sídlo Ryanair ako poškodená obchodná spoločnosť a pod. ak nájdeme súvislosť). Ostatné štáty, ak by chceli vyjadriť „sankčnú solidaritu“ by mohli uplatniť len také opatrenia, ktoré vo svojej podstate nepredstavujú recipročné porušenie právnych povinností, tzn. môžu uplatniť len tzv. retorzie.

Médiá citujú   výroky predstaviteľov štátov, ktoré situáciu opisujú ako akt štátneho terorizmu alebo pirátstva.[4] V prvom rade musíme zistiť, či Bielorusko skutočne porušilo svoj záväzok alebo nie. Ak by ale aj svoj záväzok porušilo, tieto výroky sú podľa môjho názoru skôr politické a emotívne zafarbené.

Ak hovoríme o leteckom pirátstve, tak sa môžeme oprieť o Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel z r. 1970, ktorého je Bielorusko zmluvnou stranou. Leteckého pirátstva sa môže v zmysle čl. 1 tohto dohovoru dopustiť osoba (nie štát) viacerými spôsobmi.

Pre nás aktuálny je čl. 1 ods. 1 písm. e): „vedome komunikuje nepravdivú informáciu, čím ohrozuje bezpečnosť lietadla vo vzduchu.“[5]

Je faktickou otázkou, či v danej situácii došlo k ohrozeniu bezpečnosti lietadla. Z medializovaných informácií nemám dôvod myslieť si, že pokynom bola bezpečnosť lietadla ohrozená. Ak bezpečnosť lietadla nebola ohrozená, nemožno hovoriť o leteckom pirátstve spáchanom v zmysle tohto Dohovoru.

Čo sa týka terorizmu, tak tu nenachádzame žiadnu všeobecnú definíciu zločinu terorizmu. Môžeme ale konštatovať, že je páchaný s osobitným motívom šíriť strach medzi civilným obyvateľstvom alebo sa páchateľ snaží daným činom prinútiť vnútroštátny alebo medzinárodný orgán aby niečo konal alebo opomenul. Nemyslím si, že tieto pojmové znaky sú naplnené.

V oboch prípadoch by sa týchto aktov (pirátstva či terorizmu) dopustili konkrétni jednotlivci, nie štát. Je preto nesprávne hovoriť o tom, že sa terorizmu či pirátstva dopustilo Bielorusko.[6] Dopustiť sa ho mohli konkrétni jednotlivci, ktorí by zato niesli trestnú zodpovednosť. Trestnú zodpovednosť by voči nim mal v prvom rade vyvodiť štát na území ktorého došlo k trestnému činu (tzn. Bielorusko),[7] alternatívne akýkoľvek iný štát v zmysle princípu univerzality, ak by sme uvedené činy považovali za zločiny podľa medzinárodného práva, čo je predmetom diskusie, alebo dotknutý štát (napr. v zmysle princípu pasívnej personality). Vylúčené nie je ani vytvorenie osobitného trestného tribunálu. Medzinárodný trestný súd by v danej veci nemohol konať z dôvodu nedostatku jurisdikcie ratione materae (pirátstvo a ani terorizmus nie je uvedené vo čl. 5 Rímskeho štatútu a mám zato, že situáciu by sme nevedeli klasifikovať ako zločin genocídy, zločin proti ľudskosti, vojnový zločin alebo zločin agresie).

Keďže podľa môjho názoru nie je možné hovoriť o terorizme alebo leteckom pirátstve, tak je vhodné byť opatrný aj pri úvahách o uplatnení cielených sankcií voči jednotlivcom. Je vhodnejšie hovoriť o porušení zmluvných záväzkov Bieloruska v oblasti medzinárodného leteckého práva, ktoré nemajú kogentnú povahu.[8]

Autor: Mgr. Lukáš Mareček, PhD., Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, E-mail: lukas.marecek@flaw.uniba.sk


[1] Čl. 1 Chicagskeho dohovoru. Online: https://www.icao.int/publications/Documents/7300_cons.pdf.

[2] International Air Services Transit Agreement. Dohoda o piatich slobodách – International Air Transport Agreement – má len 11 zmluvných strán.

[3] European Council conclusions on Belarus, 24 May 2021. Online: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2021/05/24/european-council-conclusions-on-belarus-24-may-2021/

[4] Minister ZV Írska Simon Coveney sa vyjadril “this was effectively aviation piracy, state-sponsored“. Williams, Matthias – Siebold, Sabine:  Belarus faces new sanctions over jetliner ‘state piracy,’ arrest of journalist In Reuters. Online: https://www.reuters.com/world/europe/fury-over-state-piracy-west-weighs-action-against-belarus-2021-05-24/ “ tiež aj Wheeldon, Tom: How Belarus’s ‚aviation piracy‘ broke international law In France 24. Online: https://www.france24.com/en/europe/20210524-how-belarus-s-aviation-piracy-broke-international-law. USA a EÚ tento akt mali označiť za terorizmus Bredemeier, Ken: US, EU Accuse Belarus of Terrorism After Plane Diverted to Arrest Journalist In Voanews. Online: https://www.voanews.com/europe/us-eu-accuse-belarus-terrorism-after-plane-diverted-arrest-journalist. Rovnako aj prezident Litvy Gitanas Nauseda označil situáciu za „štátny terorizmus“ Amaro, Silvia: The EU sanctions Belarus after ‘state terrorism’ — but experts aren’t convinced they’ll work In CNBC. Online: https://www.cnbc.com/2021/05/25/belarus-eu-sanctions-but-experts-arent-convinced-they-will-work.html.

[5] Communicates information which he knows to be false, thereby endangering the safety of an aircraft in flight.

[6] Všimnime si aj, že ako teroristické skupiny sú v oficiálnych dokumentoch vždy označovaní neštátni aktéri, nie štáty, a to aj v prípadoch, kedy daný neštátny aktér je členom vlády štátu. Viď napr. Hizballáh, ktorý od r. 2012 dvoch členov v Libanonskej vláde, ale za teroristickú skupinu napriek tomu nebol označený Libanon či jeho vláda ale konkrétne toto politické hnutie. Kanter, James – Rudoren, Jodi: European Union Adds Military Wing of Hezbollah to List of Terrorist Organizations In New York Times. Online https://www.nytimes.com/2013/07/23/world/middleeast/european-union-adds-hezbollah-wing-to-terror-list.html.

[7] Porovnaj napr. čl. 2 Dohovoru o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel z r. 1970.

[8] Pre ďalšie čítanie a čiastočne odlišné závery odporúčam napr. Jackson, Miles – Tzanakopoulos, Antonios: Aerial Incident of 23 May 2021: Belarus and the Ryanair Flight 4978 In EJIL Talk! Online: https://www.ejiltalk.org/aerial-incident-of-23-may-2021-belarus-and-the-ryanair-flight-4978/