Autor sa v tomto odbornom príspevku v krátkosti zamýšľa nad zmyslom rozlišovania volebných prieskumov a volebných ankiet, ktoré by mala zaviesť pripravovaná novela volebných zákonov.
Dňa 13. mája 2021 sa začalo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým by sa mali novelizovať oba volebné zákony, t. j. zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva[1] i zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani[2] (ďalej len „novela volebných zákonov“). Novela volebných zákonov, pochádzajúca z dielne rezortu vnútra, navrhuje, predovšetkým v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do oboch úrovní územnej samosprávy, ktoré sa po prvý raz budú spoločne konať na jeseň budúceho roka, viacero zmien volebných pravidiel. Nejde síce o zmeny zásadného či systémového charakteru, skôr o zmeny technickejšie, no vo svojom súhrne môžu organizáciu a priebeh volieb, osobitne tých samosprávnych, vylepšiť. Na nasledujúcich riadkoch však v stručnosti upriamime pozornosť len na jednu z navrhovaných zmien, ktorá sa týka pravidiel volebnej kampane.
Novela volebných zákonov by mala priniesť, v časti týkajúcej sa zmien zákona o volebnej kampani, hneď niekoľko noviniek. Okrem skrátenia tzv. moratória na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov, a to zo súčasných 14 (resp. 50) dní[3] na 48 hodín predo dňom konania volieb, by malo ísť aj o výslovné rozčlenenie volebných prieskumov na tri odlišné kategórie. Okrem prieskumov realizovaných v samotný deň volieb, bežne nazývaných ako tzv. exit poll, by po novom mali existovať volebné prieskumy (v užšom zmysle slova) a volebné ankety. Všetky z uvedených kategórii by malo zostať súčasťou úpravy § 17 zákona o volebnej kampani, ktorý by sa však rozčlenil až na päť odsekov.
Volebné prieskumy (v užšom zmysle) by mali byť definované hneď v prvom odseku § 17 zákona o volebnej kampani. Volebný prieskum by mal predstavovať „(…) prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu.“ Volebné ankety, naopak, by podľa § 17 ods. 2 mali byť charakterizované ako „prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý nebol uskutočnený spôsobom podľa odseku 1.“
V oboch prípadoch, teda tak v prípade volebných prieskumov, ako aj v prípade volebných ankiet, by teda malo ísť o prieskumy verejnej mienky zamerané na zistenie preferencií voličov, avšak s tým rozdielom, že volebné ankety by neboli realizované za pomoci všeobecne uznávaných štatistických metód a na reprezentatívnej vzorke voličov, ktorú novela volebných zákonov demonštratívne vymedzuje. Dôvody, prečo by malo dôjsť k načrtnutému rozlišovaniu volebných prieskumov (v širšom zmysle), naznačuje dôvodová správa. Z nej sa dozvieme, že keďže zákon o volebnej kampani v súčasnosti platnom a účinnom znení neobsahuje definíciu volebného prieskumu, prax priniesla otázku, čo sa za volebný prieskum vlastne má považovať, a to najmä v spojení so zákazom zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v určenom čase (tzv. moratórium na volebné prieskumy).[4] S porušením tohto zákazu je pritom spojená sankcia vo forme peňažnej pokuty. Samotné rozlišovanie dvoch kategórií, t. j. volebné prieskumy a volebné ankety, má byť, opäť slovami predkladateľa, reakciou na prax zverejňovania rôznych prieskumov z nedôveryhodných zdrojov, často vydávaných za volebné prieskumy, ktoré však neboli vykonané na základe všeobecne uznávaných štatistických metód používaných profesionálnymi agentúrami realizujúcimi prieskumy verejnej mienky, a to či už na Slovensku alebo v zahraničí. Neraz taktiež malo ísť aj o prieskumy zverejňované samotnými kandidujúcimi subjektmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dôvodová správa, v jej relevantnej časti, uzatvára, že novelou volebných zákonov sa má zaviesť volebná anketa ako niečo, čo je kvalitatívne odlišné od volebného prieskumu.
Rozlíšenie medzi volebnými prieskumami a volebnými anketami založené na kvalitatívnych kritériách, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhuje, je v poriadku. Vychádza totiž z uvedomenia si skutočnosti, že výsledky volebných prieskumov môžu nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie voličov, resp. prinajmenšom časti z nich. Vzhľadom na túto skutočnosť je želateľné, aby realizácia volebných prieskumov vychádzala z určitých (minimálnych) štandardov, ktoré by boli spôsobilé zabezpečiť to, že ich výsledky budú mať určitú výpovednú hodnotu, čím by sa minimalizoval ich možný manipulatívny vplyv na správanie sa elektorátu. Dostatok informácií, ktorými by mali voliči disponovať, vrátane určitej ich „kvality“, je napokon jednou z požiadaviek, ktorá by v prostredí slobodných volieb mala byť splnená, resp. zo strany štátu garantovaná. Ak by sa voliči nerozhodovali podľa relevantných informácií, formulácia čl. 30 ods. 1 Ústavy,[5] podľa ktorej majú občania právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí (aj) „slobodnou voľbou svojich zástupcov“, by tak zostala len na papieri.
Problémom skúmanej novely volebných zákonov je však to, že pojmové rozlíšenie „kvalitných“ volebných prieskumov od „nekvalitných“ volebných ankiet nespája so žiadnymi (relevantnými) právnymi následkami.V čase 48 hodín predo dňom konania volieb, ako aj v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, je totiž zakázané tak zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov, ako aj zverejňovanie výsledkov volebných ankiet. Porušenie tejto povinnosti, či už ide o zverejnenie výsledkov volebných prieskumov alebo výsledkov volebných ankiet, zakladá úplne rovnakú administratívnoprávnu zodpovednosť, či už politickej strany, kandidáta na prezidenta alebo kandidáta uchádzajúceho sa o funkciu v orgáne územnej samosprávy.
Ak by novela volebných zákonov zostala v podobe, v akej bola predložená do medzirezortného pripomienkové konania, rozlišovanie volebných prieskumov a volebných ankiet by zostalo, akokoľvek dobrými úmyslami bol tento zámer vedený, len v rovine akéhosi legislatívneho cvičenia. Išlo by o niečo podobné ako je rozlišovanie politických strán a politických hnutí z právneho hľadiska. Zákon č. 85/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov totiž síce je zákonom o „politických stranách a politických hnutiach“, no tieto žiadnym spôsobom nerozlišuje.[6] Na mieste je preto taká úprava novely volebných zákonov, ktorá by s rozlíšením dvoch podôb volebných prieskumov (v širšom zmysle) spojila aj relevantné následky. Ak je našim cieľom poskytnúť voličovi čo možno najkvalitnejšie informácie pre to, aby mohol prijať kvalifikované volebné rozhodnutie, za úvahu stojí napríklad zákaz zverejňovania výsledkov volebných ankiet, prípadne predĺženie moratória na zverejňovanie ich výsledkov nad 48 hodín predo dňom konania volieb, čo je moratórium, ktoré by malo platiť pri volebných prieskumoch (v užšom zmysle). Samozrejme, existujú aj ďalšie možnosti.
Autor: doc. JUDr. Marek Domin, PhD., Katedra ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, E-mail: marek.domin@flaw.uniba.sk
[1] Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[2] Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
[3] Pôvodné znenie zákona o volebnej kampani zaviedlo zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní predo dňom konania volieb. Zákon č. 413/2019 Z. z., ktorý zákon o volebnej kampani novelizoval, nahradil číslovku 14 číslovkou 50, na čo reagovala prezidenta Slovenskej republiky návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 18. decembra 2019, sp. zn. PL. ÚS 26/2019, ktorým tento návrh prijal na ďalšie konania, účinnosť predmetnej zmeny pozastavil. V súčasnosti teda (stále) platí moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní predo dňom konania volieb.
[4] Porovnaj dôvodovú správu k návrhu novely volebných zákonov (osobitná časť, odôvodnenie k bodu 18), ktorá je dostupná na: < https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-236>.
[5] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
[6] K rozlišovaniu politických strán a politických hnutí pozri napríklad DOMIN, M., BUJŇÁK, V. Zákon o politických stranách a politických hnutiach. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, s. 31 a nasl.