Autor v tomto odbornom príspevku poukazuje na vývoj právnického vzdelávania v Bratislave a na území Slovenska pred vznikom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v roku 1921. Okrem analýzy inštitucionálnej základne sa príspevok zaoberá aj na formou a jednotlivými predmetmi právnického štúdia v minulosti.
Letný semester akademického roka 2018/19 sa niesol v znamení príjemných osláv storočnice našej Univerzity. Samotná Právnická fakulta Univerzity Komenského bude mať úctyhodné storočie činnosti za sebou až na jeseň v roku 2021. Je nepochybné, že až vznik našej fakulty umožnil plnohodnotný a slobodný rozvoj slovenskej právnej vedy, ktorá začala rásť v podmienkach prvej Československej republiky. Táto krátka spomienka bude venovaná epochám, ktoré predchádzali vytvoreniu našej Právnickej fakulty. Právnické vzdelávanie v Bratislave má totiž relatívne dlhú tradíciu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto časovom úseku jestvovalo hneď viacero inštitúcií, ktoré zabezpečovali šírenie vznešených vedomostí o dobrom a spravodlivom.
Významnú úlohu pri pestovaní práva v Bratislave zohrávala už od začiatku 13. storočia bratislavská kapitula pri Dóme sv. Martina, ktorá pôsobila aj ako tzv. hodnoverné miesto, kde bolo možné „úradne“ overiť vzácne listiny.[1] Organizovaná výučba práva však v Bratislave prebiehala až na pôde Academie Istropolitany (Universitas Histropolitana) v druhej polovici 15. storočia (1467-1491).[2] Existujú indície, že jej právnická fakulta sa riadila bolognským modelom organizácie (na rozdiel od ostatných jej fakúlt spravujúcich sa tzv. parížskym modelom). Po jej zániku začala o viac než 150 rokov pôsobiť na Slovensku od roku 1667 Právnická fakulta historickej Trnavskej univerzity, ktorá bola na základe školských reforiem Márie Terézie v roku 1777 presťahovaná do Budína, kde sa za jej právneho nástupcu tradične pokladá Univerzita Eötvösa Loranda v Budapešti.[3] Po jej presídlení sa na území dnešného Slovenska nevyskytovala klasická Univerzita
Už v novembri 1777 však vznikli v Trnave a v Košiciach akadémie, ktoré poskytovali dvojročný kurz filozofie a dvojročné nadväzujúce štúdium práva.[4] V roku 1784 bola Trnavská akadémia presťahovaná do Bratislavy, kde pôsobila nepretržite až do roku 1914.[5] Pôvodne sídlila v bývalom kláštore Klarisiek. V prvom ročníku sa prednášala štatistika Uhorska a ďalších Habsburských krajín, všeobecná štátoveda, medzinárodné právo, uhorské verejné právo a banské právo. V druhom ročníku sa vyučovala politická veda, úradná štylistika, maďarský jazyk a literatúra, uhorské súkromné právo, obchodné a zmenkové právo a napokon trestné právo.[6]
Od roku 1850 boli po reforme gymnázií uvedené inštitúcie transformované na Kráľovské právnické akadémie s trojročným právnickým štúdiom. Znamenalo to predovšetkým zrušenie dovtedajšieho filozofického kurzu a rozšírenie štvorsemestrálneho štúdia práva na tri roky.[7] Absolventi si mohli právnické vzdelanie následne doplniť na jednej z univerzít. Obdobie zmien zavŕšilo presťahovanie Bratislavskej kráľovskej akadémie do budovy na Kapitulskej ulici oproti Dómu sv. Martina (dnešnému sídlu Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK a prvému sídlu Právnickej fakulty UK). Zaujímavosťou je, že poradie prednášok v tom čase nebolo striktne určené, ale poslucháči ich mohli navštevovať podľa svojej ľubovôle a za predpokladu dodržania povinného počtu hodín. Pre toto obdobie bolo typické vytvorenie akéhosi úvodného predmetu, ktorý sa nazýval „Encyklopédia práva“. Jeho cieľom bolo uviesť poslucháča do základných právnických pojmov a systému štúdia. Popri tom sa právna filozofia tradične prednášala v spojení s trestným právom, v dôsledku čoho sa dôraz kládol predovšetkým na filozofické poňatie trestného práva a trestania. Na Akadémii sa začalo prednášať rímske právo, cirkevné právo a finančná veda. Od roku 1867 sa začali povinne vyučovať uhorské dejiny štátu a práva od akademického roka 1869/1870 boli zavedené prednášky z účtovníctva a súdneho lekárstva.[8]
V roku 1874 bola Právnická akadémia v Bratislave opäť reorganizovaná. Štúdium sa predĺžilo na štyri roky a končilo sa dvoma veľkými skúškami. Prvá, štátovedecká skúška, pozostávala najmä z overovania znalostí uhorského administratívneho práva, pozemkového práva a finančného práva. Druhá, právovedecká skúška, sa orientovala na znalosti uhorského súkromného práva, trestného práva, občianskeho procesu a trestného konania. V dvoch semestroch sa vyučovalo rímske právo a cirkevné právo, ďalej boli prítomné aj uhorské a európske dejiny štátu a práva, úvod do vied štátnych a právnych, právna filozofia, ekonómia, uhorské súkromné právo, uhorské verejné právo, administratívne právo, finančná veda, finančné právo, trestné právo, občianske sporové a mimosporové konanie, obchodné a zmenkové právo, vrátane základov rakúskeho súkromného práva.
V nasledujúcich rokoch sa čoraz výraznejšie pociťovala potreba vzniku samostatnej právnickej fakulty. Väčšina absolventov právnických akadémií si dopĺňala vzdelanie na právnických fakultách v Kluži, v Budapešti, či v Prahe. Napriek viacerým reformám a sústavnému predlžovaniu štúdia však právnické akadémie neboli spôsobilé dosiahnuť úroveň riadnych právnických fakúlt. Vďaka nesmiernemu úsiliu bratislavského magistrátu sa podarilo, že v roku 1912 uhorskí poslanci schválili zákon (zákonný článok 36/1912 o zriadení Debrecínskej a Bratislavskej kráľovskej uhorskej univerzity), ktorým vznikla Uhorskej kráľovskej Alžbetínskej univerzity so sídlom v Bratislave pomenovanej podľa Alžbety Uhorskej. Medzi jej prvými fakultami začala svoju činnosť vo vojnovom školskom roku 1914/1915 vyvíjať aj Právnická fakulta. Po roku 1918 nebola odsúdená hneď na zánik, avšak ukázalo sa, že sa v jej rámci naďalej demonštratívne vyučovalo v maďarskom jazyku, jednotlivé predmety sa orientovali výlučne na maďarské právo a šírila sa z nej náuka o krajinách svätoštefanskej koruny. Ako centrum iredenty ju bolo nevyhnutné uzatvoriť. Hoci ju československý parlament zrušil zákon a prevzal jej majetok na Slovensku, demonštratívne bola fakulta maďarskou vládou presťahovaná do Päťkostolia (Pécs), pričom až do júla 1923 používala označenie „Bratislavská fakulta“.[9]
Samotný príbeh Právnickej fakulty Univerzity Komenského sa nemôže začať inak, ako právnym predpisom. De iure vznikla už 27. júna 1919 na základe zákona č. 375/1919 Sb., ktorým sa zriaďuje Československá štátna univerzita v Bratislave. Podľa prvého paragrafu tohto zákona sa mala skladať zo štyroch fakúlt: právnickej, lekárskej, filozofickej a prírodovedeckej. K realizácii tohto zákona prišlo až 24. októbra 1921, keď Právnická fakulta reálne vznikla a otvorila svoje brány prvým poslucháčom. Z toho dôvodu ju právom možno označiť za najstaršiu kontinuálne a do dnešných čias fungujúcu právnickú fakultu na území Slovenska. Ešte na základe Nariadenia vlády ČSR č. 595/1919 Sb. dostala táto ustanovizeň právo nosiť názov „Univerzita Komenského“.
Autor: JUDr. Martin Gregor, PhD., Univerzita Komenského Bratislave, Právnická fakulta, Katedra rímskeho práva, kánonického a cirkevného práva, E-mail: martin.gregor@flaw.uniba.sk
[1] Pozri: VALO, J. (ed.): Štúdie o činnosti hodnoverných miest na Slovensku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. 85 s.
[2] REBRO, K.: Istropolitana a Bologna. In: HOLOTÍK, Ľ. – VANTUCH, A.: Humanizmus a renesancia na Slovensku v 15.-16. storočí. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1967, s. 5-24; REBRO, K.: K dejinám Academie Istropolitany. In: Slovenská archivistika, č. 1, roč. 2, 1967, s. 3-28.
[3] Bližšie: LACLAVÍKOVÁ, M. – ŠVECOVÁ, A.: Dejiny právnického vzdelávania na Trnavskej univerzite v Trnave. Praha: Leges, 2017. 160 s.
[4] Ratio educationis rozdelilo školstvo na ľudové a latinské. Latinské školy sa delili do troch stupňov: gramatické, humanistické a tzv. akadémie.
[5] 28. 12. 1783 dostala Akadémia pokyn predložiť presný plán všetkých miestností, ktoré používa, 23. marca 1784 bola Akadémii adresovaná výzva, aby sa presťahovala, čo bolo zrealizované v máji 1784. Pozri: HUBENÁK, L.: Poslucháči práva na Právnickej akadémii Bratislave v rokoch 1784- 1850. In: Právny obzor, č. č. 3, roč. 51, 1968, s. 279-280.
[6] VARGA, A.: Príspevok k dejinám Právnickej akadémie v Bratislave v období absolutizmu a dualizmu 1850-1914. Právny obzor, č. 1, roč. 56, 1973, s. 57.
[7] HUBENÁK, L.: Právnické akadémie na Slovensku. In: Schelle, K. a Kol. (ed.): Encyklopedie českých právních dějin, VII. svazek. Ostrava: Key Publishing, 2017, s. 922-923.
[8] VARGA, A.: Príspevok k dejinám Právnickej akadémie v Bratislave v období absolutizmu a dualizmu 1850-1914. Právny obzor, č. 1, roč. 56, 1973, s. 65-66.
[9] Národní archív ČR Praha-Chodovec, Fond Ministerstva školství, kartón 1064.