Autor sa v tomto odbornom príspevku zamýšľa, v nadväznosti na návrh novely volebného kódexu predložený v auguste 2019, či by zákonodarca skutočne mal regulovať to, čo si kandidát uchádzajúci sa o post poslanca na svoju kandidátnu listinu v rámci rubriky „zamestnanie“ uvedie.
Svoj predchádzajúci príspevok, ktorý bol rovnako venovaný pravidlám volebnej súťaže,[1] som zakončil pesimistickou víziou, že do najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“), ktoré by sa mali konať 29. februára 2020, možno očakávať ešte ďalšie návrhy na zmenu volebnej legislatívy. Čo čert nechcel, tento scenár sa naplnil. Koncom augusta 2019 totiž dvojica poslancov Národnej rady predložila návrh novelizujúci volebný kódex.[2] Našťastie, prinajmenšom ak vychádzame z pôvodného znenia tohto návrhu, zamýšľané zmeny by sa mali vzťahovať až na obdobie po uvedených parlamentných voľbách.
Predmetný návrh novelizujúci volebný kódex má za cieľ doplniť pravidlá týkajúce sa údajov, ktoré sú o kandidátoch uchádzajúcich sa o volené verejné funkcie, nie len funkciu poslanca Národnej rady, uvádzané na kandidátnych listinách. V súčasnosti platné znenie volebného kódexu vyžaduje, aby kandidátna listina (návrh na kandidáta), a následne aj hlasovací lístok, ktorý sa na základe kandidátnej listiny vyhotovuje, obsahoval nasledujúce údaje: meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a „zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“. Posledný z uvedených údajov, aj napriek jeho možnej viacvýznamovosti, zákon podrobnejšie nevysvetľuje. Rubrika „zamestnanie (…)“ by po novom, podľa poslancami predloženého návrhu, nesmela obsahovať „žiadne vlastné mená alebo ich skratky“. Sankciou za porušenie tejto povinnosti, ak by nedošlo k náprave ani po výzve zo strany Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, by malo byť vyčiarknutie dotknutého kandidáta, resp. nezaregistrovanie jeho kandidátnej listiny.
Skúmaný návrh bol s vysokou pravdepodobnosťou inšpirovaný predovšetkým minuloročnými voľbami do orgánov samosprávy obcí, osobitne niektorými kandidátmi kandidujúcimi do samosprávnych orgánov Bratislavy a jej mestských častí. Viacero kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva a na poslancov miestnych zastupiteľstiev jednotlivých mestských častí, ktorí podporovali kandidáta na primátora Matúša Valla, mali v rámci rubriky „zamestnanie (…)“ na kandidátnej listine a následne i hlasovacom lístku uvedené (aj) „Team Vallo“. Samozrejme, nešlo o jediný prípad. Príslušnosť k občianskemu združeniu, ktorým je napokon aj občianske združenie s názvom „Team Vallo“,[3] na kandidátnej listine (hlasovacom lístku) uviedli aj niektorí iní kandidáti, a to nie len tí bratislavskí.
Predkladatelia návrhu Lex Vallo, ako som si dovolil tento novelizačný zákon označiť, na podporu svoju zámeru uvádzajú v zásade tri hlavné dôvody. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim o ich stručné priblíženie a následne aj o ich prípadnú relativizáciu, a to za pomoci vhodných protiargumentov.
Ešte predtým je však nutné si ozrejmiť to, čo mali autori návrhu pod pojmom „vlastné mená“, ktorý je pre navrhovanú novelu kľúčový, vôbec na mysli. Z paragrafového znenia predkladaného návrhu totiž odpoveď na túto otázku nie je zrejmá. Vlastné mená, opak tzv. všeobecných mien, v slovenskom jazyku označujú jedinečný konkrétny objekt, predovšetkým (nie však výlučne) osobu. Pre vlastné mená je typické to, že ich začiatok sa píše veľkým písmenom.[4] Z dôvodovej správy k skúmanej novele volebného kódexu vyplýva, že predkladatelia mali pod vlastnými menami na mysli predovšetkým názvy konkrétnych právnických osôb, najmä občianskych združení a zamestnávateľských subjektov. Ak tento, z dôvodovej správy vydedukovaný poznatok spojíme so všeobecnou charakteristikou vlastných mien, skúmaný návrh by mal smerovať k tomu, aby v rámci rubriky „zamestnanie (…)“ na kandidátnej listine nemohlo byť uvedené napríklad „predavač v BILLA s.r.o.“ alebo len „TESCO STORES SR, a.s.“, prípadne „predavač u pána Jozefa Mrkvičku“ či „zamestnanec občianskeho združenia OZ Priateľ Pes“. V konečnom dôsledku však, čo možno predkladatelia návrhu zákona možno ani nepredvídali, by na kandidátnej listine nemohlo byť uvedené ani „poslanec NR SR“ ale len „poslanec“. Aj „Národná rada Slovenskej republiky“ totiž predstavuje vlastné meno.
A teraz tie dôvody. Skúmaný návrh uvádza, že zákaz uvádzania vlastných mien (1) má zabrániť zneužívaniu rubriky „zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“ na propagáciu občianskych združení alebo iných právnických osôb. Navrhovaná zmena teda má zabezpečiť to, slovami predkladateľov, aby predmetná rubrika informovala voliča v rozsahu, ktorý mal zákonodarca na mysli v pôvodnom znení volebného kódexu. Druhý dôvod, s ktorým dôvodová správa k skúmanej novele pracuje, je (2) snaha o zabezpečenie lepšej orientácie voliča. Uvádzanie vlastných mien v rubrike „zamestnanie (…)“ totiž môže viesť, podľa navrhovateľov, k tomu, že voliči by mohli nezávislých kandidátov mylne považovať za kandidátov organizovaných v politickej strane. Platilo by to najmä v prípade, ak by obsahom predmetnej rubriky bol názov občianskeho združenia. A napokon, predkladajúci poslanci argumentujú aj tým, že (3) uvádzanie vlastných mien v rámci predmetnej rubriky môže ovplyvňovať rozhodovanie voliča v období, kedy už je vedenie volebnej kampane zakázané. Týmto obdobím sa má nepochybne na mysli okamih hlasovania, kedy je, samozrejme, vedenie volebnej kampane zo zákona neprípustné.[5]
Ad 1:
Prvý z dôvodov, ktoré predkladatelia Lex Vallo uvádzajú, sa javí ako ten z trojice dôvodov najsilnejší. Rubrika „zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“ skutočne môže byť, za určitých okolností, zneužitá na propagácia. Domnievam sa však, že predmetná rubrika môže byť využiteľná ani tak nie pre politickú reklamu, ako uvádzajú navrhovatelia odkazujúc aj na rozhodnutia Štátnej komisie pre voľby,[6] ale skôr pre reklamu v bežnom slova zmysle, teda na propagáciu určitých produktov alebo služieb, prípadne ich poskytovateľov. Avšak, za zneužívanie smerujúce k propagácii by sme uvádzanie vlastných mien na kandidátnej listine (hlasovacom lístku) mohli bez pochýb považovať až v prípade, ak by text uvedený v tejto rubrike mal jednoznačnú povahu výzvy, napríklad „nakupujte v BILLE“. Isteže, hranica medzi tým, čo je možné považovať za jednoznačnú propagáciu a čo ešte nie nebude vždy dostatočne zrejmá. Mám však za to, že zneužívanie rubriky „zamestnanie (…)“ doposiaľ v praxi zásadným spôsobom rozšírené nebolo.
Ad 2:
Druhý z dôvodov vyplývajúcich z dôvodovej správy je špecifický tým, že ľubovoľný obsah rubriky „zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“ môže v praxi voliča nie len dezorientovať, ako argumentujú poslanci predkladajúci skúmaný návrh zákona, ale aj, za určitých okolností, v orientácii voličovi pomôcť. Pokiaľ ide o prvý z pohľadov, navrhovateľom možno dať za pravdu v tom, že uvádzanie vlastných mien v predmetnej rubrike môže voliča uviesť do omylu predovšetkým v prípade, pokiaľ ide o nezávislého kandidáta uvádzajúceho v rubrike „zamestnanie (…)“ svoj zamestnanecký či iný pracovný alebo podobný vzťah k občianskemu združeniu. Platí to o to viac, ak predmetné združenie má vo svojom názve také slová alebo slovné spojenia, ktoré sú spôsobilé evokovať, že ide o politickú stranu alebo politické hnutie. Ako príklady možno uviesť slová „aliancia“, „hnutie“, „jednota“, „združenie“ či „zväz“.
V súvislosti s prípadom kandidáta na bratislavského primátora M. Valla je zaujímavé poznamenať, že tu išlo o opačný prípad. Jeho volebná kampaň mohla vyvolávať dojem, že predstavuje nezávislého či tzv. občianskeho kandidáta, a to aj prostredníctvom hlásenia sa k združeniu „Team Vallo“. Opak bol však pravdou. Matúš Vallo bol totiž ako kandidát na primátora Bratislavy navrhnutý koalíciou politických strán. Prinajmenšom z formálno-právneho hľadiska preto v jeho prípade o nezávislého kandidáta ísť nemohlo.
Domnievam sa, že väčšia sloboda týkajúca sa obsahu rubriky „zamestnanie (…)“ môže byť pre voliča v konečnom dôsledku aj, naopak, nápomocná. Predstaviteľné je to najmä v prípade samosprávnych volieb, napríklad volieb do orgánov samosprávy obcí, v prípade ktorých volič vyberá tak starostu (primátora), ako aj poslancov zastupiteľstva. Tí sú, pokiaľ chce obec (mesto) riadne fungovať, odkázaní na určitú nevyhnutnú mieru vzájomnej spolupráce. Tá je nepochybne jednoduchšia, pokiaľ starosta a poslanci sú takpovediac „jednej sorty“, a to nie len v prípade kandidátov straníckych, kde by to mala zabezpečovať práve ich príslušnosť k jednej politickej strane alebo koalícií, ale aj v prípade kandidátov nezávislých. A je to práve rubrika „zamestnanie (…)“ v rámci ktorej môžu viacerí nezávislí kandidáti voličovi deklarovať, že po prípadnom zvolení budú navzájom spolupracovať, resp. že ich predstavy o správe samosprávy sú totožné či podobné. A to sa práve stalo v prípade minuloročných bratislavských volieb, kde skupina kandidátov (neformálne) združená okolo kandidáta na primátora M. Valla mala v predmetnej rubrike uvedené (aj) slovné spojenie „Team Vallo“. To, že uvedené slovné spojenie bolo zhodné s názvom existujúceho občianskeho združenia v konečnom dôsledku pravdepodobne pre voliča nebolo tak dôležité ako fakt, že mohol dotknutých kandidátov takpovediac spojiť s konkrétnym kandidátom na post primátora. Výberom takýchto kandidátov následne volič mohol oprávnene predpokladať, že v prípade zvolenia títo kandidáti budú so zvoleným primátorom z rovnakého tímu spolupracovať.
Ad 3:
Tretí dôvod je pravdepodobne najslabší. Je ho totiž možné relativizovať, keďže všetky údaje uvedené na hlasovacom lístku, s ktorým volič počas hlasovania logicky prichádza do styku, môžu voliča ovplyvňovať v čase, kedy je vedenie volebnej kampane zakázané. Niektorého z voličov síce môže takpovediac na poslednú chvíľu, čiže v čase volebného moratória, ovplyvniť údaj obsahujúci vlastné meno zamestnávateľa kandidáta, iného však nemusí. Naopak, iný volič sa môže pri výbere kandidáta opierať o jeho vzdelanie, ktoré je reflektované uvádzaným titulom, jeho životné skúsenosti, ktoré možno odvodiť z uvedeného dátum narodenia, či jeho „príslušnosť“ ku konkrétnemu regiónu, čo je údaj vyplývajúci z jeho adresy trvalého pobytu. Dovedúc tento argument ad absurdum, na hlasovacom lístku by nemalo byť ani meno a priezvisko kandidáta, pretože aj tie sú faktorom ovplyvňujúcim voliča v čase volebného moratória. Posledné uvedené osobitne platí pri voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu, pri ktorých voliči síce hlasujú za kandidátne listiny politických strán, no konkrétni kandidáti na nich uvedení môžu pri výbere politickej strany zohrávať nezanedbateľnú úlohu.
Na záver stručné zhrnutie. Nazdávam sa, že zámer, ktorí autori v stručnosti skúmanej novely volebného kódexu sledujú, nie je zlý. Naopak, navrhované zmeny smerujú k legitímnym cieľom. Avšak, aj napriek tomu, že som im dal argumentačne čiastočne za pravdu, predovšetkým pri druhom dôvode, otáznym zostáva, či je prijatie navrhovanej zákonnej úpravy, ktorá je vo svojej podstate reštriktívna a obmedzujúca, je skutočne nevyhnutné či potrebné. Vzhľadom na skutočnosť, že zneužívanie rubriky „zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“ v praxi nie je neúmerne rozšírené, ako aj berúc do úvahu skutočnosť, že priemerne vyspelý volič by mal byť schopný pochopiť za koho vo voľbách hlasuje, sa skôr prikláňam k záveru, že prijatie navrhovanej úpravy potrebné nie je. A nevyhnutné už vôbec nie.
Tento príspevok nemal za cieľ propagovať obchodné spoločností BILLA s.r.o. a TESCO STORES SR, a.s., rovnako ako ani fyzickú osobu Jozef Mrkvička a občianske združenie OZ Priateľ Pes. Príspevok nebol z ich strany ani sponzorovaný. Výber uvedených subjektov bol náhodný a ilustratívny.
Autor: doc. JUDr. Marek Domin, PhD., Univerzita
Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra ústavného práva,
E-mail: marek.domin@flaw.uniba.sk
[1] DOMIN, M.: Ako by sa nemali meniť pravidlá volebnej súťaže. In COMENIUS odborný blog. 2019 [online] 01.07.2019. Dostupné na: <https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2019/07/01/ako-by-sa-nemali-menit-pravidla-volebnej-sutaze/>.
[2] Návrh poslancov Národnej rady Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 1579 (doručená 20. augusta 2019); VII. volebné obdobie Národnej rady.
[3] Ide o občianske združenie, ktoré bolo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zaregistrované 28. mája 2018 pod registračným číslom VVS/1-900/90-53773.
[4] Pre základné vymedzenie vlastných mien pozri napr. Čo sú to vlastné mená. [online] [cit. 21. 8. 2019]. Dostupné na: <http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/kur/data/25364caa-f051-4267-b251-5ad7ff01f0ab.html?ownapi=1>.
[5] Vedenie volebnej kampane počas volieb, t. j. v deň hlasovania, zakázané v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, v spojení s relevantnými ustanoveniami jeho § 19 a § 20.
[6] Ide napríklad o uznesenia zo zasadnutia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo 6. októbra 2018. V uzneseniach č. 36/6/15, č. 36/6/16 a č. 36/6/17 Štátna komisia konštatovala, že za údaj o zamestnaní uvedený na kandidátnej listine nesie jej predkladateľ, ktorým je spravidla politická strana alebo nezávislý kandidát. V ďalšom svojom uznesení, ktoré bolo prijaté na rovnakom zasadnutí, t. j. v uznesení č. 36/6/18, Štátna komisia konštatovala, že k zneužívaniu rubriky „zamestnanie (…)“ na politickú reklamu môže dochádzať. Súčasne odporúčala Ministerstvu vnútra, aby sa predmetnou otázkou zaoberalo.