Ústavnopolitický diskurz posledných dní, ktorému dominovala téma možnosti prezidenta Slovenskej republiky odmietnuť návrh predsedu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie ministra, osviežila nová kauza. Krátko po parlamentných voľbách totiž jedna z politických strán, ktorá v Národnej rade Slovenskej republiky získala aj zastúpenie, zmenila svoj názov. Na tom by nebolo nič povšminutiahodné, keďže niektoré politické strany svoje názvy z času na čas menia, pokiaľ by nový názov dotknutej politickej strany neznel „Slovensko”.
Zhoda názvu jednej z politických strán s neoficiálnym či neformálnym názvom štátu, v rámci ktorého politická strana pôsobí, vyvolala nie len politické, ale aj právne polemiky. Na nasledujúcich riadkoch sa preto pokúsim v stručnosti zodpovedať otázku, či právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa aby sa politická strana volala “Slovensko”. To, či je predmetný názov vhodný z hľadiska politického, či dokonca z hľadiska etického, nechám úplne bokom.
Čo hovorí zákon?
Postavenie politických strán[1] na Slovensku je predmetom právnej regulácie. Pomerne podrobne ich upravuje zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o politických stranách“ alebo „zákon“), a to vrátane problematiku názvu politickej strany. Názov politickej strany, vrátane jeho skratky, je jedným z údajov zapisovaných do registra politických strán, ktorý je vedený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.[2]
Názov politickej strany, ako aj skratka tohto názvu, sú obligatórnymi údajmi, ktoré musia byť obsiahnuté v stanovách každej politickej strany. V prípade skratky to platí len za predpokladu, že politická strana sa rozhodne skratku svojho názvu (formálne) používať. Zákon o politických stranách okrem povinnosti uviesť názov politickej strany spresňuje aj to, aký tento názov má byť, resp. aký byť nemá. Názov sa totiž musí líšiť od názvu politickej strany, ktorá už bola zaregistrovaná.[3] Povedané inými slovami, zákon nepripúšťa súčasnú existenciu dvoch alebo viacerých politických strán s totožným názvom. Totožnosť názvu je vylúčená nie len vo vzťahu k politickým stranám, ale aj vo vzťahu k tzv. európskym politickým stranám, ktorých existenciu zákon o politických stranách, v nadväznosti na právne akty Európskej únie, rovnako predpokladá. Zmena názvu politickej strany po jej registrácii je možná (ako napokon vyplýva aj z tohto príspevku) a má byť realizovaná prostredníctvom zmeny stanov dotknutej politickej strany. Zákon pritom predpokladá dva rôzne spôsoby zmeny obsahu stanov. Formálne totiž môže ísť buď o zmenu zaregistrovaných stanov, alebo o zápis nových stanov.
Zákon o politických stranách teda obsahuje isté požiadavky na názov politickej strany, no tieto nie sú pozitívne, t. j. aký názov politická strana mať môže, ale len negatívne, t. j. aký názov politická strana mať nemôže. Súčasťou zákonného obmedzenia názvu politickej strany však nie je výpočet, a to ani len demonštratívny, názvov, resp. slov alebo slovných spojení, ktoré by boli neprípustné. Zákon preto nezakazuje ani to, aby súčasťou názvu bolo slovo „Slovensko“ či to, aby slovo „Slovensko“ bolo jediným slovom tvoriacim názov politickej strany. Dokonca v texte zákona nenájdeme ani výslovný zákaz nazvať politickú stranu slovným spojením „Slovenská republika“.
Uvedený výklad zákona o politických stranách potvrdzuje aj prax, keďže pomerne veľký počet politických strán slovo „Slovensko“ ako súčasť svojho názvu používa alebo používal.[4] Ako príklad možno uviesť názvy „JEDNOTNÉ SLOVENSKO“, „MySlovensko“, „Naše Slovensko“, „Nové Slovensko“, „Progresívne Slovensko“, „SLOVENSKO DO TOHO !“ či „SOS Slovensko“. V praxi prípustné je aj slovo „republika“, ktoré tvorí súčasť oficiálneho názvu nášho štátu. Existuje totiž aj politická strana s názvom „REPUBLIKA“.[5] Vo vzťahu k tomuto názvu, na rozdiel od názvu „Slovensku“, však zásadnejšia diskusia nevznikla.
Pre úplnosť sa žiada dodať, že pred zásahom zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda pred 8. júlom 2023, zákon o politických stranách zakazoval aj to, aby názov politickej strany alebo jej skratka obsahovali meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru dotknutej politickej strany. Takéto obmedzenie sledovalo to, aby sa súčasťou názvov politických strán nestávalo aj meno jej lídra, ktoré však v praxi napomáhalo dotknutý politický subjekt, najmä z hľadiska potenciálneho voličstva, jednoznačne identifikovať. Ústavný súd Slovenskej republiky však svojim nálezom sp. zn. PL. ÚS 22/2019 dospel k záveru, že načrtnutá úprava predstavovala neprimerané obmedzenie slobody prejavu, konkrétne ustanovení č. 26 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).[6]
Ak nazrieme ešte viac do histórie, za zmienku stojí aj ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, čiže predpisu, ktorý bol súčasným zákonom o politických stranách zrušený. Citované ustanovenie totiž neprikazovalo len to, aby boli názvy politických strán (formálne) odlišné, čo je možné docieliť aj zmenou čo i len jedného písmena či znaku tvoriaceho súčasť názvu. Naopak, vtedajší zákonodarca poňal skúmané obmedzenie viac z materiálneho hľadiska, keďže výslovne uviedol, že názov sa musí líšiť „výrazne“ a to z dôvodu, aby názvy „neboli vzájomne zameniteľné“. Ani priblížený, ešte federálny československý právny predpis však výslovne nezakazoval aby názov politickej strany nebol „Slovensko“, prípadne „Česko“ alebo „Československo“, resp. aby neobsahoval uvedené slová ako svoju súčasť.
Čo hovorí Ústava?
V súvislosti s názvom politickej strany „Slovensko“ netreba opomínať ani Ústavu, ktorej text a princípy sú nadradené aj zákonu o politických stranách. Ústava sa politickým stranám venuje len stručne, ale predsa. Chápe ich ako výsledný produkt realizácie združovacieho práva, ako jedného zo základných politických práv a slobôd, ktoré garantuje v čl. 29.
Súčasťou ústavnej úpravy politických strán problematika ich názvu nie je. Avšak, Ústava v čl. 29 ods. 4 vyjadruje princíp, že politické strany a politické hnutia, rovnako ako aj iné združenia, sú (majú byť) oddelené od štátu. Predmetný princíp oddelenosti politických strán od štátu vytvára bariéru pre to, aby zákonodarca zakotvil vedúcu úlohu určitej konkrétnej politickej strany, resp. bariéru pre to, aby zákonom došlo k vyhradeniu určitých úloh či funkcií štátu politickým stranám.[7] Citované ustanovenie Ústavy tak predstavuje isté poučenie sa z minulosti, resp. reakciu na historické skúsenosti,[8] kedy štát existujúci na území dnešnej Slovenskej republiky bol až dva razy funkčne prepojený s konkrétnou politickou stranou.[9] V kontexte problému skúmaného v tomto článku nie je bez významu potom to, že názov politickej strany „Slovensko“, čiže názov zhodujúci sa s neformálnym či neoficiálnym označením štátu, môže isté prepojenie dotknutej politickej strany so štátom, prípadne akúsi preferenciu tejto konkrétnej politickej strany zo strany štátu, skutočne navodzovať. Isteže, pre naplnenie, alebo naopak porušenie princípu oddelenosti politických strán od štátu je relevantný skôr obsah než forma, ktorej vonkajším prejavom je aj názov politickej strany.
Ako už bolo načrtnuté, princíp oddelenosti politických strán vyjadrený v čl. 29 ods. 4 Ústavy, treba interpretovať ako príkaz adresovaný predovšetkým pre zákonodarcu, ktorý podrobnejšie postavenie politických strán upravuje. Ak súhlasíme s tvrdením, že názov politickej strany „Slovensko“ skutočne vyvoláva isté konotácie týkajúce sa špecifickej väzby dotknutej politickej strany na štát, najvhodnejšie by bolo, pokiaľ ide o naplnenie ústavného princípu oddelenosti politických strán, aby zákonodarca pravidlá tvorby ich názvov upravil tak, aby k naznačeným pochybnostiam prichádzať nemohlo.
Záver
Záverom stručnej analýzy možno konštatovať, že právny poriadok Slovenskej republiky výslovne nezakazuje, aby niektorá z politických strán mala názov totožný s neformálnym názvom štátu, čiže názov „Slovensko“. Zákon o politických stranách síce isté obmedzenia týkajúce sa názvov politických strán a ich skratiek pozná, no tieto sú smerované len voči vzájomnej zameniteľnosti dvoch alebo viacerých politických strán. Nazvať politickú stranu „Slovensko“ nie je ani v jednoznačnom rozpore s Ústavou, aj keď takto zvolený názov môže byť blízko konfliktu s ústavným princípom oddelenosti politických strán od štátu, a to za predpokladu, že skúmaný názov by bol spôsobilý vyvolať dojem, že dotknutá politická strana je osobitne so Slovenskou republikou prepojená.
Aj keď zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky sú pomerne časté, predsa len stojí zvážiť, či by zákon o politických stranách nemal tvorbu názvu politickej strany upravovať o čosi podrobnosti. So zreteľom na priblížené závery by prípadná budúca úprava mala zamedziť najmä zameniteľnosti politických strán so štátom a jeho orgánmi, prípadne inými orgánmi verejnej moci. V opačnom prípade sa možno v budúcnosti dočkáme aj politických strán nazvaných „Parlament“, „Vláda“ či dokonca „Ústavný súd“, čo by určite nebolo vhodné. Pre porovnanie, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov vo svojom § 6 ods. 4 výslovne uvádza, že názov združenia nesmie byť (nie len hanlivý a urážlivý ale ani) zameniteľný s názvom orgánu verejnej moci.
doc. JUDr. Marek Domin, PhD., Katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
[1] Medzi politickou stranou a politickým hnutím zákon o politických stranách nerobí žiadne rozdiely. Tie preto nie sú právne ale skôr politologické. K tomu pozri napr. DOMIN, M., BUJŇÁK, V. Zákon o politických stranách a politických hnutiach. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, s. 31 a nasl.
[2] Porovnaj § 5 ods. 3 písm. a) zákona o politických stranách.
[3] Porovnaj § 6 ods. 5 písm. a) zákona o politických stranách.
[4] Abstrahujem pritom od adjektíva „slovenský“ v rôznych rodoch a tvaroch, ktoré je v názvoch politických strán tiež hojne používaný.
[5] Register politických strán je dostupný na: <https://ives.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber>.
[6] Porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/2019 zo 14. júna, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 271/2023 Z. z.
[7] Porovnaj aj GIBA, M. a kol. Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, s. 383.
[8] Zhodne aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. vyd. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 728.
[9] V období tzv. Slovenského štátu (1939 – 1945) išlo o Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu a v období rokov 1948 až 1989 zas o Komunistickú stranu Československa.