Autor sa v predmetnom odbornom príspevku zaoberá dôsledkami koronavírusu (COVID-19) v nadväznosti na vznik zodpovednosti za omeškanie dlžníka v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, pokiaľ bolo predmetné omeškanie dlžníka (mora debitoris) spôsobené právnou skutočnosťou vis maior.
Úvod
Šírenie koronavírusu sa týka mnohých právnych oblastí nevynímajúc segment obchodného práva, v ktorom negatívne ovplyvní najmä zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi. V súvislosti s opatreniami vlády SR kvôli koronavírusu môže byť najvýraznejším spôsobom ovplyvnená práve povinnosť dlžníka splniť záväzok vyplývajúci z konkrétneho zmluvného vzťahu veriteľovi včas. Dlžník sa pritom mohol dostať do omeškania s plnením nie vlastnou vinou, ale v dôsledku objektívnej okolnosti – vyššej moci (vis maior). Preto sa v našom článku zaoberáme právnou úpravou omeškania dlžníka v obchodnoprávnych vzťahoch spôsobeného vyššou mocou (vis maior).
Čo je vyššia moc (vis maior)? Za akých okolností je možné koronavírus (COVID-19) považovať za vyššiu moc?
Vo všeobecnosti je vyššia moc, označovaná aj ako force majeure, vis maior alebo Acts of God a obvykle považovaná za okolnosť, ktorá nastala nezávisle od vôle zmluvnej strany. Takéto okolnosti môžu mať pôvod v prírodných udalostiach (napr. zemetrasenia, povodne, sopečné výbuchy, tsunami, požiar, povodeň, blesk, krupobitie, silný vietor, veterná smršť, snehová víchrica, extrémny mráz) alebo vo faktickom chovaní ľudí, za ktoré povinná strana nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť (napr. vojny, štrajky, občianske nepokoje, sabotáže). Medzi ďalšie typické okolnosti vyššej moci patria revolúcie, teroristické útoky, epidémie nad/národného charakteru, výpadky energie v dôležitých veľkomestách, výpadky dodávok ropy, obchodné, menové, politické, prípadne iné opatrenia orgánov verejnej moci, atď.
Určitú okolnosť je možné považovať za vyššiu moc, ak kumulatívne spĺňa dve obligatórne podmienky, a to, že je:
- pri všetkej starostlivosti nepredvídateľná a
- pri všetkom úsilí neodvrátiteľná.
Ad 1.) Nepredvídateľnosť znamená, že nebolo možné ani pri všetkej starostlivosti predvídať predmetnú okolnosť. Podľa nášho názoru koronavírus (COVID-19) napĺňal znak nepredvídateľnosti, kým nebol Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásený za pandémiu dňa 11.03.2020.[1]
Ad 2.) Druhou podmienkou je neodvrátiteľnosť, že pri všetkom maximálne možnom úsilí nebolo možné danú okolnosť odvrátiť. V prípade neodvrátiteľnosti podľa nášho názoru platí, že koronavírus možno vo všeobecnosti považovať za okolnosť neodvrátiteľnú, avšak len za predpokladu, že sa účinky koronavírusu neprejavovali už v čase uzatvorenia zmluvy.
Vyššia moc ako právna skutočnosť môže v rámci záväzkových vzťahov predstavovať výnimku zo zásady pacta sunt servanda, ako uvádza Mamojka: ,,Zásada záväznosti zmlúv tak, ako to už pred niekoľkými tisícročiami skonštatovali aj starí Rimania, by mala byť jasná. Miera plnenia zmlúv by mala byť samozrejmá preto, že ju podnikatelia uzatvoria dobrovoľne, vedení spoločným ekonomickým záujmom a podnikateľskou potrebou. Akceptovateľnou je situácia, ktorá prípadne zmarí bezporuchové plnenie zmluvy a ktorá má povahu vis maior (vyššej moci) a je mimo subjektívneho vplyvu zmluvného partnera.“[2]
Vo všeobecnosti sa dlžník preukázaním vyššej moci (kumulatívne oboch podmienok nepredvídateľnosti a neodvrátiteľnosti) zbaví zodpovednosti za omeškanie a nenastanú právne dôsledky omeškania dlžníka. To či tomu tak je aj v prípade obchodnoprávnych vzťahoch si objasníme na nasledujúcich riadkoch.
Omeškanie dlžníka s plnením záväzku v obchodnoprávnych vzťahoch
Omeškanie dlžníka v rámci obchodnoprávnych záväzkových vzťahov upravuje § 365 až § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), pričom táto úprava je komplexná, čím je vylúčená v rámci obchodnoprávnych záväzkových vzťahov aplikácia ustanovení o omeškaní dlžníka v Občianskom zákonníku.
Podľa§ 365 OBZ sa dlžník dostane do omeškania, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.[3] V zmysle predmetnej normatívnej definície musí mať plnenie dlžníka vyplývajúce zo zmluvy alebo zo zákona, aby sa vylúčila zodpovednosť za omeškanie nasledovné 2 znaky:
- Plnenie musí byť riadne (znamená plnenie všetkého, na čo je dlžník zaviazaný, najmä plnenie v čase, mieste a spôsobom určeným v zmluve alebo v zákone.).
- Plnenie sa musí veriteľovi poskytnúť včas (znamená plnenie v dobe splatnosti záväzku).
Pre záväzky, ktoré spočívajú v peňažnom plnení § 365 ods. 1 a ods. 2 OBZ konkretizuje omeškanie dlžníka, pričom:
- Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.[4]
- Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.[5]
Zodpovednosť za omeškanie dlžníka v obchodnoprávnych vzťahoch
Omeškanie dlžníka s plnením záväzku nemá za následok zánik záväzkového vzťahu, ale k pôvodnej povinnosti pristúpia nové právne povinnosti, čím dôjde k zmene obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. dlžníkovi vzniká sekundárny záväzkový vzťah vyplývajúci zo zodpovednosti za omeškanie.
Veriteľ má v dôsledku omeškania dlžníka v súvislosti so zodpovednosťou za omeškanie nasledovné práva:
- Právo veriteľa na náhradu škody podľa § 373 a nasl. OBZ,
- Právo veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zmluva alebo zákon (napríklad § 345, § 346 OBZ),
- Prechod nebezpečenstva škody na veci podľa § 368 OBZ (prechádza na dlžníka po dobu omeškania, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým),
- Právo veriteľa požadovať zmluvné (§ 369 ods. 1 OBZ) alebo zákonné úroky omeškania (§ Nariadenia vlády SR č. 21/2013),
- Právo veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (vo výške 40 Eur v zmysle § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013).
Zodpovednosť za omeškanie dlžníka je objektívnou zodpovednosťou s jediným liberačným dôvodom, ktorým je omeškanie veriteľa v kontexte kogentného ustanovenia § 365 ods. 4 OBZ. Omeškanie veriteľa napríklad nastane vtedy, keď dlžník plní, resp. ponúkne plnenie včas a riadne, ale veriteľ plnenie neprijme alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok (§ 370 OBZ). Musí ísť však o omeškanie veriteľa, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním dlžníka.[6] Totožný názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Obo 96/08 ,,Zodpovednosť za omeškanie dlžníka, ako aj veriteľa, je objektívnou zodpovednosťou. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže svoj záväzok plniť v dôsledku omeškania veriteľa. To znamená, že medzi omeškaním veriteľa a dlžníka musí byť vzájomná príčinná súvislosť.“[7] Podobne Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 218/07-8 judikoval, že ,,Omeškanie dlžníka (mora debitoris) vymedzuje kogentné ustanovenie § 365 Obchodného zákonníka ako porušenie záväzkového vzťahu. Negatívne vymedzenie omeškania dlžníka je obsiahnuté v druhej vete. Spočíva v tom, že pokiaľ nemožnosť splnenia je spôsobená omeškaním veriteľa, nemôže dôjsť k omeškaniu dlžníka. Zodpovednosť za omeškanie má absolútny charakter.“[8] Ďalší obdobný právny názor koncipoval aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo 1861/2012, nasledovne ,,Omeškanie dlžníka nastáva objektívne, ak nesplní svoj záväzok ako včas, tak riadne. Jeho omeškanie nenastáva len v prípade, že nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Ak teda plnenie znemožňujú iné okolnosti, dostáva sa dlžník do omeškania bez ohľadu na to, či tieto okolnosti vznikli alebo nevznikli na jeho strane, či im mohol alebo nemohol predísť alebo ich ovplyvniť. Ak trvá zmluvná povinnosť na plnenie a ak ju nesplní dlžník riadne a včas, môže jeho omeškanie vylúčiť iba omeškanie veriteľa, a nie iná okolnosť.“[9]
Záver
Na základe všetkého uvedeného s potvrdením relevantnej judikatúry je zrejmé, že dlžník sa v obchodnoprávnych záväzkových vzťahov môže zbaviť zodpovednosti za omeškanie, len na základe jediného liberačného dôvodu, ak je v omeškaní z dôvodu omeškania veriteľa. Obchodný zákonník nepripúšťa vyvinenie sa dlžníka zo zodpovednosti za omeškanie z iných dôvodov.
Na záver nám teda nezostáva nič iné ako skonštatovať, že v režime obchodnoprávnych záväzkových vzťahov nie je prípustné zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie dlžníka z dôvodu okolnosti vyššej moci (vis maior). Ak by však v dôsledku omeškania dlžníka vznikla veriteľovi škoda a veriteľ by si uplatnil právo na náhradu škody, v takom prípade sa domnievame, že by prichádzal do úvahy odlišný výklad. Bližším konotáciám dopadu koronavírusu na vznik zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch sa však budeme venovať v našom ďalšom príspevku.
Autor: JUDr. Dominika Pintérová, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, E-mail: dominika.pinterova@flaw.uniba.sk
Zoznam použitej literatúry
[1] K vyhláseniu koronavírusu za pandémiu WHO bližšie pozri: https://time.com/5791661/who-coronavirus-pandemic-declaration/
[2] MAMOJKA, M. Zmluvné umenie v obchodnom práve. Wolters Kluwer s.r.o.. 2014. str. 57 – 58. ISBN 978-80-8168-122-6
[3] Pozri § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
[4] K omeškaniu dlžníka pri peňažných záväzkoch pozri výklad k § 365 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. 2 zväzok. Eurokódex s.r.o. 2016. str. 125. ISBN 978-80-8155-067-6
[5] K omeškaniu dlžníka pri peňažných záväzkoch pozri výklad k § 365 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. 2 zväzok. Eurokódex s.r.o. 2016. str. 125 – 126. ISBN 978-80-8155-067-6
[6] MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. 2 zväzok. Eurokódex s.r.o. 2016. str. 126. ISBN 978-80-8155-067-6
[7] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Obo 96/08 zo dňa 16.03.2009
[8] Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 218/07-8 zo dňa 21.08.2007
[9] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Cdo 1861/2012 zo dňa 24.06.2013