Vláda SR 24. 3. 2020 schválila a Národnej rade Slovenskej republiky predložila návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa tohto návrhu, okrem iného, má dôjsť k výraznému zásahu do telekomunikačného tajomstva. Ukázalo sa teda, že príspevok M. Mesarčíka v tomto odbornom blogu[1] venovaný problematike ochrany osobných údajov v situácii, ak by orgány verejnej moci chceli využívať dáta od mobilných operátorov na získavanie poznatkov o pohybe obyvateľstva, bol veľmi predvídavý a dôležitý. Plne súhlasím s jeho záverom, že pri monitorovaní osôb je alfou a omegou „tieto zásahy do základných práv a slobôd robiť nesmierne citlivo s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd a dodržania primeraných záruk“. Ako je na tom navrhovaná novela zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov z hľadiska týchto požiadaviek na citlivý a primeraný prístup? Obávam sa, že zle. Posúďte však sami.
Aké presne znenie je navrhované?
V čl. IV návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona o elektronických komunikáciách v takomto znení[2]:
„Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení (…) sa dopĺňa takto:
§ 63 sa dopĺňa odsekom 18, ktorý znie:
„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d) možno v čase mimoriadnej situácie46d) alebo núdzového stavu46e) v zdravotníctve sprístupňovať Úradu verejného zdravotníctva46f) na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu fyzických osôb v záujme ochrany života a zdravia, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie46g) alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Údaje podľa predchádzajúcej vety môže Úrad verejného zdravotníctva zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu najdlhšie však do 31. decembra 2020.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 46d až 46f znejú:
„46d) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
46e) Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
46f) § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
46g)§ 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.“
Kritika novely
Návrh zákona bol spracovaný, vládou schválený, parlamentu predložený a v prvom a v druhom čítaní schválený expresne, čo je s ohľadom na okolnosti pochopiteľné. Schválený by mal byť už 25. 3. 2020 a účinný dňom vyhlásenia.
Rýchly postup a využitie skráteného legislatívneho konania sú za súčasných okolností pochopiteľné, ale odbornú i širšiu verejnosť pripravili o možnosť verejnej diskusie a kritiky. Návrh zákona nebol zverejnený ani v systéme slov-lex na pripomienkovanie. Keďže návrh považujem za problematický, využívam aspoň túto možnosť svoju kritiku artikulovať.
V zmysle § 63 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách predmetom telekomunikačného tajomstva je
a) obsah prenášaných správ,
b) súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,
c) prevádzkové údaje a
d) lokalizačné údaje.
Novela zákona teda umožňuje v záujme ochrany zdravia zásah do telekomunikačného tajomstva v celom rozsahu, okrem obsahu prenášaných správ.
V čom spočívajú moje kritické postrehy?
- Rozsah obmedzenia telekomunikačného tajomstva vo vzťahu k lokalizačným údajom: Podľa môjho názoru v súčasnej situácii je legitímne, ak Úrad verejného zdravotníctva SR bude mať k dispozícii lokalizačné údaje fyzických osôb, keďže existuje legitímny verejný záujem napríklad na kontrole dodržiavania nariadenej karantény, ale napríklad aj na určitom celkovom monitorovaní pohybu obyvateľstva vo všeobecnosti, aby sa zistili a mohli vyhodnotiť riziká pre zachovanie verejného zdravia vyplývajúce z tohto pohybu. Zatiaľ čo v prvom prípade sú namieste zásahy do súkromia konkrétnych osôb, ktorým bola nariadená karanténa, v druhom prípade by podľa môjho názoru malo stačiť dáta zbierať a vyhodnocovať anonymne. Takéto podrobnejšie nuansy však návrh zákona nerieši.
- Rozsah obmedzenia telekomunikačného tajomstva vo vzťahu k prevádzkovým a súvisiacim údajom: Na rozdiel od lokalizačných údajov obmedzenie telekomunikačného tajomstva v tomto rozsahu nepovažujem za dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie založené na tom, že je potrebné mapovať kontakty osoby, pri ktorej by sa zistilo ochorenie Covid-19, stojí podľa môjho názoru trochu na hlinených nohách. Zrejme každý z čitateľov tohto článku v posledných týždňoch komunikoval prostredníctvom elektronických komunikácií s množstvom ľudí, s ktorými neprišiel do osobného kontaktu a ktorých teda nijako nemohol ohroziť prenosom vírusu. Koniec koncov, to je práve podstata, na čo nám spravidla elektronická komunikácia a telefóny slúžia – na komunikáciu s ľuďmi, ktorí nie sú fyzicky prítomní. Je možné, že úrad by v prípade diagnostikovania ochorenia Covid-19 tieto osoby kontaktoval – napríklad upozornením formou sms, že osoba, s ktorou komunikovali, trpí týmto ochorením. Uznávam, že to môže byť užitočné (a rovnako v mnohých prípadoch nemusí), ale je to aj veľmi citlivý zásah do súkromia osoby. Predstavte si, že ste napríklad komunikovali telefonicky s niekým, s kým máte zlé osobné vzťahy a nechcete sa s ním (z dôvodov nijak nesúvisiacich s pandemickou situáciou) osobne stretnúť, a pár dní na to táto osoba dostane notifikáciu, že trpíte ochorením Covid-19. Prípadne pracujete z domu, vybavujete množstvo pracovných telefonátov s ľuďmi, ktorých ste možno nikdy nestretli, a takisto následne dostanú takúto citlivú informáciu z vášho súkromia. Pripomeniem, že ešte pred dvoma týždňami boli sociálne siete plné hnevu, ba až vyhrážok, na adresu niektorých z prvých osôb, pri ktorých sa vyskytli podozrenia na ochorenie Covid-19. Nezdá sa však, že by si nateraz zákonodarca lámal hlavu nad ochranou citlivých osobných údajov o zdravotnom stave.
- Nedostatočná precíznosť zákonnej úpravy: Zákon len veľmi stručne upravuje možnosť sprístupňovať niektoré údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, Úradu verejného zdravotníctva SR, vymedzuje situáciu, za ktorej sa tak môže stať, účel a čas trvania obmedzení. Vôbec neupravuje spôsob a postup, akým sa tento prístup má realizovať. Pri oboznámení sa so súčasným znením § 63 zákona o elektronických komunikáciách vidíme, že v prípade sprístupňovania týchto údajov iným oprávneným orgánom verejnej moci je tento postup podrobne upravený. Napríklad podľa odseku 5 tohto paragrafu podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4 a pridelené označenie užívateľa a adresa internetového protokolu; tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť v elektronickej podobe a zrozumiteľným spôsobom bezodkladne aj na hmotnom nosiči informácií. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku a hmotného nosiča informácií uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil. Bude toto všetko, alebo niečo z toho (a čo?) platiť aj pri sprístupňovaní dát Úradu verejného zdravotníctva SR? Nevieme, pretože novela zákona na to nedáva odpoveď.
- Súhlas súdu netreba: Rozumiem tomu, že v navrhovanej novele sa prístup k údajom nepodmieňuje súhlasom súdu, ako to zákon o elektronických komunikáciách v súčasnosti upravuje v § 63 ods. 7, ani to samo osebe nekritizujem, je to logické riešenie – no napriek tomu túto skutočnosť pripomínam a zdôrazňujem, pretože treba povedať, že v zásade sa k možnosti prístupu k dátam tvoriacim telekomunikačné tajomstvo pristupuje rovnako, ako k odpočúvaniu – vyžaduje sa predchádzajúci písomný súhlas súdu. Túto skutočnosť treba pripomenúť, aby sme si uvedomili spoločenskú závažnosť tohto zásahu do súkromia.
- Osobný rozsah: Z predkladanej novely vyplýva, že zásah do telekomunikačného tajomstva má plošný charakter, nevzťahuje sa len na nejaké okruhy osôb. Nevyplýva z neho teda napríklad to, že sa vzťahuje len na osoby v karanténe, osoby, ktorým bolo diagnostikované ochorenie COVID-19, či osoby, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
- Pochybnosti o ústavnej konformite: Navrhované opatrenia majú platiť v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve. Podľa môjho názoru je na diskusiu, či v situácii, ak je núdzový stav vyhlásený iba limitovane, vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, možno pristúpiť ústavne konformným spôsobom k takémuto plošnému zásahu do súkromia ľudí.
- Praktická využiteľnosť lokalizačných údajov: Nedokážem posúdiť technické aspekty problému, aj laikovi je však zrejmé, že zber a vyhodnocovanie dát sa minie účinkom, akonáhle osoby porušujúce karanténne opatrenia počas svojich „prechádzok“ nechajú mobilný telefón doma.
Záver
Nespochybňujem, že za súčasnej situácie aj obmedzenie telekomunikačného tajomstva za účelom poskytovania dát Úradu verejného zdravotníctva SR má svoje opodstatnenie. Rozumiem, že konať treba rýchlo a že vláda aj NR SR sú len v samých začiatkoch svojho funkčného, resp., volebného obdobia, čo im situáciu neuľahčuje.
Predkladaná novela zákona o elektronických komunikáciách však
predstavuje značný, najmä však pomerne vágny zásah do súkromia všetkých ľudí na
Slovensku, zásah, ktorý sa prijíma veľmi rýchlo, bez širšej spoločenskej diskusie,
s diskutabilnou legitimitou a predovšetkým, bez jasných mantinelov
pre postup a využitie nových oprávnení Úradu verejného zdravotníctva SR.
Rozsah, spôsob poskytovania údajov, ale aj mantinely ich využitia, by mali byť
upravené precíznejšie a reštriktívnejšie.
[1] MESARČÍK, M.: Dáta v čase korony. In Comenius. Odborný blog. [online], 16.03.2020 [cit. 2020-03-25]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/03/16/data-v-case-korony/
[2] Národná rada Slovenskej republiky: Parlamentná tlač 29. In nrsr.sk, 24.03.2020 [cit. 2020-03-25]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=29