Demokratický a právny štát musí byť pripravený brániť a vynucovať rozhodnutia prijaté demokraticky legitimovanými štátnymi orgánmi, vrátane protipandemických opatrení. Je povinnosťou každého rešpektovať výsledky demokraticky legitimizovaného rozhodovacieho procesu, a to aj v prípade, že s nimi nesúhlasí, či o ich zákonnosti či správnosti má pochybnosti, pokiaľ nie sú zrušené alebo zmenené ústavou a zákonmi predpísaným spôsobom. Ak štát dopustí hromadné a priam ostentatívne porušovanie svojich verejnomocenských aktov, stráca autoritu, rešpekt a v konečnom dôsledku v extrémnom prípade aj funkčnosť.
Viacero odborníkov (nielen) z našej fakulty v ostatnom období tematizovalo otázku zhromaždení realizovaných v situácii, keď platí zákaz zhromažďovania. Upozornili pritom nielen na (diskutabilné?) možnosti takéto zhromaždenie zakázať a rozpustiť[1], ale aj na možné sankčné dôsledky nerešpektovania obmedzení.[2]
Časť verejnosti vníma na základe rôznych dôvodov obmedzenie zhromažďovacieho práva[3] ako nelegitímne, nulitné či protiústavné. Nebudem sa bližšie venovať analýze týchto postojov[4], musím však zdôrazniť, že nikto, ani právnici, ani laici, ani politici, ani bežní ľudia, nemôžu právne relevantným spôsobom vyhlásiť, že obmedzenie zhromažďovacieho práva nebolo prijaté lege artis – toto oprávnenie má Ústavný súd SR[5]. Pokiaľ tak nebolo rozhodnuté, platí prezumpcia ústavnosti, zákonnosti a správnosti tohto obmedzenia a každý ho musí rešpektovať a riadiť sa ním.
Ak vláda SR považovala za potrebné a zároveň za primerané a legitímne obmedziť zhromažďovacie právo, malo by sa zo strany štátnych autorít zabezpečiť dodržiavanie tohto obmedzenia. Príkazy, zákazy a obmedzenia sa neprijímajú „len tak“, ale preto, aby sa dodržiavali. Ak štát zakáže alebo obmedzí nejaké aktivity, a zároveň sa indiferentne prizerá na to, ako ich ľudia realizujú, znižuje tým vlastnú autoritu a rešpekt k právu, vytvárajúc atmosféru anarchie.
V situácii, ak je vyhlásený zákaz zhromažďovania z dôvodu ochrany verejného zdravia, nepostačuje riešiť porušovanie tohto zákazu v situácii, keď sa zhromaždenie už realizuje. V tejto chvíli samozrejme môže dôjsť k rozpusteniu zhromaždenia a k použitiu donútenia smerujúcemu k tomu, aby sa účastníci rozišli[6], lenže takýto postup už nemusí byť postačujúci na to, aby sa poskytla ochrana chránenému spoločenskému záujmu – ochrane zdravia ľudí. Akonáhle došlo k zhluknutiu osôb, vytvárajú sa podmienky pre šírenie ochorenia Covid-19 kvapôčkovou infekciou. Ani skoré rozptýlenie účastníkov už teda hrozbu neodstraňuje, iba znižuje.
Dôležitá je preto prevencia, aby k takýmto zhluknutiam osôb pokiaľ možno ani nedochádzalo. Zrejme nie je v silách demokratického štátu preventívne a zároveň v medziach spoločenskej akceptovateľnosti pôsobiť tak, aby sa vôbec nezhromaždili osoby, ktoré už pojali rozhodnutie zhromaždiť sa. Existuje však priestor minimalizovať okruh osôb, ktoré toto rozhodnutie pojmú. Na to, koľko ľudí sa zúčastní na zhromaždeniach tohto typu, má veľký vplyv aktívna podpora zo strany osobností s „veľkým výtlakom“ na sociálnych sieťach. Ak ľudia s desiatkami tisícov fanúšikov, ktorých príspevky na sociálnych sieťach majú desaťtisíce interakcií, priamo či nepriamo pozývajú na svojich stránkach a profiloch svojich podporovateľov na právom reprobované zhromaždenia, určite to má vplyv na účasť na takýchto zhromaždeniach.
I. Slovák v tomto odbornom blogu už tematizoval problém podnecovania na nedodržiavanie protipandemických opatrení v kontexte skutkovej podstaty § 337 Trestného zákona (t. č. podnecovania).[7] Nie je aj nabádanie na účasť na zakázanom zhromaždení podnecovaním na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej na základe zákona? Odpoveď na túto otázku závisí od okolností konkrétneho prípadu, nepochybujem však, že môže byť kladná. Súhlasím s názorom E. Burdu publikovaným v čase písania tohto článku, a síce že ten, kto by takto konal, „veľmi pravdepodobne by sa dopustil trestného činu podnecovania podľa § 337 Trestného zákona (trestná sadzba trestu odňatia slobody až na 2 roky) alebo trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona (trestná sadzba trestu odňatia slobody až na 1 rok)“[8].
Dodám, že ak by aj – napríklad z dôvodu uplatnenia materiálneho korektívu[9] – nebola naplnená skutková podstata niektorého z vyššie uvedených trestných činov, do úvahy prichádza aj zodpovednosť za priestupok podľa § 14 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, alebo za správny delikt podľa § 14a ods. 1 písm. toho istého zákona – to platí, ak by určitá fyzická osoba alebo právnická osoba bola na základe svojho konania identifikovaná ako zvolávateľ zhromaždenia.
Nie je spravodlivé a efektívne, ak štátne autority – považujúc zhromaždenie za nezákonné – použijú donucovacie prostriedky proti účastníkom zhromaždenia, no nijako sa nezakročuje proti tým, na podnet ktorých sa ľudia na takomto zhromaždení zišli. Ak nevieme ľudí presvedčiť, že určité opatrenia orgánov štátu sú legitímne, legálne a potrebné, mal by štát aspoň využiť iné dostupné preventívne nástroje. Je to dôležité aj preto, aby štát neohrozoval vlastnú autoritu a rešpekt ľudí k právu tolerovaním jeho ostentatívneho porušovania.
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: jan.skrobak@flaw.uniba.sk
[1] DOMIN, M.: Čo robiť so zhromaždením konaným v rozpore s podmienkami núdzového stavu? In Comenius. Odborný blog. [online], 22.10.2020 [cit. 13.11.2020]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/10/22/co-robit-so-zhromazdenim-konanym-v-rozpore-s-podmienkami-nudzoveho-stavu/
[2] BURDA, E.: Núdzový stav, obmedzenie zhromažďovacieho práva a právne riziká spojené s jeho nerešpektovaním. In Comenius. Odborný blog. [online], 15.11.2020 [cit. 15.11.2020]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/11/15/nudzovy-stav-obmedzenie-zhromazdovacieho-prava-a-pravne-rizika-spojene-s-jeho-nerespektovanim/; BUJŇÁK, V.: Zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať počas Vianoc v kontexte doterajšieho vývoja. In Comenius. Odborný blog. [online], 12.11.2020 [cit. 15.11.2020]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/11/12/zakaz-uplatnovania-prava-pokojne-sa-zhromazdovat-pocas-vianoc-v-kontexte-doterajsieho-vyvoja/
[3] Aktuálne je toto obmedzenie ustanovené v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 718 z 11. novembra 2020 k návrhu na zmenu času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie ďalších opatrení podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, a to takto: vláda SR (…) „zakazuje C.1. s účinnosťou od 15. novembra 2020 v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov schváleného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020 uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov“.
[4] Účelom zhromažďovacieho práva, ktoré je politickým právom, je zabezpečiť priestor na spoločné vyjadrovanie postojov a stanovísk k aktuálnym politickým a iným spoločenským otázkam. V súčasnom stave rozvoja spoločnosti sú možnosti jednotlivca verejne prezentovať svoje politické postoje a ovplyvňovať tak mienku iných ľudí, politický diskurz v spoločnosti a jej smerovanie, podstatne širšie, než v časoch, v ktorých sa zhromažďovacie právo formovalo. Zákaz zhromaždení preto neodníma možnosť občana prezentovať svoje postoje, svoju nespokojnosť či nesúhlas s politikou vlády.
[5] Pozri čl. 129 ods. 6 Ústavy SR.
[6] Minister vnútra SR už avizoval, že tak aj bude polícia postupovať. Pozri napr. Mikulec: Polícia zasiahne proti prípadným demonštráciám. In sme.sk. [online], 15.11.2020, 16:16 [cit. 15.11.2020]. Dostupné na internete: https://domov.sme.sk/c/22535346/mikulec-policia-zasiahne-proti-pripadnym-utorkovym-demonstraciam.html?ref=njct
[7] SLOVÁK, I.: Niekoľko poznámok k trestnej zodpovednosti osôb šíriacich konšpirácie v čase pandémie COVID-19. In Comenius. Odborný blog. [online], 28.10.2020 [cit. 15.11.2020]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/10/28/niekolko-poznamok-k-trestnej-zodpovednosti-osob-siriacich-konspiracie-v-case-pandemie-covid-19/
[8] BURDA, E.: Núdzový stav, obmedzenie zhromažďovacieho práva a právne riziká spojené s jeho nerešpektovaním. In Comenius. Odborný blog. [online], 15.11.2020 [cit. 15.11.2020]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/11/15/nudzovy-stav-obmedzenie-zhromazdovacieho-prava-a-pravne-rizika-spojene-s-jeho-nerespektovanim/
[9] § 10 ods. 2 Trestného zákona.