Blog sa venuje najnovšiemu rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora o predbežných opatreniach v spore Gambie proti Mjanmarsku. Predurčuje stanovenie predbežných opatrení celkový úspech Gambie v spore? Aký má vplyv rozhodnutie na Rohingov?
Dva roky po utečeneckej kríze z roku 2015 sa medzinárodné spoločenstvo nespamätalo a znova bolo svedkom veľkého exodu ľudí. Tentokrát nebol príčinou úteku medzinárodný ozbrojený konflikt, ale zaútočenie vlastnej vlády proti svojim obyvateľom. V lete roku 2017 spustila mjanmarská armáda, ako odpoveď na napätie v regióne, rozsiahle a systematické čistky proti menšinovej náboženskej skupine Rohingov, ktoré prinútili státisíce ľudí utiecť do susedného Bangladéšu. Bývalý vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Al Husajn označil postup Mjanmarska proti Rohingom za „učebnicový príklad etnickej čistky.“[1]
Toto konanie samozrejme nezostalo bez odozvy medzinárodného spoločenstva, i keď mnohí kritizovali jeho postup za pomalý a neefektívny. Jednou z najrelevantnejších reakcií na krízu bolo zriadenie Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie o Mjanmarsku (Independent International Fact-Finding Mission on Myanmar, ďalej len „IIFFMM“) zriadenej Radou pre ľudské práva.[2] Avšak z pohľadu medzinárodného práva, resp. určenia jeho porušenia a vyvodenia medzinárodnej zodpovednosti za prípadné činy medzinárodne protiprávne v rámci rohingskej krízy, bolo rozhodnutie Organizácie islamskej spolupráce (Organisation of Islamic Cooperation, ďalej len „OIC“), resp. Gambie zažalovať Mjanmarsko na Medzinárodnom súdnom dvore (ďalej len „MSD“ alebo „Súd“).[3] Keďže Mjanmarsko, na rozdiel od Gambie, neprijalo obligatórnu jurisdikciu MSD,[4] Gambia potrebovala nájsť iný jurisdikčný základ na konanie pred MSD. Týmto základom sa stal Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 (ďalej len „Dohovor o genocíde“), ktorý obsahuje v článku 9 jurisdikčnú doložku MSD.[5] Spolu s návrhom na začatie konania proti Mjanmarsku požiadala Gambia aj o vydanie predbežných opatrení. Práve rozhodnutie MSD z januára tohto roku, ktoré vyhovelo Gambii a nariadilo Mjanmarsku predbežné opatrenia, je predmetom tohto blogu. Môže toto rozhodnutie naznačovať celkový úspech Gambie v konaní? Aké sú najväčšie úskalia z pohľadu jurisdikcie a merita v tomto konaní?
Nariadenie súdu o predbežných opatreniach Mjanmarsku z 23. januára 2020[6] je jednoznačne malým víťazstvom Gambie a zároveň môže predpovedať ďalší vývoj sporu pred súdom. Súd vyhovel štyrom zo šiestich Gambiou navrhovaných predbežných opatrení, avšak s istými modifikáciami. V článku 86 ods. 1 a 2 rozhodnutia súd nariadil Mjanmarsku dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o genocíde, avšak nevymenoval všetky spôsoby konania (znásilnenie a vypaľovanie usadlostí) navrhované Gambiou, práve z dôvodu, aby neimplikoval bez dokazovania, že sa skutočne udiali. Taktiež súd nariadil, aby Mjanmarsko prijalo efektívne opatrenia na zabránenie zničenia dôkazov a ich zabezpečenie, ktoré sa týkajú obvinení z porušenia Dohovoru o genocíde. Zároveň súd nariadil Mjanmarsku pravidelné podávanie správy súdu každých šesť mesiacov o týchto opatreniach. Súd nevyhovel návrhu Gambie o nariadení prístupu vyšetrovateľov OSN do Mjanmarska s odôvodnením, že súd nepovažuje toto opatrenie za potrebné vzhľadom na okolnosti tohto prípadu.[7] Tento návrh od začiatku vyvolával pochybnosti z potencionálneho porušenia suverenity Mjanmarska. Taktiež súd nevyhovel návrhu na prijatie nariadenia o nezhoršovaní situácie zo strany Mjanmarska voči Rohingom. Znova príčinu môžeme hľadať v snahe súdu o neimplikovanie protiprávneho konania Mjanmarska bez dôkazov v ranej fáze konania. V zásade je možné konštatovať, že súd našiel rovnováhu medzi návrhom Gambie a nariadenými opatreniami tak, aby vyhovel Gambii, ale zároveň aby nezašiel priďaleko pri posudzovaní konania (a jeho prípadnej protiprávnosti) Mjanmarska.
Viac ako obsah nariadenia je však dôležitá samotná skutočnosť, že ho súd vydal. Dôvodom je, že na vydanie nariadenia o predbežných opatreniach súd musí mať tzv. prima facie jurisdikciu, t. j. jurisdikciu spor rozhodnúť bez hlbšieho skúmania na prvý pohľad.[8] Súd v dvadsiatich dvoch článkoch jednoznačne konštatuje svoju prima facie jurisdikciu. Argumenty o jurisdikčnom základe, existencii sporu týkajúceho sa výkladu, aplikácie alebo plnenia Dohovoru o genocíde, ako aj o postavení Gambie uplatňujúcej si zodpovednosť voči Mjanmarsku za porušenie erga omnes záväzkov súd presvedčivo uniesol. Tieto argumenty, ktoré by súd pokojne mohol v celosti preniesť aj do svojho rozhodnutia o jurisdikcii, predpovedajú úspech Gambie aj v ďalšej fáze konania, vo fáze jurisdikčnej.
Po jurisdikčnej fáze, ktorá podľa všetkého nebude prekvapením, bude nasledovať kritická fáza, a to rozhodnutie v merite. Úlohou pre súd bude rozhodnúť, či došlo k spáchaniu zločinu genocídy Mjanmarskom voči Rohingom a následnej medzinárodnej zodpovednosti Mjanmarska. Môže sa zdať, že ide o zdanlivo nenáročnú úlohu z dôvodu, že s termínom genocída sa v súčasnosti označuje neprimerane veľa javov, od masových zločinov bez genocídneho úmyslu až po absurdné označovanie pravicových extrémistov za „genocídu národa“ presadzovanie reprodukčných práv žien. V skutočnosti ide o kvalifikované konanie s prísnou skutkovou podstatou, ktorá je zadefinovaná v Dohovore o genocíde po vykryštalizovaní obyčajovej normy a opätovne zadefinovaná v medzinárodnozmluvnom dokumente – v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu z roku 1998. Na dokázanie, že sa genocída na Rohingoch sa skutočne stala, a tak vyvodiť medzinárodnú zodpovednosť voči Mjanmarsku za čin medzinárodne protiprávny a prípadne individuálnu trestnú zodpovednosť voči páchateľom je náročný proces. Ako pri každom zločine, dôležité je dokázať dve stránky – objektívnu a subjektívnu.
Objektívnou stránkou (actus reus) v tomto prípade je, či sa udialo usmrtenie príslušníkov, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, úmyselné uvedenie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, opatrenia smerujúce k tomu, aby sa bránilo rodeniu detí, násilné prevádzanie detí, a to voči etnickej, náboženskej a rasovej skupine Rohingov. Pri dokazovaní objektívnej stránky budú kľúčové zistenia IIFFMM, ktorá je spomenutá vyššie. Jej štyri správy budú kľúčové pri vyhodnocovaní konania.[9] Subjektívnou stránkou (mens rea) je, či v prípade, že sa objektívna stránka dokáže, boli skutky spáchané s úmyslom zničiť úplne alebo čiastočne Rohingov, t. j. genocídnym úmyslom (dolus specialis). Ako súd už naznačil pri nevyhovení návrhu predbežného opatrenia Mjanmarsku tolerovať vstup vyšetrovateľov OSN na svoje územie, nemožno očakávať výraznejšie vyšetrovanie priamo na mieste. Dokázať najmä subjektívnu stránku v tomto prípade bez efektívnej spolupráce Mjanmarska bude veľmi náročné, resp. najnáročnejšie na celom prípade.
Uniesť dôkazné bremeno genocídneho úmyslu a následnej zodpovednosti Mjanmarska, je z dôvodu predošlých rozhodnutí MSD takmer nemožná misia a dôkazná sila správ IIFFMM je nedostačujúca. Veľmi vysoký štandard pre dokázanie činu medzinárodne protiprávneho nezabrániť a nepotrestať zločin genocídy vyplývajúceho z Dohovoru o genocíde (a z medzinárodnej obyčaje) bol stanovený v konaniach pred MSD proti Srbsku (Juhoslávii, Srbsku a Čiernej Hore). V prvom prípade v spore Bosna a Hercegovina vs. Srbsko o aplikácií Dohovoru o genocíde[10] a v druhom prípade Chorvátsko vs. Srbsko o aplikácií Dohovoru o genocíde.[11] Osobitne je pre demonštráciu dôkazného bremena relevantný prípad Bosny a Hercegoviny, nadväzujúci na zločiny spáchané počas Balkánskych vojen. Individuálnu trestnú zodpovednosť v rámci vojen riešil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ďalej len „ICTY“) a za genocídu v Srebrenici boli páchatelia tribunálom právoplatne odsúdení.[12] Napriek masívnemu dôkaznému materiálu ICTY, ako súdneho tribunálu rešpektujúceho všetky elementy súdneho konania, a právoplatných rozsudkoch o spáchaní zločinu genocídy, MSD nepriznal medzinárodnú zodpovednosť Srbska za čin medzinárodne protiprávny nezabrániť a nepotrestať zločin genocídy. Dôvodom bolo, nepreukázanie, že konanie jednotiek srbskej armády (odsúdených) bolo de iure konanie orgánov a politických predstaviteľov Srbska (Juhoslávie). IIFFMM jednoznačne nemôže byť svojou povahou porovnávaná s ICTY z pohľadu dôkaznej sily a požívanej autority. Napriek všetkým odlišnostiam prípadu je tak veľmi nepravdepodobné, že by mohla byť objektívna i subjektívna stránka zločinu genocídy dokázaná iba na základe správ IIFFMM a následne konanie mjanmarskej armády preukázané ako konanie orgánov Mjanmarska a jeho politických predstaviteľov.
MSD má teda v zásade dve možnosti. Zostať konzistentný vo svojej rozhodovacej činnosti a potvrdiť vysoký štandard na dokázanie medzinárodnej zodpovednosti za porušenie Dohovoru o genocíde, čo by znamenalo víťazstvo Mjanmarska v spore. Alebo, MSD môže nájsť výrazné rozdiely v skutkovej a právnej situácii medzi prípadmi z minulosti a súčasným prípadom a zvoľniť zo svojej vysoko, či privysoko(?), nastavenej latky pre vyvodenie medzinárodnej zodpovednosti z Dohovoru o genocíde. V prípade, že by nastala druhá možnosť, mohli by sme hovoriť o skutočne podanej ruke Rohingom.
Autor. Mgr. Ivan Novotný, Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, e-mail: ivan.novotny@flaw.uniba.sk.
[1] UN News, UN human rights chief points to ‘textbook example of ethnic cleansing’ in Myanmar, dostupné online: https://news.un.org/en/story/2017/09/564622-un-human-rights-chief-points-textbook-example-ethnic-cleansing-myanmar
[2] Rezolúcia Rady pre ľudské práva, A/HRC/RES/34/22, 3. apríl 2017, https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G17/081/98/PDF/G1708198.pdf?OpenElement
[3] Návrh na začatie konania a žiadosť o predbežné opatrenia, Gambia vs. Mjanmarsko, Application instituting proceedings and request for provisional measures, 11. november 2019, https://www.icj-cij.org/files/case-related/178/178-20191111-APP-01-00-EN.pdf
[4] Na rozdiel od Gambie, ktorá obligatórnu jurisdikciu MSD prijala 22. júna 1966, https://www.icj-cij.org/en/declarations/gm
[5] Dohovor o genocíde publikovaný pod č. 32/1955 Vyhláška ministra zahraničných vecí z 28. apríla 1955 o Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídia
[6] Príkaz súdu o nariadení predbežných opatrení, Gambia vs. Mjanmarsko, 23. január 2020 https://www.icj-cij.org/files/case-related/178/178-20200123-ORD-01-00-EN.pdf
[7] Rozhodnutia o predbežných opatreniach, čl. 62
[8] Alleged Violations of the 1955 Treaty of Amity, Economic Relations, and Consular Rights (Islamic Republic of Iran v. United States of America), Predbežné opatrenia, Nariadenie z 3. októbra 2018 I.C.J. Reports 2018 (II), p. 630, článok 24).
[9] Správy IIFFMM, https://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/MyanmarFFM/Pages/Index.aspx
[10] Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide (Bosnia and Herzegovina v. Serbia and Montenegro), Judgment, I.C.J. Reports 2007, p. 43
[11] Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide (Croatia v. Serbia), Judgment, I.C.J. Reports 2015, p. 3
[12] Rozhodnutia ICTY, https://www.icty.org/en/cases