Podvodný úpadok podľa § 227 Tr.zák
Objektom tohto trestného činu je riadne a včasné plnenie záväzkov v občiansko-právnom a obchodno-právnom styku. Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa §227 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov(ďalej len „Tr.zák“) spočíva v tom, že kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije:
- na založenie inej právnickej osoby alebo
- na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe, alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Objektívna stránka tohto trestného činu je spôsobenie úpadku právnickej osoby § 18a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) v rámci ktorej páchateľ pôsobí ako štatutárny orgán podľa § 20 OZ a § 13 zákona č. 513/1190 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“) alebo prokurista podľa § 14 a nasl. ObZ. V prvej alinei musí páchateľ konať s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech alternatívnym spôsobom, že hoci len časť majetku tejto upadajúcej právnickej osoby použije na založenie inej právnickej osoby podľa § 227 ods. 1, písm. a) Tr.zák alebo na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe podľa §227 ods.1, písm.b) Tr.zák.
Zmyslom konania, ktoré je uvedené v §227 ods. 1 Tr.zák je presúvanie majetku (aktív) z jednej právnickej osoby do druhej za cenu spôsobenia úpadku už existujúcej právnickej osoby a zbavenia sa tak jej pasív.
Subjektom môže byť iba trestne zodpovedná FYZICKÁ alebo PRÁVNICKÁ osoba v postavení štatutára alebo prokuristu danej právnickej osoby. Ide o úmyselný trestný čin pričom podľa §227 ods. 1 až ods. 2 ide o prečin a podľa §227 ods.3 až ods. 4 Tr.zák ide o zločin. Avšak s poukazom na znenie samotnej skutkovej podstaty je možné pripustiť i taký výklad, že právnická osoba sa ho nemôže dopustiť ako páchateľ. V zmysle § 6 ods. 3 ZoTZPO je podľa nášho názoru prípustný výklad, že by bola právnická osoba za tento trestný čin zodpovedná vo forme účastníctva podľa §6 ods. 3 ZoTZPO.
Podľa § 6 ods. 1 ObZ obchodným majetkom sa na účely tohto zákona rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
Podľa § 3 a § 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Trestný čin poškodzovania veriteľa podľa §239 Tr. zák
Objektom tohto trestného činu je ochrana majetkových záujmov veriteľa. Objektívnu stránku základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu v zmysle §239 ods. 1 Tr. zák naplní ten kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že:
- zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,
- zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
- predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
- predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,
Objektívnu stránku základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu v zmysle §239 ods. 2 Tr. zák naplní ten kto čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že:
- zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
- na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.
Subjektom môže byť iba trestne zodpovedná FYZICKÁ alebo PRÁVNICKÁ osoba v procesnom postavení dlžníka daného (konkrétneho) záväzkového vzťahu podľa §239 ods. 1 Tr.zák. Subjektom podľa §239 ods. 2 Tr.zák môže byť každá trestne zodpovedná FYZICKÁ alebo PRÁVNICKÁ osoba, odlišnej od dlžníka. Ide o úmyselný trestný čin pričom podľa §239 ods. 1 až ods. 4 ide o prečin a podľa §239 ods. 5 Tr.zák ide o zločin. Trestný čin zvýhodňovania veriteľa je vo vzťahu špeciality k trestnému činu poškodzovania veriteľa, preto je ich jednočinný súbeh vylúčený.
Čiastočným zmarením uspokojenia svojho veriteľa je také konanie dlžníka, ktorým eliminuje možnosť dosiahnutia uspokojenia splatnej pohľadávky veriteľa.
K zničeniu majetku (alebo jeho časti) dôjde vtedy, ak v rámci neobnoviteľného procesu dôjde k zlikvidovaniu jeho vlastnej hmotnej podstaty.
Zatajením sa rozumie vyvolávanie zdania voči inému, že daná osoba už majetok nemá k dispozícii.
Predaj majetku (ako jeho odplatný prevod na inú osobu) a jeho výmena (vzájomné odovzdanie a prevzatie pôvodného majetku iným) sa realizuje formou kúpnej a zámennej zmluvy (§ 588 a nasl., § 611 a nasl. OZ).
Inak odstrániť čo aj len časť svojho majetku možno. napr. jeho ukrytím, preúčtovaním alebo účelným prevedením takéhoto majetku na inú, spravidla blízku alebo spriaznenú osobu.
Zaťažiť vec, ktorá je predmetom záväzku možno formou práv k cudzím veciam (záložným právom- § 151a a nasl., vecným bremenom § 151u a nasl., zádržným právom – § 151s a nasl. OZ).
Prenajatie sa zabezpečuje nájomnou zmluvou, na základe ktorej prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 663 a nasl. OZ).
Predstieraním alebo uznaním neexistujúceho práva alebo záväzku je fingovanie pasív, kedy páchateľ v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že iná osoba má voči nemu práva, či záväzky (tieto napr. aj eviduje v účtovníctve) alebo existenciu takéhoto práva alebo záväzku nedôvodne potvrdzuje inej osobe.
Postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ) spočíva v tom, že na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) aj bez vedomia dlžníka postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Novým veriteľom sa tak stane postupník.
Prevzatím dlhu (§ 531 OZ) so súhlasom veriteľa na základe dohody s pôvodným dlžníkom sa namiesto neho stáva dlžníkom ten, kto sa s ním takto dohodol. Toto ustanovenie Trestného zákona zároveň predpokladá, že páchateľ prevezme dlh iného dobrovoľne a aj keď na to nebol povinný ani oprávnený (napr. dlh, ktorý sa výlučne viaže na osobu pôvodného dlžníka).
Predstieraním zmenšenia svojho majetku alebo jeho zániku znamená v rozpore so skutočnosťou deklarovať, že došlo k úbytku majetkových hodnôt alebo deklarovanie insolventnosti najčastejšie formou uzatvárania fingovaných zmlúv, straty, spotrebovania a podobne
Znevýhodňovanie veriteľa podľa §240 Tr. zák
Objektom tohto trestného činu je ochrana uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Objektívnu stránku základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa §240 ods. 1 Tr. zák naplní ten kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa.
Subjektom je každá trestne zodpovedná FYZICKÁ alebo PRÁVNICKÁ osoba, ktorá je dlžníkom daného (konkrétneho) záväzkového vzťahu, ktorý nie schopný plniť svoje záväzky. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tento trestný čin je podľa §240 ods. 1 až ods. 2 Tr.zák prečinom a podľa §240 ods. 3 Tr.zák zločinom.
Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je platobne neschopný alebo predlžený, plní jednému veriteľovi spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia podľa ZKR na úkor ostatných veriteľov. Zvýhodnený veriteľ dostáva to, čo by mu inak právom patrilo, ale pretože dlžník nie je schopný uspokojiť všetkých svojich veriteľov, úplným uspokojením jedného veriteľa ukracuje ostatných veriteľov.
Na rozdiel od trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Tr.zák., pri tomto trestnom čine sa celkový majetok nemení, ale majetok dlžníka sa použije na uspokojenie veriteľov nerovnomerne.
Podstatným znakom tohto trestného činu je neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. V zásade musí ísť o už splatné reálne záväzky, nielen o ich účtovný stav. Splatný je taký záväzok, ktorý je plniteľný z hľadiska uplynutia dohodnutej doby. Predmetná neschopnosť dlžníka sa pojmovo odvíja od definovania úpadku podľa § 3 ZKR, podľa ktorého dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.
Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku
Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním podľa §241 Tr.zák
Objektom tohto trestného činu je ochrana uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka v insolvenčnom konaní[1]. Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty podľa §241 ods. 1 Tr.zák, spočíva v tom, že kto ako konkurzný veriteľ v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní alebo ako veriteľ v súvislosti s hlasovaním na vyrovnacom pojednávaní, alebo ako veriteľ v súvislosti s hlasovaním o schválení reštrukturalizačného plánu prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo iný prospech. Tento trestný čin je v pomere špeciality k trestnému činu prijímania úplatku podľa §328 Tr.zák. Jednočinný súbeh s trestným činom prijímania úplatku podľa §328 Tr.zák je vylúčený
Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa §241 ods. 2 Tr.zák. spočíva kto veriteľovi v súvislosti s hlasovaním o nútenom vyrovnaní za súhlas s vyrovnaním poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech. Jednočinný súbeh s trestným činom podplácania je vylúčený
Páchateľom tohto trestného činu podľa §241 ods.1 Tr.zák, môže byť každá trestne zodpovedná FYZICKÁ a PRÁVNICKÁ OSOBA, ktorá je veriteľ daného (konkrétneho) záväzkového vzťahu, ktorý hlasuje v insolvenčnom konaní, alebo tretia osoba, ktorá veriteľovi daného (konkrétneho) záväzkového vzťahu, ktorý hlasuje v insolvenčnom konaní ponúkne za toto hlasovanie úplatok. Tento trestný čin je úmyselný trestný čin, ktorý je v prvých dvoch odsekoch prečinom, v treťom odseku je zločinom.
Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa §242 Tr.zák
Objekt tohto trestného činu je ochrana uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka v insolvenčnom konaní[2]. Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty spočíva v tom, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddlžení tým, že:
- nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo
- uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív.
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná FYZICKÁ alebo PRÁVNICKÁ osoba. Z pohľadu zavinenia sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom v prvom odseku ide prečin a v druhom odseku ide o zločin.
Podľa tohto ustanovenia súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori, banky, iné fyzické a právnické osoby sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon konkurzného alebo vyrovnacieho konania, ak im takáto povinnosť vyplýva zo zákona.
Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa §243 Tr.zák
Objektom tohto trestného činu je ochrana uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka v insolvenčnom konaní. Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty podľa §243 ods. 1 Tr.zák. spočíva v konaní osoby, ktorá marí konkurzné konanie tým, že:
- zatají vec patriacu do konkurznej podstaty,
- znemožní, aby sa vec patriaca do konkurznej podstaty zapísala a odhadla
- nevydá vec patriacu do konkurznej podstaty, alebo
- zadrží, sfalšuje alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách dlžníka,
Páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná FYZICKÁ osoba. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je v prvých dvoch odsekoch prečinom a v odsekoch tri a štyri je zločinom.
Všeobecne ide o každého, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu a súčasne mu túto povinnosť neukladá osobitný zákon pozri základnú skutkovú podstatu podľa §242 Tr.zák)
Príspevok je podporený grantom APVV č. 15-0740 – Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou.
Autor: doc. JUDr. Marek Kordík, PhD., LL.M., Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, e-mail: marek.kordik@flaw.uniba.sk.
[1] Je paradoxné, že od účinnosti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii už vyrovnacie konanie 15 rokov neexistuje, napriek tomu nebol zákonodarca schopný upraviť názov tohto trestného činu, aby zohľadňoval aktuálny právny stav.
[2] Viď vyššie.