Európska únia (ďalej len ako „EÚ“) sa posledné mesiace čoraz viac zameriava svoju pozornosť práve na reguláciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a v oblasti ochrany pred teroristickými aktivitami v bezhraničnom prostredí internetu. V súčasnosti však rezonuje naprieč verejnosťou návrh prípravy legislatívy (ďalej len ako „nariadenie“),[1] ktorý sa sústredí na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorého cieľom je ochrana detí pred šírením obsahu detskej pornografie.[2] Predmetný návrh je označovaný aj ako Chat Control 2.0 a jeho zavedenie by malo umožniť prístup ku kompletnej privátnej komunikácii všetkých občanov EÚ.
Chat Control 2.0 možno chápať ako súbor stanovených pravidiel, ktoré by mali poskytovateľov služieb akými sú napríklad WhatsApp alebo Messenger, prinútiť k zavedeniu technológie na plošné skenovanie komunikácie všetkých používateľov. Táto technológia by pritom fungovala na princípe umelej inteligencie, ktorá by mala za cieľ skenovať obsah správ, fotografií či videí priamo na zariadeniach používateľov, a to ešte pred tým, než by bol samotný obsah správy zašifrovaný.[3] Algoritmus založený na báze umelej inteligencie by tak porovnával digitálne odtlačky obsahu s databázami známych ilegálnych materiálov a v prípade zhody by mal automaticky vygenerovať hlásenie kompetentným orgánom, ktoré by takýto podnet museli prešetriť.[4]
Cieľom navrhovaného nariadenia o prevencii proti sexuálnemu zneužívaniu detí je tak včas odhaľovať takéto prípady a predísť obetiam sexuálneho zneužívania, ktorými by mali byť v online prostredí práve deti, boj proti organizovanému zločinu a teroristickým aktivitám v online priestore. Aj keď je takto vytýčený cieľ na prvý pohľad zjavne pozitívnym aspektom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, treba však pozornosť upriamiť napríklad na riziko chybovosti algoritmov, ktoré by značilo nesprávne identifikovanie nelegálneho obsahu. Navrhované legislatívne opatrenia tak vyvolali značné obavy nielen v kruhoch odborníkov, nakoľko Chat Control 2.0 totižto prakticky znamená, že správy, fotografie či videá občanov EÚ budú kontrolované napríklad v ich telefóne ešte pred samotným zašifrovaním a následným odoslaním.[5] Takéto „skenovanie“ a kontrola súkromnej komunikácie občanov vyvoláva otázky týkajúce sa najmä základných ľudských práv, vrátane práva na súkromie, pričom ľahostajnou oblasťou nezostáva ani digitálna bezpečnosť, nakoľko Chat Control 2.0 v prípade jeho prijatia, umožní dešifrovať súkromné konverzácie občanov do roku 2030.[6]
Najsilnejší odpor k návrhu nariadenia prejavujú v súčasnosti štáty ako Česká republika a Poľsko, ktoré dlhodobo a verejne kritizujú masívny zásah do súkromia občanov EÚ, ktorého
garanciu zakotvuje aj Európsky dohovor o ľudských právach, a to konkrétne v článku 8 (subsumujúc ochranu práva na súkromnú komunikáciu a ochranu osobných údajov). Poľsko návrh nariadenia vníma ako ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, s čím zdieľajú súhlasné stanovisko aj štáty ako Česká republika a Rakúsko, ktoré poukazujú najmä na fakt, že plošné skenovanie komunikácie občanov je v rozpore s princípmi právneho štátu a nemalo by byť tolerované v takomto extenzívnom rozsahu.[7] Naopak, štáty ako Švédsko a Francúzsko majú k návrhu pozitívnejší postoj, pričom argumentáciu zakladajú najmä na potrebe ochrany detí a na možnosti využitia umelej inteligencie ako technologického riešenia v boji proti zneužívaniu detí.[8] Štáty, ktoré sa k legislatívnemu návrhu postavili s takýmto pozitívnym prístupom sa sústredia najmä na modifikáciu nariadenia, aby sa znížili jeho negatívne dopady na jednotlivých občanov EÚ prostredníctvom Chat Control 2.0.
Slovenská republika (ďalej len ako „SR“) ako jeden z členských štátov, vníma návrh nariadenia s určitými obavami, predovšetkým pokiaľ ide o možné narušenie práva na súkromie a digitálnu slobodu, avšak vyjadrilo podporu tomuto legislatívnemu návrhu.[9] Pozíciu SR je možné nazvať ako hľadanie rovnováhy, ktoré tkvie v prijatí efektívneho riešenia tak, aby neboli porušované princípy právneho štátu, avšak SR nabáda na dôkladnejšiu analýzu právnych a technologických dôsledkov skôr, než sa nariadenie prijme v takej podobe, akej bol verejnosti predostretý. Slovenské tlačové média na druhej strane označujú legislatívnu iniciatívu ako „digitálnu temnotu“, „liberálny techno-autoritárizmus“ či ako „legálne masové sledovanie“.[10]
Aj keď bol legislatívny návrh v podobe nariadenia predstavený už v máji 2022, až v posledných mesiacoch sa dostal do samotného centra pozornosti, nakoľko aktuálne dánske predsedníctvo Rady EÚ naň vynaložilo značné politické úsilie, ktoré môže vyvrcholiť už 14. októbra 2025 hlasovaním Rady EÚ o jeho prijatí. Za prijatie nariadenia je momentálne celkovo 15 členských štátov, proti jeho prijatiu je 6 štátov a v neutrálnej pozícii zostáva nateraz taktiež 6 štátov.[11] Na základe faktu, že opatrenie by sa týkalo všetkých občanov EÚ bez ohľadu na existenciu oprávneného podozrenia, či sa dopúšťajú alebo nedopúšťajú trestnej alebo inak škodlivej činnosti, si treba položiť nasledovnú otázku, ktorú ilustroval dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard: „… o čie súkromie sa vlastne najviac zaujímame? Je to súkromie tisícok detí, ktoré sú sexuálne zneužívané? Alebo je to súkromie obyčajných ľudí, ktorí môžu byť, ale nemusia byť zneužívaní?…“.[12]
Autorka je dennou doktorandkou na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. E-mail: ema.krkoskova@flaw.uniba.sk
[1] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá predchádzania sexuálnemu zneužívaniu detí a boja proti nemu z 11. mája 2022, COM(2022) 209 final, je dostupný k nahliadnutiu na webovom sídle: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52022PC0209.
[2] Ibid, dôvodová správa, bod 1: „Cieľom tohto návrhu je preto v záujme riešenia uvedených problémov a v reakcii na výzvy Rady a Európskeho parlamentu stanoviť jasný a harmonizovaný právny rámec pre predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí online a boj proti nemu. Jeho cieľom je takisto poskytnúť právnu istotu poskytovateľom, pokiaľ ide o ich zodpovednosti pri posudzovaní a zmierňovaní rizík a v prípade potreby pri zisťovaní, oznamovaní a odstraňovaní takéhoto zneužívania v rámci svojich služieb, a to tak, aby to bolo v súlade so základnými právami stanovenými v charte a všeobecnými zásadami práva EÚ. V boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktoré sa zobrazuje online, majú všetky zúčastnené strany dôležité práva a záujmy. Je preto mimoriadne dôležité vytvoriť spravodlivú rovnováhu medzi opatreniami na ochranu detských obetí sexuálneho zneužívania a ich základných práv, a tým dosiahnuť dôležité ciele všeobecného spoločenského záujmu, a základnými právami ostatných používateľov a poskytovateľov.“
[3] V súčasnosti využívajú populárne komunikačné aplikácie (napríklad Signal, Messenger, WhatsApp a iné) tzv. end-to-end šifrovanie, ktoré zabezpečuje, aby obsah správ a súborov videl len ich odosielateľ a príjemca, pričom prevádzkovatelia týchto aplikácii nemajú možnosť predmetné dáta rozšifrovať. Viac k end-to-end šifrovaní pri sieťovej bezpečnosti pozri napríklad: PAŠKO, J. Projekt ochrany informačného systému cloudového úložiska. In: Mladá Veda, vydanie 13, číslo 2, 2025, s. 168-176.
[4] Pozri napríklad článok 43 ods. 6 písm. a)-c) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá predchádzania sexuálnemu zneužívaniu detí a boja proti nemu z 11. mája 2022, COM(2022) 209 final, je dostupný k nahliadnutiu na webovom sídle: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52022PC0209.
[5] Plošné a priebežné monitorovanie súkromnej komunikácie občanov Európskej únie môže zahŕňať nasledovné situácie, akými sú napríklad: „aplikácie, ktoré slúžia na výmenu informácií budú automaticky obsahovať špehovací mechanizmus, mechanizmus bude priebežne monitorovať a vyhodnocovať obsah, ktorý posielate…, ak si softvér stiahnete, automaticky si stiahnete softvér, ktorý umožňuje vaše sledovanie, sledovanie bude prebiehať na vašom zariadení (tzv. client side-scanning), aplikácie budú sledovať a vyhodnocovať obsah ešte pred jeho odoslaním, šifrovanie komunikácie stratí zmysel, pretože obsah vašich správ bude poznať poskytovateľ služby, resp. zákonodarca ešte pred jej odoslaním.“ Pre viac informácií pozri príspevok Zuzany Motúzovej na sociálnej sieti LinkedIn na webovom sídle: https://www.linkedin.com/feed/update/urn:li:activity:7365410338327912449/, a k „client side-scanning“ pozri napríklad: ABELSON, H. et al. Bugs in our pockets: the risks of client-side scanning. In: Journal of Cybersecurity, vydanie 10, číslo 1, 2024.
[6] DOMČEK, J. Chat Control: Európska únia chce čítať všetky naše správy a konverzácie, aj šifrované. 2025. Predmetný článok dostupný na webovom sídle redakcie Pravda: https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/758775-chat-control-europska-unia-chce-citat-vsetky-nase-spravy-a-konverzacie-aj-siforvane030-pristup-k-sukromnym-spravam-obcanov/.
[7] Zoznam členských štátov spolu s ich (ne)súhlasnou pozíciou je dostupný k nahliadnutiu na webovom sídle: https://fightchatcontrol.eu/.
[8] K postoju Švédska k prijatiu návrhu nariadenia pozri: LINDBERG, E. A Swedish perspective on Chat Control 2.0: A socio-legal study of how Chat Control is perceived in a Swedish context. 2025. Dostupné k nahliadnutiu na webovom sídle: https://lup.lub.lu.se/luur/download?func=downloadFile&recordOId=9193904&fileOId=9193908.
[9] SLOVÁK, P. Nový zákon EÚ Chat Control je krokom k masovému sledovaniu. Slovensko zatiaľ nie je proti. 2025. Dostupné na webovom sídle: https://ereport.sk/novy-zakon-eu-chat-control-je-krokom-k-masovemu-sledovaniu.
[10] Pozri príspevok dostupný na webovom sídle: https://vosveteit.zoznam.sk/europska-unia-ti-chce-citat-vsetky-spravy-stojime-na-krizovatke-ktora-nas-moze-vrhnut-do-digitalnej-temnoty/ alebo napríklad príspevok dostupný na webovom sídle: https://www.netky.sk/clanok/chat-control-20-nova-legislativa-eu-moze-sledovat-vase-spravy-este-pred-odoslanim.
[11] Aktuálny stav stanovísk jednotlivých členských štátov je možné sledovať na webovom sídle: https://fightchatcontrol.eu/. Je pritom dôležité upresniť, že súhlasné, nesúhlasné či neutrálne stanoviská jednotlivých členských štátov sa môžu meniť v závislosti od politického vývoja a prípadných kompromisov. O prijatí Chat Control 2.0 prebiehajú neustále diskusie, keďže na jednej strane je v hre bezpečnosť a ochrana detí, a na strane druhej je v hre digitálna sloboda občanov EÚ a ich právo na súkromie.
[12] OSSOWSKI, Y. Euroviews. Return of chat control: Something is rotten in the state of Denmark. 2025. Dostupné na webovom sídle portálu Euro News.: https://www.euronews.com/next/2025/08/08/return-of-chat-control-something-is-rotten-in-the-state-of-denmark.