Úvod
Lietadlá spôsobilé lietať bez pilota (ďalej len „dron“) sú v dnešnej dobe veľmi rozšírené, a to nielen medzi spoločnosťami využívajúcimi drony pre komerčné účely, ale aj medzi laickou verejnosťou lietajúcou s dronmi v tzv. súkromnom režime. V tejto oblasti sme mohli v posledných rokoch pozorovať prudký nárast popularity, s čím sú však spojené aj mnohé riziká a problémy. Rozšírenie dronov na trh pre súkromné používanie prišlo rýchlo a právna úprava nebola na tento stav pripravená. Dokonca aj dnes nie je v Sloveskej republike oblasť dronov komplexne a dostatočne upravená právnymi predpismi.[1] Veľkým nedostatkom v tejto oblasti je najmä náročnosť ochrany dôležitých štátnych objektov, osobitne vojenských objektov, a to ako po faktickej stránke spočívajúcej v nasadení rôznych technických prostriedkov, tak aj de iure. Práve cieľom tohto príspevku preto bude poukázať na základný právny rámec ochrany vojenských objektov pred neoprávneným letom dronov a taktiež poukázať na niektoré praktické nedostatky právnej úpravy de lege lata, ktoré komplikujú vynútenie administratívnej zodpovednosti voči operátorovi dronu.
Informácie v tomto príspevku vychádzajú z právneho stavu účinného k 30. aprílu 2024.
Ochrana vojenských objektov
S ohľadom na materiálne pramene práva, in concreto narastajúci počet neoprávnených letov dronov nad vojenskými objektami a s tým spojené bezpečnostné riziká, bol novelizovaný zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších prepdisov (ďalej len „zákon o Vojenskej polícii“), ktorý s účinnosťou od 1. apríla 2019 zakazuje[2] let dronom nad vojenským objektom a zároveň k tomuto zákazu vytvoril osobitnú skutkovú podstatu priestupku v znení de lege lata:
„priestupku sa dopustí ten, kto poruší zákaz činnosti bezpilotného lietadla vo vojenskom objekte do výšky 120 metrov nad úrovňou zeme alebo do výšky hornej hranice určenej časti vzdušného priestoru, v ktorom bolo z obranných a bezpečnostných dôvodov obmedzené vykonávanie letov civilných lietadiel“[3]
Na uvedené nadväzuje vytvorenie nového oprávnenia príslušníkov Vojenskej polície, a to oprávnenie prerušiť činnosť dronu.[4] Zároveň niektoré vojenské objekty sa nachádzajú v obmedzenom vzdušnom priestore, čím je zabezpečená ich dvojitá právna ochrana[5] a operátor dronu letiaci v tomto priestore sa v súbehu dopustí dvoch priestupkov. Uvedené sa môže zdať ako dostatočné, avšak v praxi je proces zachytenia dronu a následného vynútenia administratívnej zodpovednosti voči jeho operátorovi často náročný. Vojenská polícia, ako orgán vykonávajúci dohľad nad letmi dronov nad vojenskými objektami a vo vzdušnom priestore v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky disponuje technickými prostriedkami, ktoré zachytia každý aktivovaný dron v tejto oblasti, pričom tento systém zobrazí aj identifikačné číslo dronu vrátanie ďalších identifikačných a letových údajov. Nakoľko však dĺžka letu dronu využívaného na súkromné účely je spravila niekoľko desiatok sekúnd, maximálne minút, je pátranie po operátorovi dronu častokrát neúspešné. V tomto prípade Vojenská polícia začne ex offo objasňovanie priestupku (priestupkov v prípade letu v obmedzenom vzdušnom priestore), pričom z vlastných technických prostriedkov disponuje aj identifikačným číslom dronu.
A práve tu nastáva najpodstatnejší moment, a to faktická nemožnosť preverenia majiteľa dronu v registri dronov, nakoľko takýto komplexný register obsahujúci údaje o všetkých dronoch využívaných na súkromné účely v súčasnosti v Slovenskej republike neexistuje. Pre získanie prehľadu o akútnosti tejto problematiky uvádzame vyjadrenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, podľa ktorého na Slovensku mesačne vzlietne v priemere 20 000 dronov, z toho 3 000 iba nad Bratislavou, z čoho je iba 6% regulovaných.[6] Na závažnosť tejto otázky poukazuje aj fakt, že v roku 2023 bolo Leteckým námorným vyšetrovacím úradom ministerstva evedované 35 hlásení o leteckých incidentoch v súvislosti s aktivitou dronov, ktoré predstavujú priame porušenie pravidiel vykonávania letov.[7]
V tomto smere možno poukázať na vládny návrh zákona o civilnom letectve z roku 2023,[8] ktorý mal okrem iného vytvoriť register dronov, registračnú povinnosť všetkých majiteľov dronov a zároveň inštitút objektívnej zodpovednosti majiteľa dronu, avšak tento návrh zákona nebol v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. V súčasnosti bol však v prvom čítaní schválený obdobný vládny návrh leteckého zákona,[9] ktorý rovnako upravuje oblasť registrácie dronov a aj objektívnej zodpovednosti voči operátorovi dronu a v prípade implementácie do praxe môže prispieť k zvýšeniu ochrany dôležitých štátnych objektov.
Možné riešenie problému
Ako už bolo uvedené, veľmi významným a nutným riešením je striktná právna regulácia letu dronov, a to aj dronov využívaných na súkromné účely. Zároveň vytvorenie registra dronov a povinnosť registrácie je ďalším nevyhnutným opatrením, ktoré síce nie je opatrením preventívnym, ale následne umožní vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči zodpovednej osobe. Rovnako vytvorenie inštitúti objektívnej zodpovednosti za porušenie pravidiel lietania s dronom môže výrazne napomôcť ako generálnej, tak aj individuálnej prevencii.
Ako ďalšie možné riešenie je vládna, ideálne však nadnárodná, spolupráca s výrobcami dronov, resp. tvorcami softvéru do dronov. V súčasnosti majú drony najpoužívanejšieho výrobcu (DJI) integrovaný softvér, ktorý obsahuje letecké mapy a v nich zaznamenaný obmedzený a zakázaný vzdušný priestor a tak dron v tejto oblasti ani nevzlietne. Nedostatkom však je, že aj bežný užívateľ vie častokrát toto obmedzenie obísť a tak vzlietnuť aj v obmedzenom vzdušnom priestore. Ďalším nedostatkom je, že toto softvérové obmedzenie neplatí nad všetkými vojenskými objektami, a to aj v prípade, ak je nad nimi let dronu zákonom zakázaný. Z týchto dôvodov by bolo vhodné, aby štát iba určil oblasti, kde je let dronom zakázaný, a bude povinnosťou výrobcu, aby tieto zákazy implementoval do softvéru dronu. Zároveň by bolo potrebné, aby sa tento zákaz nedal obísť bežným používateľom, ale iba na základe príslušným orgánom schválenej výnimky.
Ako nemenej dôležité je vzdelávanie operátorov dronov, a to najmä operátorov využívajúcich drony na súkromné účely. Je pravdepodobné, že väčšina operátorov lietajusich s dronmi v súkronom režime nepozná leteckú legislatívu a tak porušujú tieto predpisy z nedbanlivosti. Aj keď sa môže zdať, že dron nemôže spôsobiť vážnejšie následky, opak je pravdou. Stále častejšie sa v letectve vyskytujú situácie, kedy dôjde k nebezpečnému zblíženiu dronu a lietadla, pričom lietadlo v krajnom prípade musí vykonať úhybný manéver a preto obzvlášť nebezpečené je lietanie s dronom v blízkosti letísk. Rovnako to je aj s vojenkými, resp. inými dôležitými štátnymi objektami, kde je let dronou zakázaný. Dron môže spôsobiť viaceré závažné následky, pričom s ohľadom na množstvo dronov toto riziko stále rastie.
Záver
Je nepochybné, že drony sa stali súčasťou každodenného života a ich zákaz alebo výrazné obmedzenie už dnes nie je možné. Je však potrebné, aby aj operátor dronu disponoval kvalifikovanou odbornou spôsobilosťou, ako je to napríklad v prípade vodičského oprávnenia pri vedení motorového vozidla. Tým bude zabezpečená aspoň základná znalosť leteckých predpisov a podmienok letu s dronom, čo môže pomôcť z kníženiu možných rizík a neoprávnených letov.
Aj keď na jednej strane je potrebné vzdelávať operátorov a viesť ich k dodržiavaniu právnych predpisov, na strane druhej je štát zodpovedný aj za vynútenie dodržiavania týchto pravidiel, a preto musia štátne orgány, najmä ozbrojené bezpečnostné zbory, disponovať dostatočnými zákonnými oprávneniami a technickými prostriedkami na efektívne vynucovanie týchto pravidiel. Bez tohto bude aj nový letecký zákon iba bezzubým predpisom, ktorého implementácia v praxi nebude dôsledná.
Mgr. Martin Krajči, Katedra správneho a environmentálneho práva, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave.
[1] Drony a ich činnosť sú v súčasnosti upravené najmä zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepdisov (ďalej len „letecký zákon“) a rozhodnutím Dopravného úradu č. 2/2019 zo 14.11.2019, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu dronom a vyhlasuje zákaz vykonania letu určitých kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky.
[2] § 37c ods. 1 písm. b) zákona o Vojenskej polícii.
[3] § 37d ods. 1 písm. d) zákona o Vojenskej polícii.
[4] § 20d zákona o Vojenskej polícii.
[5] Ochranu v tomto prípade zabezpečuje zákaz letu dronom nad vojenským objektom podľa § 37c ods. 1 pícm. b) zákona o Vojenskej polícii a zákaz letu v obmedzenom vzdušnom priestore podľa § 6 ods. 1 leteckého zákona.
[6] Článok s vyjadreniami je dostupný na internetovej stránke: https://www.cas.sk/clanok/2744979/dolezal-ma-velke-plany-s-dronmi-toto-vsetko-by-mohli-robit-svet-buducnosti-sa-blizi?orig_gallery_article=1 [cit. 2024-03-15].
[7] Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie č. 16354/2024/SPPMP/42401 zo dňa 13.05.2024.
[8] Vládny návrh zákona o civilnom letectve je dostupný na internetovej stránke: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1460 [cit. 2024-04-20].
[9] Súčasný vládny návrh zákona o civilnom letectve je dostupný na internetovej stránke: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9673 [cit. 2024-04-28].