Príspevok je zameraný na komparáciu právnej úpravy platnú a účinnú pred rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov z roku 2005 s právnou úpravou po nej. Špecificky sa venuje trestným činom spáchaným z nedbanlivosti s následkom smrti a ujmy na zdraví. Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej len „starý Trestný zákon“ alebo „STZ“) nadobudol účinnosť dňa 01.01.1962, bol prijímaný v Československej socialistickej republike a nahradil dovtedy platný Trestný zákon č. 86/1950 Zb. Odhliadnuc od použitých štylizácií jednotlivých ustanovení, ktoré možno nazvať príznačnými k obdobiu jeho prijímania, je jeho odlíšiteľnosť od aktuálneho zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“ alebo „TZ“) charakteristická najmä jeho systematickým usporiadaním. V súčasnosti sa trestné činy proti životu a zdraviu radia do prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, čím dal zákonodarca najavo záujem na prioritnej ochrane života a zdravia osôb ako najvýznamnejších hodnôt.[1] Predchádzajúca právna úprava však tieto trestné činy systematicky zaraďovala do siedmej hlavy osobitnej časti, za trestné činy proti republike, hospodárske, proti poriadku vo veciach verejných, všeobecne nebezpečné, hrubo narušujúce občianske spolužitie a proti rodine a mládeži.[2] Od jeho platnosti bol viac ako 40-krát novelizovaný, čo vzhľadom na obdobie jeho platnosti mohlo pôsobiť neprehľadne, či zmätočne, no najmä „niektoré jeho inštitúty s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli zastaralé a nekorešpondovali ani s právnym systémom vyspelých demokratických krajín.“[3] Vo vzťahu k skúmaným trestným činom však novelizácia starého Trestného zákona nie je príliš zásadná, zmena sa týkala odstránenia jednej skutkovej podstaty trestného činu a neskôr pridaním dvoch nových odsekov zavedenia ďalšej spolu s jej kvalifikovaným odsekom, čo priblížim nižšie.
Trestný čin ublíženie na zdraví upravoval STZ v § 221 až § 224. Pre komparáciu s trestnými činmi usmrtenia podľa § 149 a ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 TZ sú však relevantné § 223 a § 224 STZ (koncepcia trestného činu ublíženia na zdraví bola podobná tej dnešnej – prvé dva paragrafy upravovali dolózne trestné činy, obdobne k aktuálnym § 155 a § 156 TZ).
Vo vyhlásenom znení STZ upravoval skutkovú podstatu trestného činu ublíženie na zdraví v § 223 a § 224 nasledovne:
㤠223
(1) Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2) Odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
§ 224
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
(3) Kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“
Prvú zmenu do predmetných ustanovení priniesol zákon č. 175/1990 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. S účinnosťou od 01.07.1990 sa okrem vypustenia trestu nápravného opatrenia, a tým aj jeho vypustenia z príslušných odsekov, zákonodarca rozhodol vypustiť prvý odsek § 223. Tým sa ublíženie na zdraví spáchané z nedbanlivosti dostalo na stupeň závažnosti ako ho upravuje Trestný zákon aj v súčasnej podobe, keď nevyžaduje len samotný následok vo forme ublíženia na zdraví, ale zároveň musí dôjsť k porušeniu dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Táto zmena bola žiaduca, pretože dovtedajšie kulpózne ublíženie na zdraví mohlo neprimerane prísne trestnoprávne postihovať neúmyselné konanie osôb, obzvlášť za okolností, že starý Trestný zákon ublíženie na zdraví legálne nevymedzoval a nie každá porucha zdravia predstavovala ublíženie na zdraví v zmysle trestných predpisov,[4] a východisko určovala iba súdna prax. Tá vymedzovala, že nestačia napríklad „prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky, hučanie v ušiach a pod. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav (ochorenie, poranenie), ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti, alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. [ide o]…zmenený stav, ktorý nastal napr. dlhšie trvajúcimi bolesťami, horúčkami, nespavosťou, poruchami nervovej sústavy, nechuťou k jedlu, dlhšie trvajúcim zvracaním, nemožnosťou pohybu, upútaním na lôžko a pod. Pracovná neschopnosť je dôležitým kritériom pri posudzovaní pojmu „ublíženie na zdraví“, nie je však kritériom jediným, ani rozhodujúcim.“[5] Právny záver o povahe ujmy na zdraví z hľadiska toho, či ide o ublíženie na zdraví v zmysle požiadaviek skutkovej podstaty trestného činu, alebo ide len o drobné ublíženie na zdraví, ktoré nedosahuje potrebnú intenzitu poruchy zdravia, bolo možné urobiť iba na podklade lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku.[6] Pre súdy nebolo pri určovaní smerodajné, ako sa poškodený po útoku cítil, ale závery o povahe poruchy zdravia mohol súd prijať iba na základe posudku alebo lekárskeho nálezu.[7]
Druhou a poslednou zmenou v STZ priniesol zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa doplnili odseky 4 a 5 do ustanovenia § 224 takto:
„(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potresce, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.“
Zmena reflektovala nárast počtu smrteľných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu, pričom sa vyžadoval prísnejší postih takéhoto páchateľa.[8] Táto osobitná skutková podstata pretrváva aj v súčasnosti, no s výraznejšou zmenou kvalifikácie a miernou zmenou trestnej sadzby. Kým STZ upravoval nedbanlivostné spôsobenie smrti v rovnakej skutkovej podstate trestného činu ublíženia na zdraví ako nedbanlivostné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (§ 224 STZ), aktuálna úprava je precíznejšia a je nutné podotknúť, že od jej rekodifikácie boli tieto ustanovenia doposiaľ novelizované iba jedenkrát, čo priblížim nižšie. V súčasnosti je teda kulpózne spôsobenie smrti kvalifikované ako prečin usmrtenia podľa § 149 TZ, ktorý je systematicky zaradený do prvého dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona – Trestné činy proti životu.
Obrázok č. 1: Znenie § 149 TZ v platnom a účinnom znení.[9]
Odčlenením následku v podobe spôsobenia smrti do samostatnej skutkovej podstaty zostalo v § 224 STZ spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ktorá sa prevzala do § 157 TZ a ublíženie na zdraví podľa § 223 STZ sa premietlo do § 158 TZ. Tieto trestné činy sa systematicky zaradili do druhého dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona – trestné činy proti zdraviu.
Obrázok č. 2: Znenie § 157-158 TZ v platnom a účinnom znení.[10]
Ako bolo načrtnuté vyššie, najvýraznejšou zmenou po rekodifikácii trestných kódexov možno na danom úseku vnímať delenie na trestné činy proti životu a proti zdraviu a teda rozčlenenie trestných činov z hľadiska ich následkov a ich systematické zaradenie. Ďalšou miernou odlišnosťou je prísnosť trestných sadzieb. Kým pri ublížení na zdraví v súvislosti s porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona zákonodarca zachoval trestnú sadzbu až na jeden rok, pri ostatných možno pozorovať mierne sprísnenia. Za kulpózne spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví badať zvýšenie dolnej hranice sadzby na šesť mesiacov so zachovaním hornej sadzby až na dva roky. Odčlenením následku v spôsobení smrti z trestného činu ublíženia na zdraví bol v § 149 zavedený prečin usmrtenia, za ktorý v základnej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. Zaujímavým zistením je, že zákonodarca zvýšil iba hornú sadzby z dvoch na tri roky, čím odlíšil závažnosť následku vo forme spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a smrti, no nezvyšoval dolnú hranicu, napríklad na šesť mesiacov, ako je to v prípade ublíženia na zdraví podľa § 157, ale túto ponechal bez zmeny. Zvýšenie dolnej sadzby nastalo aj pri pôvodnom ublížení na zdraví podľa § 224 odsek 2 STZ. Vtedajšie znenie nie je aktuálne vyjadrené v skutkových podstatách ublíženia na zdraví a usmrtenia doslovne, ale naplnenie takého konania by bolo posudzované v kvalifikovaných skutkových podstatách s poukazom na kvalifikačný pojem závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona. Na tomto mieste možno vnímať opäť sprísnenie trestania, keď okrem uvedeného zákonodarca prísnejšie postihuje aj iné konanie naplňujúce niektoré zo znakov závažnejším spôsobom konania, či spáchanie skutku na chránenej osobe, čo minulá úprava nerozlišovala. Vzhľadom na uvedené by páchateľovi hrozil trest odňatia slobody na jeden až päť rokov (§ 157 odsek 2 písmeno a) TZ), resp. dva až päť rokov (§ 149 odsek 2 písmeno a) TZ), oproti pôvodným šiestim mesiacom až piatim rokom (§ 224 odsek 2 STZ). Výraznejšia zmena sa týka pôvodného § 224 odsek 3 STZ, kedy konanie páchateľa, ktoré sa týkalo hrubého porušenia predpisov o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienických predpisov malo za následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Na jednej strane zákonodarca nepremietol predmetnú objektívnu stránku do ustanovenia § 157 TZ, preto by sa následok vo forme spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví v súčasnosti trestal „iba“ v kvalifikovanej skutkovej podstate, ako bolo načrtnuté vyššie, teda v sadzbe jeden až päť rokov, čo je výrazné poľavenie v porovnaní so sadzbou STZ 3 – 10 rokov. Na druhej strane v prípade spôsobenia smrti volil zákonodarca opäť cestu prísnejšieho postihu, keď trestnú sadzbu v § 149 odsek 3 upravil na 4 – 10 rokov. Napokon ustanovenie pojednávajúce o spôsobení smrti vzhľadom na vykonávanie činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť takú činnosť vykonávať (§ 224 odsek 4 a 5 STZ) boli rekodifikáciou premietnuté do § 149 odsek 4 a 5, pričom opäť badať prísnejšie dolné sadzby, keď pôvodných 3 – 10 rokov bolo v odseku 4 zmenených na 4 – 10 a pri spôsobení smrti dvom a viacerým osobám došlo k zvýšeniu pôvodných 5 – 12 rokov v odseku 5 na 7 – 12 rokov.
Posledná, pomerne nenápadná zmena, ktorá bola zavedená už po rekodifikácii sa týka následku vyjadreného v počte obetí trestného činu podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona. Kým sa za starej úpravy vyžadovalo spôsobenie smrti viacerých osôb, čo znamenalo najmenej troch osôb,[11] prijatím zákona č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa toto ustanovenie rozšírilo do súčasného znenia, a teda postačuje spôsobiť smrť dvom (alebo viacerým) osobám. Novelou sa navrhovalo aj zníženie dolnej sadzby na pôvodných 3 – 10 rokov, avšak od tejto zmeny sa napokon upustilo.[12]
JUDr. Erik Ploth, Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, externý doktorand, erik.ploth@flaw.uniba.sk
[1] MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L. In: MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heureka, 2018. ISBN 978-80-8173-057-3. s. 39.
[2] Systematické usporiadanie zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon.
[3] MADLIAK, J. – PORADA, V.: Niekoľko poznámok k rekodifikáciám trestnoprávnych noriem v Slovenskej republike. In: Days of public law – Dny veřejného práva. Brno: Masarykova univerzita, 2007. ISBN 978-80-210-4430-2. s. 753.
[4] ŠÁMAL, P. In: ŠÁMAL, P. – PÚRY, F. – RIZMAN, S. Trestní zákon. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-896-7. s. 1314.
[5] R II/1965
[6] R 5/1995
[7] R 16/1964
[8] Dôvodová správa k zákonu č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[9] Snímka § 149 TZ z Elektronickej zbierky zákonov Slov-lex [2024-02-26]. Dostupné na <https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2005/300/ZZ_2005_300_20231020.pdf>.
[10] Snímka § 157-158 TZ z Elektronickej zbierky zákonov Slov-lex [2024-02-26]. Dostupné na <https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2005/300/ZZ_2005_300_20231020.pdf>.
[11] ŠÁMAL, P. In: ŠÁMAL, P. – PÚRY, F. – RIZMAN, S. Trestní zákon. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-896-7. s. 1337.
[12] Dôvodová správa k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.