Národná rada Slovenskej republiky dňa 9. 12. 2020 schválila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov[1], ako aj vládny návrh zákona o reforme súdnictva[2]. V súhrne predstavujú najvýznamnejšiu reformu systému súdnictva v Slovenskej republike od jej vzniku. Sústava všeobecných súdov v jej dôsledku prestane byť „pyramídou s jediným vrcholom“ – popri Najvyššom súde Slovenskej republiky[3] sa stane rovnocenným vrcholným orgánom sústavy všeobecných súdov aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky[4]. Po novom tak v zmysle čl. 143 ods. 1 Ústavy SR sústavu súdov budú tvoriť najvyšší súd, najvyšší správny súd a ostatné súdy. K 1. januáru 2021 (dátum účinnosti zmieňovanej novely Ústavy SR i zákona o reforme súdnictva – a teda aj zriadenia najvyššieho správneho súdu), resp., k 1. augustu 2021, keď najvyšší správny súd začne svoju činnosť, sa tak naplní dlhoročné volanie významnej časti slovenskej administrativistickej obce po jeho zriadení.
Organizačný model, v rámci ktorého bude po novom fungovať slovenské správne súdnictvo, bude možné charakterizovať ako „čiastočne oddelený model“, keďže vo väčšine vecí v prvom stupni budú vykonávať správne súdnictvo krajské súdy. Obdobný model od roku 2003 funguje v Českej republike.[5]
Sídlom najvyššieho správneho súdu bude Bratislava[6].
Organizačné aspekty
Riadenie a správu najvyššieho správneho súdu budú vykonávať predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu bude vymenúvať na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky[7] zo sudcov najvyššieho správneho súdu prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Návrh na vymenovanie predsedu najvyššieho správneho súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu predloží prezidentovi súdna rada na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb vykonaných na verejnom zasadnutí súdnej rady.
Navrhovať kandidátov na funkcie predsedu a podpredsedu budú môcť:
– členovia súdnej rady,
– sudcovská rada,
– stavovské organizácie sudcov,
– minister spravodlivosti,
– plénum najvyššieho správneho súdu alebo
– každý sudca najvyššieho správneho súdu.
Presný mechanizmus voľby, ďalšej voľby i novej voľby bude upravovať zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Súdnej rade“). Osobitnú úpravu bude Ústava SR i zákon o Súdnej rade obsahovať, pokiaľ ide o ustanovenie prvého predsedu najvyššieho správneho súdu.
Prvého predsedu najvyššieho správneho súdu prezidentovi Slovenskej republiky navrhne súdna rada zo sudcov súdov podľa čl. 143 ods. 1 Ústavy SR v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo osôb, ktoré nie sú sudcami a ktoré spĺňajú podmienky podľa čl. 134 ods. 4 Ústavy SR v znení účinnom od 1. januára 2021. Prvým predsedom najvyššieho správneho súdu sa tak môže stať aj osoba, ktorá v tom čase nebude sudcom, ak spĺňa Ústavou SR ustanovené požiadavky. Ak bude do funkcie prvého predsedu najvyššieho správneho súdu vymenovaný sudca, ktorý v tom čase nie je sudcom najvyššieho správneho súdu, alebo osoba, ktorá nie je sudcom, dňom vymenovania do funkcie predsedu najvyššieho správneho súdu sa stáva sudcom najvyššieho správneho súdu.[8]
Voľbu prvého predsedu najvyššieho správneho súdu vyhlási predseda súdnej rady do 15. januára 2021.[9]
Pôsobnosť, zasadnutia a rozhodovanie pléna Najvyššieho správneho súdu bude upravovať nový § 24d zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Na najvyššom správnom súde bude môcť predseda súdu zriadiť kolégiá na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho správneho súdu. Ich pôsobnosť a rozhodovanie bude upravovať § 24e zákona o súdoch.
Ak by na najvyššom správnom súde nebolo zriadené ani jedno kolégium, bude plniť úlohy kolégia plénum najvyššieho správneho súdu a úlohy predsedu kolégia podpredseda najvyššieho správneho súdu (§ 24e ods. 6 zákona o súdoch).
Senát najvyššieho správneho súdu sa bude skladať z troch sudcov, z ktorých jeden bude predsedom senátu. V prípadoch rozhodovania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho správneho súdu, sa senát bude skladať z predsedu a zo štyroch sudcov. Procesný predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho správneho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov.[10]
Pochopiteľným dôsledkom zriadenia najvyššieho správneho súdu bude aj zmena vnútornej organizácie najvyššieho súdu, na ktorom už nebude pôsobiť správne kolégium (pozri nové znenie § 21 ods. 1 zákona o súdoch).
Na najvyšší správny súd bude možné prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej desať rokov.[11] Rovnaká požiadavka na dĺžku praxe bude platiť aj v prípade preloženia na najvyšší správny súd.[12]
Pri najvyššom správnom súde bude pôsobiť – obdobne, ako pri najvyššom súde – Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá bude mať vlastnú rozpočtovú kapitolu v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kancelária najvyššieho správneho súdu bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Kancelária najvyššieho správneho súdu bude štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho správneho súdu bude riadiť a v jej mene vystupovať vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho správneho súdu bude vymenúvať a odvolávať predseda najvyššieho správneho súdu, ktorému bude vedúci kancelárie zodpovedať za jej činnosť.
Funkčné aspekty
Najvyšší správny súd bude vrcholnou inštanciou pre veci správneho súdnictva v Slovenskej republike. So zriadením najvyššieho správneho súdu sa spája aj rozšírenie pôsobnosti súdov v rámci všeobecného súdnictva, keďže v zmysle nového ustanovenia čl. 142 ods. 2 Ústavy SR najvyšší správny súd bude rozhodovať aj
a) o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,
b) o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,
c) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb.
Práve posledná zmienená kompetencia predstavuje z funkčného hľadiska najväčšie nóvum vo vzťahu k agende, ktorú dnes zabezpečuje najvyšší súd (prostredníctvom svojho správneho kolégia). Zároveň ide o agendu, ktorá sa zrejme spája s najväčšími očakávaniami, ale v určitom zmysle i obavami.
Z hľadiska kompetenčného východiskovým ustanovením popri úprave obsiahnutej v čl. 142 ods. 1 a 2 Ústavy SR bude nový §8a zákona o súdoch, v zmysle ktorého bude platiť, že
– najvyšší správny súd vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajských súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom;
– najvyšší správny súd ďalej vykonáva súdnictvo v prvom stupni vo veciach, ktoré ustanovuje Ústava Slovenskej republiky a Správny súdny poriadok;
– osobitné predpisy ustanovujú, kedy najvyšší správny súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam iných orgánov a kedy rozhoduje o iných otázkach;
– najvyšší správny súd vo veciach správneho súdnictva dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje svoje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Zriadenie, personálne obsadenie a začiatok činnosti najvyššieho správneho súdu
Keďže novela Ústavy SR i zákon o reforme súdnictva nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, týmto dňom bude Najvyšší správny súd SR formálne zriadený. Zrejme prvým reálnym krokom v jeho konštituovaní však bude kreovanie (voľba a menovanie) jeho prvého predsedu – ako som už uviedol, voľbu prvého predsedu najvyššieho správneho súdu vyhlási predseda súdnej rady do 15. januára 2021.
Výberové konania na sudcov najvyššieho správneho súdu upravujú intertemporálne ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich nasledovne:
- prvé celkové počty miest sudcov najvyššieho správneho súdu a voľné miesta sudcov najvyššieho správneho súdu určí po prerokovaní so súdnou radou minister spravodlivosti do 31. januára 2021;
- tieto voľné miesta sudcov sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré do 31. júla 2021 uskutočňuje súdna rada; výberové konanie pozostáva z verejného vypočutia v súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti; výberové konanie vyhlasuje a administratívne a organizačne zabezpečuje predseda súdnej rady;
- verejné vypočutie kandidátov sa uskutočňuje podľa pravidiel verejného vypočutia kandidátov na sudcu ústavného súdu;
- prvé výberové konanie na kandidátov vyhlási predseda súdnej rady tak, aby sa uskutočnilo do 31. marca 2021.
Na výberové konanie na voľné miesto sudcu najvyššieho správneho súdu sa inak použijú § 28 a 29 zákona o sudcoch a prísediacich, teda ustanovenia upravujúce výberové konania na miesta sudcov. Neprijalo sa teda riešenie „automatického“ preloženia sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, čo nevnímam pozitívne.
Najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021; keďže tento dátum upravuje len zákon o reforme súdnictva a nie priamo Ústava SR, možno povedať, že ústavodarca ponechal zákonodarcovi priestor aj na odklad začiatku činnosti najvyššieho správneho súdu, ak by to vyžadovali okolnosti.
Výkon súdnictva v rozsahu pôsobnosti najvyššieho správneho súdu SR prejde od 1. augustu 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých bude 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podrobnosti o tom, ako sa vyrieši otázka prechodu výkonu súdnictva vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, upravujú nové intertemporálne ustanovenia čl. 154g ods. 5 a 6 Ústavy SR, a to tak, že až do začatia činnosti najvyššieho správneho súdu vykonávajú jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali podľa predpisov účinných pred začatím činnosti najvyššieho správneho súdu; s tým, že konania začaté pred príslušnými orgánmi podľa čl. 154g ods. 5 predo dňom začatia činnosti najvyššieho správneho súdu dokončia tieto orgány, ak zákon neustanoví, že ich dokončí najvyšší správny súd.
V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva prejdú od 1. augusta 2021 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich jeho výkon z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd. Majetok štátu, ktorý bude k 31. júlu 2021 v správe najvyššieho súdu a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu súdnictva v rozsahu pôsobnosti najvyššieho správneho súdu, prechádza od 1. augusta 2021 do správy najvyššieho správneho súdu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom.
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: jan.skrobak@flaw.uniba.sk
[1] Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. In nrsr.sk. Zákony. Vyhľadávanie v návrhoch zákonov. Detaily návrhu zákona. [online], [cit. 10.12.2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7962
[2] Vládny návrh zákona o reforme súdnictva. In nrsr.sk. Zákony. Vyhľadávanie v návrhoch zákonov. Detaily návrhu zákona. [online], [cit. 10.12.2020]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7971
Tento zákon celkovo novelizuje 29 iných zákonov.
[3] V texte článku ďalej len „najvyšší súd“.
[4] V texte článku ďalej len „najvyšší správny súd“.
[5] Historie. In nssoud.cz [online], [cit. 10.12.2020]. Dostupné na internete: http://www.nssoud.cz/Historie/art/4?menu=174
[6] Novo vložený § 4a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
[7] V texte článku ďalej len „súdna rada“.
[8] Nové intertemporálne ustanovenie čl. 154g ods. 7 Ústavy SR.
[9] Novo vložený § 34 ods. 5 zákona o Súdnej rade.
[10] Pozri novo vložený § 24b zákona o súdoch.
[11] Posledná veta novelizovaného znenia § 11 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“).
[12] Novelizované znenie § 14 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich.
Zaujímavosťou je, že v prípade najvyššieho súdu to isté ustanovenie vyžaduje pätnásťročnú právnickú prax.