Autor sa v príspevku venuje správnosti a vhodnosti zvoleného prekladu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Uvádza pôvodné znenie a porovnáva ich, vzhľadom na jeho jazykové kompetencie sa obmedzuje prioritne na anglickú a francúzsku, sekundárne na španielsku a ruskú pôvodinu. Poznamenáva, že pôvodným znením Rímskeho štatútu je aj znenie v arabskom a čínskom jazyku. Dospieva k názorom o nesprávnosti, resp. nevhodnosti zvoleného prekladu. Príspevok má slúžiť ako návrh v rámci diskusie o korektnom preklade predmetných pojmov.
Pri skúmaní rozlišujeme dve roviny, kde prvou je vhodnosť a druhou je správnosť prekladu. Aktuálne je to najmä v prípade viacerých možných prekladov cudzieho slova, kde prekladateľ mohol zvoliť síce menej vhodnú alternatívu, ale bez toho, aby sa tým dotkol pôvodcom zamýšľaného obsahu pojmu – zvolený preklad tak síce môže byť nevhodný ale ostáva správny. Naopak to ale neplatí a nesprávny preklad je vždy aj nevhodným, pretože nedošlo k splneniu základného prekladateľského cieľa, ktorým je zrozumiteľne a verne preložiť pôvodinu.
| Slovenský preklad | Anglický originál | Francúzsky originál |
| Čl. 7 ods. 3) „Na účely tohto štatútu sa termín „pohlavie“ chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy. Termín „pohlavie“ nenaznačuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedeného významu.“ | Art. 7 (3) „For the purpose of this Statute, it is understood that the term “gender” refers to the two sexes, male and female, within the context of society. The term “gender” does not indicate any meaning different from the above. | Art. 7 (3) „Aux fins du présent Statut, le terme « sexe » s’entend de l’un et l’autre sexes, masculin et féminin, suivant le contexte de la société. Il n’implique aucun autre sens.“ |
| Čl. 21 ods. 3 „Uplatňovanie a výklad práva podľa tohto článku musia byť … bez akýchkoľvek nepriaznivých rozdielov vyplývajúcich z takých dôvodov, ako je pohlavie, … rod alebo iné postavenie.“[1] | Art. 21 (3) „The application and interpretation of law pursuant to this article must be … without any adverse distinction founded on grounds such as gender … birth or other status. | Art 21 (3) „L’application et l’interprétation du droit prévues au présent article doivent être … exemptes de toute discrimination fondée sur des considérations telles que l’appartenance à l’un ou l’autre sexe … la naissance ou toute autre qualité.[2] |
Gender sa v prekladových slovníkoch prekladá ako rod. Rovnako ako rod sa prekladá aj ruské „гендерный“ (gendernyj, nominatív gender) a španielske “género.” Preklad arabského نوع الجنس (nwae aljins) a čínskeho 性别 (Xìngbié) je uvádzaný ako gender. Iba francúzska verzia Štatútu – sexe – umožňuje preložiť pojem nielen ako rod, ale aj ako pohlavie.
Už len s ohľadom na náš malý úvodný jazykový exkurz sa ukazuje ako vhodnejšie preloženie termínu gender, definovaného v čl. 7 ods. 3 Štatútu ako rod, čo je preklad prierezový naprieč jazykovými verziami, a nie tak, ako je to uvedené v slovenskej verzii Štatútu a síce ako pohlavie.
Ukazuje sa nám, že zvolený preklad nie je vhodný, avšak to nemusí znamenať, že je aj nesprávny. Pre účely zistenia, či nevhodnosť prekladu spôsobuje aj jeho nesprávnosť je potrebné objasniť obsah predmetných pojmov.
V Organizácii spojených národov sa pojem gender používa v zmysle „sociálne skonštruovaných rolí, ktoré zastávajú ženy a muži a ktoré sú im priradené na základe ich pohlavia.“ Na druhej strane, sex sa používa v zmysle fyzických, biologických charakteristík žien a mužov. Gender je používaný na účely vysvetlenia pozorovaných odlišností medzi mužmi a ženami na základe spoločensky priradených rolí.[3]
Podobne aj v sociológii platí, že „pohlavie je biologický termín, gender je pojem psychologicko-kultúrny.“[4] Pohlavie sa biologicky určuje najmä podľa prítomnosti pohlavných chromozómov, prípadne na základe iného biologického kritéria. Pohlavie je pojem nepodliehajúci zmene s ohľadom na čas alebo priestor – ženské pohlavie je rovnaké v antike a dnes, v Iráne a aj v Nemecku. Gender alebo rod je pojem, ktorý vyjadruje vlastnosti a správanie sa spojované s obrazom (sociálnou rolou) muža a ženy formované kultúrou a spoločnosťou, ktorý sa historicky vyvíja (podlieha zmenám) a jeho obsah sa môže líšiť aj od spoločnosti k spoločnosti.[5]
Pohlavie a rod sa na prvý pohľad javia ako pojmy totožné. Napriek vzájomnej úzkej previazanosti je ich obsah odlišný. Byť mužom v zmysle pohlavia je rovnaké v antike ako aj dnes (jedinec ktorý má mužské pohlavné znaky, resp. mužský pohlavný chromozóm je mužom vtedy i dnes), avšak nie je to rovnaké v zmysle rodu – v antickom Grécku bol napríklad obraz muža spojený s homosexuálnym správaním (napr. rozšírená pederastia)[6] zatiaľ čo v stredovekom Grécku (Byzancii) bolo homosexuálne správanie už spoločensky neakceptovateľné a vo vzťahu učiteľ – žiak je celkom určite neakceptovateľné aj dnes.
Ďalším príkladom rozdielu je pozorovanie, že absencia pohlavných znakov v prípade úzkej skupiny ľudí u ktorých nie je možné jednoznačne biologicky určiť pohlavie, (tzv. intersexualita) neznamená, že u nich absentuje aj príslušnosť k mužskému alebo ženskému rodu.[7]
Ako sme zmienili, pohlavie a rod sú pojmy úzko spojené, avšak obsahovo odlišné. Trend rozlišovania medzi rodom a pohlavím smeruje niekedy k ich úplnému oddeleniu v dôsledku čoho dochádza k definovaniu väčšieho počtu rodov než pohlaví (niektorí ich spočítali až 64).[8] Avšak nie je našim zámerom vysloviť, či je to správne alebo účelné. Na tomto mieste nám s ohľadom na cieľ práce stačí poznamenať, že v zmysle čl. 7 ods. 3 Rímskeho štatútu sa pojem rod musí vykladať iba v zmysle závislom od mužského a ženského pohlavia. Rímsky štatút neumožňuje širšiu interpretáciu pojmu rod ako existenciu mužského a ženského rodu. Rozdiel je však daný v tom, že zatiaľ čo pohlavie (sex) je pojem určovaný biologicky (obsahovo je rovnaký všade a vždy, je staticky a univerzálny) rod (gender) je pojem závislý od „kontextu spoločnosti“ (obsahovo sa tak od spoločnosti k spoločnosti a v priebehu času líši). Súd tak musí pri výklade a aplikácii práva pristupovať k pojmu rod kazuisticky a dynamicky.
Rímsky štatút tak reflektuje prebiehajúcu diskusiu ohľadom pohlavia a rodu, kde sa snaží nachádzať medzi pojmami určitú rovnováhu. Dosiaľ sa Medzinárodný trestný súd k pojmom vo svojej judikatúre nevyjadril.[9] Avšak už zo znenia vieme povedať, že Rímsky štatút na jednej strane prijíma rozdiel medzi rodom a pohlavím, na druhej ale jasne vymedzuje rozsah prípustnej interpretácie a neumožňuje prijatie širšieho výkladu rodu ako je mužský a ženský.
V sumarizácii sa v zmienenom kontexte spoločenských rolí, v slovenskej odbornej terminológii, používa ako synonymum a správny preklad anglického gender slovo rod. Naproti tomu pohlavie sa používa na pomenovanie muža a ženy v zmysle biologickom, čo zodpovedá anglickému sex.
V praxi o rodovo orientovanú trestnú činnosť by nešlo v prípade, ak je páchaná z dôvodu, že jedinec je ženou v biologickom zmysle (ako je to typické napr. pre znásilnenie) kedy hovoríme o sexuálne orientovanej trestnej činnosti,[10] ale vtedy, ak je páchaná z dôvodu, že jedinec nespĺňa sociálny obraz o mužovi alebo žene (nespĺňa spoločenský ideál mužskosti alebo ženskosti, napríklad prenasledovanie[11] žien, ktoré si odmietajú zahaliť tvár alebo mužov, ktorí majú dlhé vlasy a pod. V prípade, ak by takýto jedinci tvorili určitú identifikovateľnú skupinu, tak ich prenasledovanie z dôvodu rodu môže naplniť skutkovú podstatu zločinu proti ľudskosti v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. h) Rímskeho štatútu.
V prípade, ak by išlo o osobu ženského pohlavia, ktorá je prenasledovaná z dôvodu, že bola považovaná za osobu mužského rodu (alebo naopak) môžeme hypoteticky uvažovať o tom, že ide o taktiež o rodovo orientovanú trestnú činnosť, avšak máme zato, že takýto prípad by sa mal posudzovať vo svetle ustanovení skutkového omylu.
Už z nášho poznatku, že rod zodpovedá anglickému gender, vyplýva aj nesprávnosť preloženia angl. birth, resp. fr. naissance ako rod.
Druhý pojem – angl. birth – je možné preložiť z angličtiny (v kontexte človeka) ako narodenie, pôrod, pôvod a v tomto zmysle aj rod – nízkeho pôvodu (of low birth) alebo naopak, urodzeného rodu (of noble birth), alebo aj napr. narodený ako Angličan (englishman by birth).[12]
Francúzske naissance sa prekladá ako narodenie, zrodenie, pôrod, alebo pôvod – v zmysle ako napr. nemanželský pôvod, pôvod z „dobrej rodiny“ ale aj v zmysle získania privilegovaného spoločenského (prípadne aj právneho) statusu ako napr. urodzený, šľachtický pôvod. Ale aj v zmysle tu menej relevantnom ako napr. vznik (diela), prameň (rieky) a pod.[13]
Španielske nacimiento zas ako narodenie, zrodenie, zrod, pôvod – napr. je urodzeného alebo prostého pôvodu. Ale aj v zmyslu tu menej relevantnom ako vznik, počiatok, prameň, jasličky, žriedlo.[14]
Čínske 出生 (Chūshēng) je prekladané do angličtiny ako birth[15] a arabské المولد (almawlid) označuje doslovne pôrodný kameň (birthstone) a prekladá sa ako generator alebo birth.[16]
Ruská jazyková verzia používa najjednoznačnejšiu verziu a síce ruské сословное (soslovnoje) označuje (najmä privilegovanú) spoločenskú vrstvu, tzv. stav – viď šľachtický stav, duchovenstvo, meštiansky stav a pod. – prípadne spoločenskú triedu, kastu. Stavom sa rozumie spoločenská skupina so zakotvenými zákonmi, obyčajami, privilégiami ale aj povinnosťami. Alternatívne môže ísť ale aj o určitú profesijnú skupinu (viď právnický stav, úradnícky stav), alebo o akúkoľvek inú spoločenskú skupinu, ktorá vykazuje určité spoločné znaky.[17]
Prekladom do slovenčiny, ktorý by vyhovoval všetkým oficiálnym jazykovým verziám je pôvod prípadne príslušnosť k stavu (spoločenskej vrstve) z dôvodu pôvodu alebo pôvod, najmä, ak je s ním spojená príslušnosť k určitému stavu (či už privilegovanému alebo degradovanému).
Vo vyššie uvedenom by sme tak zmienené slovo birth/naissance mohli podľa nášho názoru obsahovo správne a vhodne preložiť ako stav alebo ešte lepšie ako (spoločenský) pôvod, najmä, ak je v súvislosti s pôvodom spojené aj nadobudnutie určitého (najmä, ale nielen privilegovaného) stavu. Z titulu pôvodu by mohlo dôjsť pri aplikácii a interpretácii práva k diskriminácii danej osoby, čo Rímsky štatút v čl. 21 ods. 3 zakazuje.
Mgr. Lukáš Mareček, PhD., Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, e-mail: lukas.marecek@flaw.uniba.sk
[1] Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 333/2002 Z.z.
[2] Všetky jazykové verzie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17.júla 1998 sú dostupné online na https://legal.un.org/icc/statute/romefra.htm.
[3] HALL, CH. – POWDERLY, J. – HAYES, N.: in Otto Triffterer and Kai Ambos (eds.), The Rome Statute of the International Court: A Commentary, Baden: Nomos, 2016, s. 292-294, dostupné online: http://www.legal-tools.org/doc/040751/;
[4] OAKLEY, A.: Pohlaví, gender a společnosť. Praha: Portál, 2000, s. 121
[5] Veľký sociologický slovník, Praha: Univerzita Karlova, 1996.
[6] Bližšie napr. HUBBARD, T.K. (ed.): Homosexuality in Greece and Rome: A Sourcebook of Basic Documents. London: University of California Press, 2003, 559 s.
[7] OAKLEY, A.: Pohlaví, gender a společnosť. Praha: Portál, 2000, s. 121
[8]ABRAMS, M.: 64 Terms That Describe Gender Identity and Expression. dostupné online: https://www.healthline.com/health/different-genders#a-d.
[9] SCHABAS, W. A.: The International Criminal Court: A Commentary on the Rome Statute, Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 209-211.
[10] Viď napr. čl. 68 ods. 1 Rímskeho štatútu, ktorý rozlišuje rodovo orientovanú a sexuálne orientovanú trestnú činnosť.
[11] Čl. 7 ods. 2 písm. h) Rímskeho štatútu: Prenasledovanie znamená úmyselné a závažné odňatie základných práv v rozpore s medzinárodným právom z dôvodu identity skupiny alebo kolektívu.
[12] PEARSALL, J. (ed.): The New Oxford Dictionary of English. Bath: Oxford University Press, 1998, s. 178; Kol. autorov: Anglicko-slovenský a slovensko anglický veľký slovník. Bratislava: Lingea, 2008, s. 70.
[13] ROBERT, P.: Le Petit Robert. Paris: Dictionnaires Le Robert, 2003, s. 1706-1707; Kol. autorov: Francúzsko-slovenský a slovensko-francúzsky veľký slovník. Bratislava: Lingea, 2009, s. 418.
[14] TRUP, L. – TALLOVÁ, E.: Španielsko-slovenský slovník. Bratislava: Kniha-spoločník, 2007, s. 815-816; Kol. autorov: Španielsko-slovenský a slovensko-španielsky veľký slovník. Bratislava: Lingea, 2010, s. 407.
[15] https://translate.systran.net/translationTools/text?source=zh&target=en&input=%E5%87%BA%E7%94%9F.
[16]https://translate.systran.net/translationTools/text?source=ar&target=en&input=%D8%A7%D9%84%D9%85%D9%88%D9%84%D8%AF .
[17] WHEELER, M. – UNBEGAUN. B. (eds.): The Oxford Russian Dictionary. New York: Oxford University Press, 1997, s. 505.; EFREMOVA, T.F.: Sovremennyj tolkovyj slovar russkogo jazyka III. tom R-JA. Moskva: ACT Astrel, 2006, s. 363-364; Kol. autorov: Rusko-slovenský a slovensko-ruský veľký slovník. Bratislava: Lingea, 2011, s. 551; DOROTJAKOVÁ, M. a kol.: Veľký rusko-slovenský slovník IV. diel R-S. Bratislava: SAV, 1968, s. 618.