Súčasťou právnej vedy je aj právne vzdelávanie. Po tom, čo dňa 8. marca 2020 vydal rektor rozhodnutie zrušiť všetky formy výučby a skúšania vedené priamou fyzickou kontaktnou formou s dodatkom, že ďalšie vyučovanie má prebiehať online, vedenie Právnickej fakulty UK, ako aj samotní vyučujúci stáli pred úplne novou výzvou: Ako zabezpečiť kontinuitu (kvalitatívne vyhovujúcej) výučby bez fyzického kontaktu? Dá sa to vôbec?
Práve tieto otázky sú, v snahe o ex post (seba)reflexiu nad uplynulým semestrom, predmetom tohto blogu.[1]
A čo teraz?
Vedenie fakulty pomerne promptne zareagovalo na potrebu normatívnej úpravy vedenia výučby v zmenených podmienkach vydaním opatrenia dekana PraF UK č. 1/2020.[2] V zmysle čl. 2 predmetného opatrenia mala výučba prebiehať formou kontrolovaného samoštúdia. To v preklade znamená, že ťažisko zabezpečovania výučby sa presunulo na samotných študentov a ich iniciatívny a zodpovedný prístup k štúdiu, s tým, že študenti mali k dispozícii nahrávky prednášok z prechádzajúceho akademického roka zverejnené na webovej stránke microsoftstream.com a okrem toho mali podľa pokynov vyučujúcich vypracovať prípady a zadania ako náhradu za semináre. Po takto postavenej konštatácii by mal azda čitateľ tendenciu polemizovať o účelnosti a vhodnosti takto formovaného online vzdelávania; je však nevyhnutné brať do úvahy fakt, že spočiatku bolo prerušenie kontaktnej formy výučby iba dočasné, dvojtýždňové opatrenie. Na dôvažok podotýkam, že vysokoškolské vzdelanie nie je súčasťou povinnej školskej dochádzky a je slobodným rozhodnutím každého študenta absolvovať ho; a ako vie aj každý študent práva, so slobodou ide ruka v ruke zodpovednosť. Súčasne nemôžeme opomínať fakt, že výučba práva nie je bytostne závislá na fyzickom kontakte vyučujúceho so študentmi ako je to napríklad pri výučbe odborov, kde je nevyhnutná prax, prípadne práca v laboratóriu. Ak teda na predmetné opatrenie hľadíme cez prizmu jeho dočasnosti, nemožno vyvodiť záver, že by neplnilo svoj účel alebo že by nad únosnú mieru zaťažovalo študentov.
Na zmenené podmienky zareagovali niektorí vyučujúci flexibilne; so študentmi komunikovali prostredníctvom univerzitného e-mailu (pričom, ako som sa od študentov dopočula, poniektorí z nich až vtedy zistili, že nejaký univerzitný e-mail majú), zadania a prípady študentom zadávali prostredníctvom systému moodle, ktorý sa vykryštalizoval ako solídny pomocník pri pedagogickom procese. O krok ďalej zašla docentka KPDPK a riaditeľka ÚKPV, ktorá, v snahe viac sa priblížiť študentom a súčasne s nimi komunikovať v reálnom čase, využila sociálnu sieť, cez ktorú streamovala vysvetlenie preberanej matérie; tento ústretový krok bol veľmi oceňovaný i samotnými študentmi.
Po tom, čo bolo rozhodnutie zrušiť kontaktnú formu výučby predĺžené na neurčito, vedenie fakulty pristúpilo k úprave priebehu online výučby prostredníctvom nového opatrenia dekana PraF UK č. 3/2020.[3] V zmysle čl. 2 novoprijatého opatrenia už bolo ťažisko výučby prenesené naspäť na vyučujúcich. Výučba mala prebiehať podľa pôvodného rozvrhu, a to tak, že sa malo začať s riadnou výučbou seminárov prostredníctvom pre všetkých študentov a pedagógov dostupnej aplikácie Microsoft Teams.[4] Čo sa týka prednášok, pri nich stále platila obdobná povinnosť, aká vyplývala z opatrenia dekana PraF UK č. 1/2020; študenti mali využiť prednášky z predchádzajúceho akademického roka zverejnené na internete s dodatkom, že v prípade, ak v archíve nejaká prednáška absentuje, je príslušný vedúci katedry, resp. riaditeľ ústavu povinný zabezpečiť, aby bol tento stav zhojený. Prešli sme teda na úplnú online výučbu v súlade s pôvodným rozvrhom, pričom mali byť zabezpečené riadne prednášky ako i riadna výučba seminárov.
Ak by sme teda chceli zodpovedať otázku, či sa dá vyučovať v online priestore, odpoveď je jednoznačná: dá sa to. Vyžaduje si to však značnú mieru kreativity, snahy a proaktivity zo strany vyučujúceho ako i zodpovedný a iniciatívny prístup zo strany študentov.
Dá sa to, ale…
Okrem toho, že pri online výučbe môže zlyhať ľudský faktor (čo sa však môže stať i pri klasickej forme výučby), má táto forma výučby jeden zásadný nedostatok, a to je nevyhnutnosť disponovať výpočtovou technikou a pripojením na internet. I keď tento problém nie je v oblasti vysokoškolského vzdelávania ani zďaleka taký vypuklý ako v oblasti základného a stredného vzdelávania,[5] nemožno pracovať s predpokladom, že každý jeden študent, resp. vyučujúci má k dispozícii zariadenie a také pripojenie na internet, ktoré mu umožňuje v plnej miere sa zúčastňovať vzdelávacieho procesu. Fakulta ani univerzita však nemá materiálne prostriedky ani možnosti na to, aby tieto nedostatky pokryla. Univerzita Komenského v Bratislave uskutočnila v máji medzi študentmi celouniverzitný prieskum o dištančnej výučbe, pričom sa prieskumu zúčastnilo celkovo 629 študentov Univerzity Komenského zo všetkých fakúlt, z toho 67 respondentov boli študenti Právnickej fakulty UK. I keď tento prieskum nemá úplnú relevanciu pre prostredie Právnickej fakulty UK, keďže z odpovedí nie je možné abstrahovať výlučne odpovede jej študentov, vytvára nám celkový obraz o tom, či a v akom meradle sa študenti Univerzity Komenského potýkali s materiálnym nedostatkom pri online výučbe. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že až 8,74 % (55) respondentov nemalo prístup k zariadeniu s kamerou a mikrofónom a 0,48 % (3) respondentov nemá také zariadenie, ktoré by mu umožňovalo zúčastňovať sa online výučby, pričom sa musí spoliehať na vybavenie od iných, tretích osôb. Navyše, 2,70 % (17) respondentov má prístup len k slabému mobilnému pripojeniu a 0,48 % (3) respondentov nemá prístup k internetu vo svojej domácnosti a musia sa spoliehať na iné zdroje.[6] Tomuto problému by mala byť do budúcna venovaná väčšia pozornosť, keďže už dnes sa skloňuje vo verejnej diskusii možnosť, že súčasná pandémia nie je poslednou a je pravdepodobné, že sa k modelu dištančného vzdelávania budeme musieť skôr-či-neskôr vracať.
Ďalšie „ale“ predstavuje spôsob vedenia výučby. Dnes už populárne interaktívne metódy, pri ktorých sú študenti aktívne zapájaní do vzdelávacieho procesu a pri vyučovaní nehrajú len rolu pasívneho poslucháča a ktoré sú pedagógmi stále častejšie využívané, sa plnohodnotne vo forme, na akú si pedagógovia i študenti zvykli, nedali úplne aplikovať. Ak teda chce vyučujúci i v rámci online seminárov aktívne zapájať študentov, musí nachádzať nové spôsoby, ako tak urobiť.
V neposlednom rade je, ako už bolo konštatované vyššie, pri online výučbe kľúčová aktivita a zodpovedný prístup nielen vyučujúcich, ale i samotných študentov. Je však isté, že nepoctivé konanie zo strany študentov či vyučujúcich má svoje (právne) následky.
Ako ďalej?
Ak nás v oblasti právneho vzdelávania pandémia niečo naučila, tak je to to, že pri našej súčasnej technickej vyspelosti a vybavenosti je možné (a v niektorých prípadoch i efektívne) viesť vyučovanie vo virtuálnom online priestore. Vďaka rôznym aplikáciám a sociálnym sieťam je možné ostať v priamom spojení so študentmi aj v prípade, že fyzický kontakt nie je možný, pričom by bolo, podľa môjho názoru, vhodné využívať niektoré z prostriedkov online výučby aj v rámci „normálneho“ kontaktného vzdelávania v rámci interaktívneho vedenia prednášok či seminárov a priblížiť sa tak mentálnemu svetu študentov. Je však isté, že dištančné vzdelávanie pre nás ešte stále menej atraktívne než priamy fyzický kontakt so študentmi, kde môže vyučujúci bez problémov vyčítať reakcie študentov a prispôsobiť tomu formu vedenia semináru, kde študenti môžu bez technických obmedzení klásť otázky a kde má vyučujúci k dispozícií celú škálu interaktívnych metód, z ktorých niektoré nemožno aplikovať v online priestore. Jednou z najdôležitejších výziev pre budúcnosť je záväzok sprístupniť online vyučovanie i študentom, ktorí nemajú k dispozícií nevyhnutné vybavenie a taktiež i snaha zlepšovať a hľadať spôsoby vedenia seminárov vo virtuálnom priestore.
Autor: Mgr. Terézia Čokynová, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra právnych dejín a právnej komparatistiky, E-mail: terezia.cokynova@flaw.uniba.sk
[1] Autorka sa, vzhľadom na to, že asistovala so zabezpečením výučby výlučne v dennej forme štúdia, venuje analýze len tejto formy štúdia na Právnickej fakulte UK.
[2] Opatrenie dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty č. 1/2020, ktorým sa prijímajú opatrenia na účely ochrany verejného zdravia a zabezpečenia činností Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, v súvislosti s ohrozením koronavírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19 z 9. marca 2020.
[3] Opatrenie dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty č. 3/2020, ktorým sa prijímajú niektoré ďalšie opatrenia na účely ochrany verejného zdravia a zabezpečenia činností Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, v súvislosti s ohrozením koronavírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19 z 31. marca 2020.
[4] Každý študent, resp. zamestnanec fakulty má prostredníctvom svojho univerzitného e-mailového konta možnosť stiahnuť si fakultou predplatený balík Office 365.
[5] Problematike prístupu k dištančnému online vzdelávaniu na základných a stredných školách sa podrobne venuje analýza Inštitútu vzdelávacej politiky s názvom Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti z apríla 2020. Pozri bližšie: BEDNÁRIK, M. – ČOKYNA, J. – OSTERTÁGOVÁ, A. – REHÚŠ, M.: Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti [online]. In: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Dostupné dňa: [13-08-2020]. Dostupné na internete: <https://www.minedu.sk/data/att/16113.pdf>
[6] Pozri bližšie: Vyhodnotenie prieskumu o dištančnej výučbe 2020 – študenti [online]. In: Univerzita Komenského v Bratislave. Dostupné dňa: [13-08-2020]. Dostupné na internete: <https://uniba.sk/fileadmin/ruk/cit/e-learning/20200615_distancne_vzdelavanie_anketa_studenti.pdf> S. 3, 7-8.