Autor sa v tomto odbornom príspevku zamýšľa, inšpirujúc sa nedávnym referendom o zmene Ústavy Ruskej federácie, nie len nad otázkou, či volebné právo patrí aj kozmonautom, ale predovšetkým nad otázkou, ako by kozmonauti mohli volebné právo vykonávať.
V súvislosti s nedávnym referendom o zmene Ústavy Ruskej federácie, ktoré bolo pomerne ostro sledované aj zo zahraničia, som narazil na informáciu, že hlasovania sa zúčastnili aj dvaja ruskí kozmonauti, ktorí sa toho času nachádzali na Medzinárodnej vesmírnej stanici.[1] Hlasovanie kozmonauta nachádzajúceho sa na palube vesmírnej stanice, ktorá sa obieha okolo planéty viac ako 400 km nad zemským povrchom, síce môže na prvé počutie znieť bizarne, no pravdou je, že to nebolo po prvý raz, kedy volebné právo ako jedno zo základných politických práv uplatnil niektorý z kozmonautov (či astronautov).
Nevyhnutným predpokladom pre úvahy o tom, ako by kozmonauti vlastne volebné právo, tak volebné právo v presnom zmysle slova uplatňované vo voľbách, ako aj právo hlasovať uplatňované v referende, mali vykonať, je zamyslenie sa nad tým, či kozmonautom vôbec toto právo patrí. Pod kozmonautom (astronautom) pritom máme na mysli osobu, ktorá sa v čase konania volieb alebo referenda nachádza mimo planéty Zem, a to či už na palube kozmickej lode, na palube vesmírnej stanice či dokonca v priestore otvoreného vesmíru. Pod týmto pojmom preto nebude rozumieť kozmonauta – veterána, čiže osobu, ktorá svoju vesmírnu misiu už absolvovala.
Faktom je, že medzinárodné kozmické právo, čiže súbor právnych noriem upravujúcich ľudské aktivity vo vesmíre, neobsahuje ani len rámcovú úpravu týkajúcu sa existencie volebného práva kozmonautov či jeho výkonu. Pri riešení tejto problematiky je preto potrebné nahliadnuť do vnútroštátnej právnej úpravy jednotlivých štátov, ktoré svojich kozmonautov do vesmíru vypúšťajú. Predpokladáme, že kozmonaut má štátne občianstvo štátu, ktorého štátny orgán, prípadne iný orgán verejnej moci pôsobiaci na jeho území, má byť predmetom dotknutých volieb. Ak teda podmienkou pre priznanie práva voliť nie je skutočnosť, že daný občan sa v deň volieb musí fyzicky nachádzať na území štátu, možno konštatovať, že volebné právo patrí aj občanovi – kozmonautovi. Spravidla totiž platí, že ľudské práva, vrátane volebného práva či práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí, ktorého je volebné právo súčasťou, sa neviažu len na územie dotknutého štátu. Pobyt mimo územia štátu, v našom prípade dokonca mimo územia akéhokoľvek štátu, teda sám o sebe neznamená zánik práva. Môže však mať nezanedbateľný vplyv na jeho praktický výkon, prípadne na efektivitu jeho výkonu.
Formálna existencia volebného práva kozmonautov je jedna vec. Inou otázkou však je už to, ako by kozmonaut mal svoje volebné právo vykonať. Volebné právo sa štandardne vykonáva, a platí to prakticky všade na svete, predovšetkým na území toho štátu, ktorého orgán verejnej moci, či už je to napríklad parlament alebo hlava štátu, má byť vo voľbách kreovaný. Avšak, v súčasnosti je už pomerné bežné aj hlasovanie mimo územia štátu (v anglickej terminológii tzv. voting from abroad). Existujú dve základné možnosti, ako volič môže mimo územia štátu svoje volebné právo uplatniť. Konkrétne riešenie, samozrejme, záleží na volebnej legislatíve toho-ktorého štátu. Jedna z možností je hlasovanie v osobitných volebných miestnostiach vytváraných spravidla na zastupiteľských úradoch štátu v zahraničí (napríklad diplomatické misie alebo konzulárne úrady), čomu spravidla zodpovedá aj existencia osobitného volebného okrsku resp. okrskov. Druhou zo základných možností je hlasovanie v nekontrolovanom prostredí, teda také hlasovanie, kedy volič nie je pri realizácii svojho volebného práva pod dozorom volebného orgánu. Môže ísť o tradičné hlasovanie prostredníctvom pošty alebo o menej tradičné a menej rozšírenie hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov, napríklad hlasovanie cez internet.
Sú však načrtnuté spôsoby tzv. dištančného hlasovania, teda hlasovania mimo bežnej volebnej miestnosti na území domovského štátu, uplatniteľné aj v prípade kozmonautov? Vytváranie osobitnej volebnej miestnosti, napríklad v priestoroch vesmírnej stanice, asi do úvahy neprichádza. Problém by pritom nebolo len praktické riešenie. Ak by totiž malo hlasovanie v takejto osobitnej volebnej miestnosti spĺňať všetky štandardy volieb uznávané v demokratických a právnych štátoch, mal by naň dohliadať aj volebný orgán, napríklad osobitná volebná komisia. Jej utváranie by však mohlo v takomto prípade predstavovať, aj vzhľadom na obmedzené počty osôb vo vesmíre, značný problém. Rovnako nerealizovateľným by bolo hlasovanie prostredníctvom „papierovej“ pošty. Medzinárodná vesmírna stanica je totiž mimo dosahu bežných poštových služieb a využívanie ruských nákladných vesmírnych lodí Progress na tento účel by zrejme nebolo najlacnejšie. Porovnateľne nehospodárne by pravdepodobne boli aj poštové lety nedávno spopularizovanej lodi Dragon od súkromnej spoločnosti SpaceX.
Pokiaľ ide o hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov, to je, vďaka svojej povahe, využiteľné prakticky od hocikadiaľ, pokiaľ na danom mieste existuje možnosť pripojenia sa do internetu či do inej podobnej komunikačnej siete. Keďže vesmírne lode i vesmírne stanice bežne podobným spôsobom so Zemou komunikujú, takýto spôsob hlasovania je predstaviteľný aj v prípade kozmonautov. Samozrejme, aj v ich prípade však vystupujú do popredia problémy všeobecne spájané s elektronickým hlasovaním v nekontrolovanom prostredí, predovšetkým problémy týkajúce sa rešpektovania princípu tajného hlasovania, a to či už z hľadiska zabezpečenia elektronickej komunikácie ako takej, alebo z hľadiska toho, aby kozmonaut na obmedzenom priestore kozmickej lode či vesmírnej lode elektronický hlasovací „lístok“ upravil skutočne sám.
Aké ďalšie možnosti v prípade kozmonautov, ktorí by chceli svoje volebné právo využiť, prichádzajú do úvahy? Hlasovanie na zastupiteľských úradoch či hlasovanie prostredníctvom pošty alebo elektronickej pošty totiž nie sú jedinými známymi alternatívnymi spôsobmi hlasovania. Ďalšou možnosťou je hlasovanie prostredníctvom zástupcu (splnomocnenca). To síce napríklad slovenský zákon výslovne nepripúšťa,[2] no v zahraničí, v podobe tzv. proxy voting, nie je úplne výnimočné. Spravidla sa však týka len určitých kategórií voličov, ktorým takýto spôsob hlasovania významným spôsobom uľahčí inak prakticky ťažko prístupný výkon volebného práva. Dôvodom sťaženého prístupu k výkonu volebného práva pritom nemusí byť len zdravotný stav dotknutého voliča, ale aj špecifiká jeho povolania. Práve druhý z uvedených dôvodov by bol aplikovateľný aj na prípad kozmonautov. Len ťažko si totiž možno predstaviť špecifickejšie povolanie brániace výkonu volebného práva štandardným spôsobom než je povolanie vykonávané mimo planéty Zem.
V prípade hlasovania prostredníctvom zástupcu by v mene kozmonauta a na základe jeho pokynov hlasovala iná osoba, ktorú by si dotknutý volič – kozmonaut vybral. V ideálnom prípade by takýto výber mal prebiehať ešte pred tým, ako sa volič stane kozmonautom, teda ešte pred tým, ako opustí planétu. V opačnom prípade by výber splnomocnenca musel prebiehať napríklad prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, s čím by mohli byť spojené rovnaké riziká ako v prípade samotného elektronického hlasovania. Kozmonautom zvolený zástupca by následne v deň volieb hlasoval štandardným spôsobom, teda upravením a odovzdaním hlasovacieho lístku v niektorej z volebných miestností. Isteže, aj hlasovanie prostredníctvom zástupcu má svoje nedostatky. Keďže aj v takomto prípade platí princíp tajného hlasovania, ide o najmä o to, že zastúpený volič, v našom prípade kozmonaut, by si nemal ako overiť, či jeho zástupca hlasoval skutočne tak, ako mal. Kritickým by preto bol výber spoľahlivého a čestného zástupcu.
A napokon, ďalšou možnosťou, ktorá je vo všeobecnosti známym alternatívnym spôsobom hlasovania vo voľbách a ktorá by mohla byť dostupná aj kozmonautom, je tzv. predčasné hlasovanie (v anglickej terminológii tzv. advance voting). V tomto prípade by bolo kozmonautovi umožnení hlasovať ešte skôr ako nastane (riadny) volebný deň. Hlasoval by pritom bežným spôsobom vo volebnej miestnosti vo svojej krajine. Nevyhnutným predpokladom, ktorý funkčnosť tejto formy hlasovania môže do značnej miery obmedzovať, je teda to, že v určenom čase, kedy by bolo možné hlasovať vopred, by kozmonaut ešte musel byť na Zemi.
Ako už bolo naznačené v úvode príspevku, účasť kozmonautov vo voľbách nie je len niečím hypotetickým. Príkladom sú práve ruskí kozmonauti, ktorí sa zúčastnili na nedávnom ústavodarnom referende, menovite Anatolij Ivanišin a Ivan Vagner. Títo kozmonauti však využili rôzne spôsoby hlasovania. V prípade prvého menovaného malo ísť o priame hlasovanie za pomoci elektronických prostriedkov, teda o online hlasovanie priamo z paluby Medzinárodnej vesmírnej stanice. Druhý menovaný mal zas hlasovať prostredníctvom svojho zástupcu na Zemi, konkrétne v domovskej Ruskej federácii.[3]
Akokoľvek sa tohtoročný ruský prípad voličov – kozmonautov môže javiť ojedinelo, ani zďaleka nejde o prvý prípad účasti kozmonautov na hlasovaní vo voľbách či v referende. Hlasovanie prostredníctvom zástupcu mal v minulosti využiť aj francúzsky kozmonaut Thomas Pesquet. V jeho prípade išlo o hlasovanie vo francúzskych prezidentských voľbách, ktoré sa konali v roku 2017.[4] Úplne prvým známym prípadom volebnej účasti vo vesmíre je však prípad amerického astronauta. Bol ním David Wolf, ktorý hlasoval z paluby ruskej vesmírnej stanice Mir už v roku 1997.[5] Aj on hlasoval, rovnako ako prvý zo spomenutého dua ruských kozmonautov, elektronickým spôsobom. Zaujímavosťou je, že možnosť hlasovania aj z priestoru vesmíru, konkrétne v podobe hlasovania počas vesmírneho letu, je výslovne predpokladaná v právnom poriadku amerického štátu Texas, ktorý bol využitý aj menovaným americkým astronautom. Táto možnosť sa do právneho poriadku druhého najväčšieho štátu USA pritom dostala len tesne predtým, a to údaje práve na žiadosť jedného z astronautov, ktorý bol počas svojho pobytu vo vesmíre ukrátený o možnosť zúčastniť sa amerických prezidentských volieb v roku 1996. Rovnakým spôsobom ako prvý americký astronaut – volič hlasovali aj ďalší z americkej posádky vesmírnej stanice. V roku 2004 to bol Leroy Chiao, prvý americký astronaut hlasujúci v prezidentských voľbách, v roku 2014 zas dvojica Kate Rubins a Shane Kimbrough.[6]
A čo slovenskí kozmonauti? Ak by išlo o prípad kozmonauta – občana Slovenskej republiky, v zmysle v súčasnosti platnej zákonnej úpravy, ktorú predstavuje predovšetkým volebný kódex,[7] by mu za predpokladu, že by bol starší ako 18 rokov, právo voliť patrilo. Formálne by mal právo voliť tak poslancov Národnej rady, ako aj prezidenta Slovenskej republiky. Pokiaľ by mal v čase svojej kozmickej misie aj trvalý pobytu na našom území, patrilo by mu rovnako aj právo voliť orgány územnej samosprávy, a to či už orgány samosprávy obce alebo orgány samosprávneho kraja. Súčasná slovenská zákonná úprava totiž, na rozdiel od tej minulej,[8] zdržiavanie sa na území štátu ako podmienku volebného práva výslovne neformuluje.
V ére samostatnej Slovenskej republiky sme sa zatiaľ dočkali len jediného kozmonauta, ktorým bol Ivan Bella. V čase jeho vesmírnej misie, našťastie pre prvého slovenského kozmonauta, sa žiadne voľby v Slovenskej republike nekonali.[9] Našťastie preto, pretože problémom by nebolo formálne priznanie volebného práva slovenským kozmonautom, ale praktický výkon tohto práva. Keďže slovenský volebný zákon, poznajúci spomedzi rôznych alternatívnych foriem hlasovania len hlasovanie prostredníctvom „papierovej“ pošty, je značne konzervatívny, prípadný ďalší slovenský kozmonaut by svoje volebné právo, resp. právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí, ktoré mu garantuje čl. 30 Ústavy, musel nechať nevyužité.
Praktická nemožnosť výkonu volebného práva slovenským kozmonautom by síce predstavovala situáciu nie úplne želateľnú, keďže ideálom by malo byť umožnenie výkonu volebného práva každým, komu toto právo formálne patrí, no určite by nešlo o najzásadnejší problém s praktickou realizáciou princípu všeobecnosti volebného práva u nás. Aj mimo kozmonautov sa totiž na nájdu slovenskí voliči, na ktorých platná zákonná úprava takpovediac nemyslí a ktorým ich formálne priznané volebné právo neumožňuje vykonať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok. Takýto voličov je pritom nepomerne viac ako slovenských kozmonautov.[10]
Autor: doc. JUDr. Marek Domin, PhD., člen Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a fanúšik letectva a kozmonautiky. E-mail: marek.domin@flaw.uniba.sk
[1] Russian Cosmonaut Votes on Putinʼs Reforms From ISS. [online] 30. jún 2020 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: <https://www.themoscowtimes.com/2020/06/30/russian-cosmonaut-votes-on-putins-reforms-from-iss-a70742>.
[2] Porovnaj § 24 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] Russian Cosmonaut Votes on Putinʼs Reforms From ISS. [online] 30. jún 2020 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: <https://www.themoscowtimes.com/2020/06/30/russian-cosmonaut-votes-on-putins-reforms-from-iss-a70742>.
[4] The astronaut voting from space. [online] 6. máj 2017 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: <https://www.euronews.com/2017/05/06/the-astronaut-voting-from-space>.
[5] Can Astronauts Vote in Space? [online] 14. február 2020 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: <https://www.spacelegalissues.com/can-astronauts-vote-in-space/>.
[6] Voting from Space: How Astronauts Do It. [online] 8. november 2016 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: < https://www.space.com/34643-how-nasa-astronauts-vote-from-space.html>.
[7] Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[8] Napríklad ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov uvádzalo, že „právo voliť prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) majú občania Slovenskej republiky, ktorí v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň voľby na území Slovenskej republiky (…)“
[9] Ivan Bella sa zúčastnil vesmírnej misie, ktorej súčasťou bol pobyt na ruskej vesmírnej stanici Mir, v období od 20. februára do 28 februára 1999. Pozri Nečakal som, že do vesmíru poletím ja, spomína Ivan Bella. [online] 6. september 2013 [citované 2020-07-01]. Dostupné na: <https://www.teraz.sk/slovensko/sr-ivan-bella-kozmonautika/57475-clanok.html>.
[10] Pre jednotlivé prípady pozri napríklad DOMIN, M. Všeobecnosť volebného práva v Slovenskej republike a jej materiálne zabezpečenie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, s. 133 a nasl.