Koronavírus – donedávna celkom neznáme slovo, ktoré však poslednú dobu rezonuje naším vedomím veľmi intenzívne. Nákaza, ktorá spôsobuje respiračné ochorenia u ľudí, má v konečnom dôsledku enormný dopad nie len na zdravie človeka a ľudstva, ale aj na iné sféry života a spoločnosti. V dôsledku pandémie COVID-19 je obmedzená doprava, pohyb, súkromie a svojim spôsobom aj integrita jednotlivca. Koronavírus je dôvod, prečo bol v mnohých štátoch sveta (Slovensko nevynímajúc) vyhlásený núdzový alebo krízový stav. Takýto stav znamená pre krajinu určitú zmenu, ktorá je citeľná aj vo sfére legislatívy a právNapriek tomu, že Slovenská republika patrí medzi demokratické štáty a dbá na dodržiavanie ľudských práv, nie je úplne vylúčené, aby došlo k obmedzeniu základných práv a slobôd do určitej miery a na základe určitého dôvodu. Dnes v súvislosti so vzniknutou pandémiou možno badať obmedzovanie práv obyvateľov, ktoré je však plne v súlade s Ústavou ako aj zákonmi. Vláda Slovenskej republiky má právo vyhlásiť núdzový stav[1], ktorý je zákonným dôvodom na to, aby boli prijaté normy obmedzujúce určité práva obyvateľov, ktoré by im za normálnych okolností neboli obmedzené. Toto oprávnenie vychádza z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý taxatívne menuje dôvody a okolnosti, ktoré môžu viesť k vyhláseniu núdzového stavu. Cieľom vyhlásenia núdzového stavu je predovšetkým ochrana zdravia, života a majetku obyvateľov Slovenskej republiky.[2] Z uvedeného zákona explicitne vyplýva možnosť (oprávnenie) obmedzovať obyvateľom určitý okruh práv za účelom ich ochrany, v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom časovom horizonte.[3]
Vláda Slovenskej republiky je teda pri obmedzovaní práv obyvateľov časovo limitovaná a toto právo nie je absolútne, pretože naráža na mantinely primeranosti a nevyhnutnosti. Obmedzovanie subjektívnych práv sa vykonáva na základe opatrení (prípadne nariadení) orgánov verejnej moci a s ich prípadným porušovaním zo strany obyvateľstva bezprostredne súvisia aj sankcie, ktoré môžu byť uložené. Ako príklad možno uviesť povinnú štátnu karanténu, povinnosť nosiť rúško (alebo inú ochranu horných dýchacích ciest), prísne kontroly na hraniciach, zatvorenie škôl a predškolských zariadení, zatvorenie prevádzok, zrušenie „vlakov zadarmo“, dodržiavanie odstupov, dodržiavanie obmedzeného počtu osôb v obchodoch a mnoho ďalších opatrení, ktoré napriek tomu, že sú pre ľudí obmedzujúce, v konečnom dôsledku je ich cieľom chrániť nás, naše zdravie a v niektorých prípadoch i životy. Porušenie ktoréhokoľvek opatrenia môže znamenať aj spáchanie priestupku a v niektorých prípadoch je otázne, či skutok nemožno subsumovať i pod skutkovú podstatu trestného činu.
V kontexte uvedeného možno vidieť, že dopad vyhlásenia núdzového stavu je naozaj veľký, a to nie len na zdravotníctvo či hospodárstvo, ale i na legislatívu – a to predovšetkým na oblasť správneho práva. Nižšie uvádzame niekoľko konkrétnych príkladov opatrení prijatých orgánmi verejnej moci, kde sa zaoberáme ich obsahom a predovšetkým sankciami, ktoré s ich porušovaním súvisia.
Porušenie povinnosti ,,nosiť rúško“
Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia nariadili všetkým osobám zákaz vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest (napríklad respirátor, rúško, šál, atď.), ktoré bránia šíreniu kvapôčiek. Sú dôležitými nástrojmi na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. Ohrozením verejného zdravia sa na účely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z. z.“) rozumie: ,,nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah.“[4] ,,Ohrozenie verejného zdravia nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.“ [5]
Prvé opatrenie č. OLP/2732/2020, ktorým sa prijala táto povinnosť, bolo prijaté 24.03.2020 a účinné od 25.03.2020 od 00:00 hod. až do odvolania.[6] Druhé opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR, číslo: OLP/3355/2020, bolo prijaté 20.04.2020 a účinné od 21.04.2020 od 00:00 hod až do odvolania. Týmto opatrením sa zrušilo predchádzajúce opatrenie, ponechalo povinnosť všetkým osobám vychádzať a pohybovať sa na verejnosti len s prekrytím horných dýchacích ciest a zaviedlo viaceré výnimky z tejto povinnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na deti do 2 rokov veku, osoby so závažnými poruchami autistického spektra, osoby v uzavretom vozidle, ak sú zo spoločnej domácnosti, vodičov verejnej dopravy, ak sú uzavretí oddelene v samostatnej kabíne, osoby zo spoločnej domácnosti pri pobyte v prírode, ak je ich vzdialenosť od iných osôb minimálne 20 metrov, osoby nežijúcich v spoločnej domácnosti pri pobyte v prírode a ich vzájomná vzdialenosť je minimálne 20 metrov.[7]
Právnym základom vydaných mimoriadnych opatrení sú splnomocňujúce ustanovenia § 48 ods. (4), písm. c) a § 48 ods. (5), písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorých Úrad verejného zdravotníctva nariaďuje opatrenia, ktorými zakazuje alebo obmedzuje styk časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia. Ak je vyhlásené ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, môže príslušný orgán podávať návrhy orgánom na úseku civilnej ochrany obyvateľstva na prijatie režimových opatrení pre obyvateľov ohrozenej alebo zasiahnutej oblasti a na ich odvolanie.[8] Ústredný krízový štáb SR uložil povinnosť hlavnému hygienikovi SR vydať uvedené opatrenia na predchádzanie šírenia prenosného ochorenia a civilnej ochrany obyvateľstva na základe § 20 a § 25 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len ,,zákon č. 42/1994 Z. z.). Podľa § 20 zákona č. 42/1994 Z. z. je osoba, ktorá nie je zaviazaná účasťou na civilnej ochrane a na jej príprave, povinná spolupracovať v súčinnosti s inými osobami v civilnej ochrane a možno jej v záujme života, zdravia a majetku uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu. Podľa § 25 ods. (1), písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. sú FO povinné pri mimoriadnej udalosti dodržiavať pokyny okresných úradov, obcí, ako aj iných PO a FO.[9]
Príslušným orgánom na vydanie daných opatrení je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je riadený a zodpovedá zaň hlavný hygienik SR vymenúvaný ministrom zdravotníctva SR podľa § 5 zákona č. 355/2007 Z. z.[10]
Zákon č. 355/2007 Z. z. ukladá v § 51 povinnosť FO plniť opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. (4), písm. a) – d), f) – i) a n) tohto zákona, nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.[11] Porušením právnej povinnosti nosiť na verejnosti rúško vzniká nový, zodpovednostný vzťah a to zodpovednosť za spáchanie priestupku na úseku verejného zdravotníctva ako správneho deliktu podľa § 56 ods. (1), písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., ak FO nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia, ktoré sa ukladajú podľa § 4 ods. (1) písm. g) alebo § 48 ods. (4) písm. a) až d), f) až i) a n) tohto zákona.[12] Ide o administratívnoprávnu zodpovednosť, ktorú môžu založiť svojím konaním FO, ktoré sa dopustili protiprávneho konania vo verejnej správe na úseku ochrany verejného zdravia a orgány verejnej správy voči nim vyvodzujú právnu zodpovednosť.
Znaky skutkovej podstaty tohto priestupku tvoria objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Subjektom tohto priestupku je FO – občan SR, cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, avšak druhé opatrenie č. OLP/3355/2020 vymedzilo výnimky, na ktoré osoby sa toto opatrenie nevzťahuje a tieto osoby nebudú zodpovedné za porušenie povinnosti nosiť rúško (napr. osoba so závažnými poruchami autistického spektra).[13] Predpokladom zodpovednosti je, že v čase spáchania priestupku je osoba príčetná a dovŕšila 15. rok svojho veku.[14] Subjektívnou stránkou tohto priestupku je zavinené konanie, na ktoré stačí aj zavinenie z nedbanlivosti podľa § 3 zákona o priestupkoch, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, čo v tomto prípade § 56 (1) zákona č. 355/2007 Z. z. neuvádza. Objektom tohto priestupku je ochrana verejného zdravia obyvateľov SR pri ohrození výskytom prenosného ochorenia. Objektívna stránka priestupku sa skladá z konania, príčinnej súvislosti a následku. Konaním sa v tomto prípade rozumie porušenie povinnosti, ktorá bola uložená opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR. Toto konanie spočíva konkrétne v nenosení ochrany prekrytia horných dýchacích ciest na verejnosti.
Za vyššie uvedený priestupok spáchaný v čase krízovej situácie, možno uložiť v zmysle § 56 ods. (2) a (3) zákona č. 355/2007 Z. z. pokutu do 1 659 EUR a v blokovom konaní pokutu do výšky 1000 EUR.[15] Podľa § 11 ods. (3) zákona o priestupkoch, možno od uloženie sankcie aj upustiť, ak k náprave stačí jeho samotné prejednanie, čím sa rozumie, že policajt napomenie osobu, aby rúško na verejnosti používala.[16] Orgánmi, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním týchto opatrení a sú oprávnené dané priestupky prejednávať, sú v rámci rozsahu svojej pôsobnosti Úrad verejného zdravotníctva SR, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. (1) písm. d) až g) zákona č. 355/2007 Z. z. Podľa § 56 ods. (3) tohto zákona sú na prejednávanie príslušné aj orgány Policajného zboru a obecnej polície.[17]
Porušenie štátnej karantény
Karanténne opatrenia predstavujú zákonný inštitút slúžiaci na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení. Karanténnym opatrením je v zmysle legislatívy samotná karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad
Povinná karanténa začala na území Slovenskej republiky platiť od 13.03.2020 od 7:00 hod., kedy Ústredný krízový štáb SR prijal opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. Bola zavedená povinná 14-dňová domáca karanténa, ktorá platila pre ľudí s trvalým alebo prechodným pobytom v SR žijúcim na území SR nad 90 dní, ktorí sa vrátili zo zahraničia, vrátane osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Tieto osoby boli povinné bezprostredne po návrate na Slovensko oznámiť túto skutočnosť telefonicky alebo elektronicky svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý o domácej izolácii rozhodoval. Osoby, ktoré sa ocitli v domácej karanténe, mali povinnosť sledovať svoj zdravotný stav, zdržať sa sociálnych kontaktov, zdržať sa cestovania, účasti na výučbových aktivitách, pracovnej činnosti s výnimkou práce v mieste domácej izolácie a akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie.
Prvá zmena nastala prijatím Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia[18]. Týmto opatrením bolo prijaté, že všetky osoby, ktoré od 06.04.2020 od 7:00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe (vrátane osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti) nariaďuje domáca izolácia v dobe 14 dní.
Dňa 17.04.2020 bolo prijaté Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia[19], ktorým sa ruší Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 04.04.2020. Týmto opatrením sa všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe (spolu s osobami v spoločnej domácnosti) nariaďuje domáca izolácia v dobe 14 dní. Túto skutočnosť sú dotknuté osoby povinné oznámiť telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializovanom odbore pediatria, s ktorým má osoba uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní vystaviť vyššie spomínaným osobám PN z dôvodu karantény pre COVID-19. Opatrenie upravuje výnimky, na ktoré sa tieto opatrenia nevzťahujú.
V zmysle zákona sú všetky osoby povinné podrobiť sa im uloženým karanténnym opatreniam a dodržiavať ich.
Porušenie a nerešpektovanie tohto opatrenia je priestupkom na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z. z..[20] Príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva za nerešpektovanie tohto opatrenia uloží pokutu podľa § 56 ods. 2 tohto zákona do 1 659 eur, ak odsek 3 neustanovuje inak. V blokovom konaní môžu orgány Policajného zboru a obecnej polície uložiť páchateľovi za nerešpektovanie opatrenie pokutu vo výške do 1 000 eur.
Fyzická osoba je takisto povinná podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. oznámiť bezodkladne ošetrujúcemu lekárovi a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v SR všetky okolnosti ktoré sú dôležité na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci. Informácia týkajúca sa cestovateľskej anamnézy je dôležitá pre epidemiologické vyšetrenie a zamlčanie tejto informácie je porušením predmetného ustanovenia a rovnako ide o priestupok na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý hrozí pokuta do výšky 1 659 eur.
Každý prípad porušenia karanténneho opatrenia sa však posudzuje individuálne, a preto v prípade potreby môžu príslušné orgány ukladať sankcie aj v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. V tomto prípade je možné uložiť trest odňatia slobody v zmysle § 163 Trestného zákona na jeden až päť rokov každému, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.[21] V tomto prípade postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti, pri ktorom je možné osobu potrestať trestom odňatia slobody až na tri roky. V prípade, že trestný čin osoba vykonala niektorým zo závažnejších spôsobov, za krízovej situácie alebo ak ním spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, horná hranica trestu môže predstavovať až osem rokov. Ďalším trestným činom, za ktorý môže byť osoba stíhaná je upravený v § 290a Trestného zákona. Ide o trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade, ak je spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť, alebo ak ide o závažnejší spôsob konania, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.
Autori: Bc. Lucia Matejovová – Bc. Adriána Morongová – Bc. Ján Ščerba (Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave).
Poznámka: Tento článok bol spracovaný v rámci predmetu Administratívnoprávne praktikum 2 vyučovaného na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte.
[1] Čl. 5 ods. (1) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
[2] Čl. 1 ods. (2) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
[3] Čl. 5 ods. (3) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
[4] § 2 ods. (1), písm. ze) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[5] § 48 ods. (1), písm. a) ) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[6] Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2732/2020 [online]. [cit. 4.5.2020]. Dostupné na internete: https://www.korona.gov.sk/wpcontent/uploads/2020/04/Opatrenie_UVZSR_povinnost_nosit_ruska_24032020.pdf
[7] Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3355/2020. [online]. [cit. 4.5.2020]. Dostupné na internete: https://www.korona.gov.sk/wp-content/uploads/2020/04/Opatrenie_pre_nosenie_rusok.pdf
[8] § 48 ods. (4), písm. c), § 48 ods. (5), písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[9] § 20, § 25 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva
[10] § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[11] § 51 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[12] § 56 ods. (1), písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[13] Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3355/2020. [online]. [cit. 4.5.2020]. Dostupné na internete: https://www.korona.gov.sk/wp-content/uploads/2020/04/Opatrenie_pre_nosenie_rusok.pdf
[14] § 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
[15] § 56 ods. (2) a (3) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[16] § 11 ods. (3) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
[17] § 3 ods. (1), 56 ods. (3) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[18] Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3012/2020. [online]. [cit. 4.5.2020]. Dostupné na internete: ‹https://www.korona.gov.sk/pdf/Opatrenie_statna_karantena_04042020.pdf›
[19] Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3172/2020. [online]. [cit. 4.5.2020]. Dostupné na internete: ‹http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/opatrenie_statna_karantena_16_4_2020.pdf›
[20] Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[21] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon