Cieľom príspevku je v prvej časti zodpovedať otázku, či vyhlásenie mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu, ako aj v súvislosti s nimi prijímané opatrenia v právnej rovine obmedzili alebo dali orgánom činným v trestnom konaní možnosť obmedziť vykonávanie úkonov prípravného konania. Súčasne je v druhej časti poukázané na možné problémy pri vykonávaní niektorých úkonov (dôkazných prostriedkov) v rámci prípravného, ale aj celého trestného konania z dôvodu dodržiavania niektorých opatrení spojených so súčasnou pandémiou ochorenia COVID-19.
Pandémia a prijímané opatrenia
Dňa 11.03.2020 vláda SR svojim uznesením č. 111/2020 s účinnosťou od 12.03.2020 od 06:00 hod vyhlásila pre územie SR mimoriadnu situáciu na základe § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2. V tomto prípade išlo teda o vyhlásenie mimoriadneho stavu na základe ohrozenia zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Na základe uvedeného stavu vydal Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej „ÚVO SR“) viaceré opatrenia, vrátane povinnej karantény osôb vracajúcich sa zo zahraničia, osôb, ktoré prišli do styku s osobami, ktoré boli infikované, resp. sami sú infikované vírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim ochorenie COVID-19. Zároveň verejnou vyhláškou ÚVO SR č. OLP/2405/84443 z 09.03.2020 bolo podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“) od 10.03.2020 všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakázané organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy. Súčasne opatrením č. OLP12595/2020 z 15.03.2020 s účinnosťou od 16. marca 2020 od 06:00 hod rozhodol ÚVO SR podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia o uzatvorení všetkých prevádzok poskytujúcich služby, okrem prevádzok uvedených pod písm. A) bod 1. až 10. predmetného opatrenia. Doba trvania uzatvorenia bola opatrením určená na 14 dní.
Mimoriadna situácia prerástla následne až do vyhlásenia núdzového stavu, pod bodom B.1 uznesenia vlády SR č. 114 z 15.03.2020, publikovaným a vyhláseným dňa 16. 03. 2020 pod č. 45/2020 Z. z., pričom núdzový stav bol vyhlásený od dňa 16. 03. 2020 na postihnutom území okresov v územnej pôsobnosti okresných úradov (špecifikovaných v predmetnom uznesení) vo vzťahu k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedeným v prílohe tohto uznesenia.
Vyhlásenie núdzového stavu na základe uznesenia vlády č. 114 z 15.03.2020 bolo zmenené v bode B.1 predmetného uznesenia, a to uznesením vlády SR č. 115 z 18.03.2020, vyhláseným v zbierke zákonov dňa 19. marca 2020 pod č. 49/2020 Z. z., a to tak, že text bodu B.1 bol zmenený nasledovne: slová „okresov v územnej pôsobnosti okresných úradov (špecifikovaných v predmetnom uznesení) núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia“ bol nahradený slovami „Slovenskej republiky“. Uvedenou zmenou bodu B.1 uznesenia vlády č. 114 z 15.03.2020 došlo k vypusteniu slovného spojenia „núdzový stav“ z tohto bodu, čo malo za následok, že formálno-právne od dňa 19.03.2020 nebol vyhlásený na území SR a ani jeho časti núdzový stav.
Predmetný formálno-právny nedostatok bol napravený uznesením vlády SR č. 169 z 27.03.2020, vyhláseným v zbierke zákonov dňa 28.03.2020 pod č. 64/2020 Z. z., a to tak, že slová „Slovenskej republiky“ boli nahradené slovami „Slovenskej republiky núdzový stav“.
V dôsledku právnej imperfektnosti zmeny uznesenia vlády SR č. 114 z 15.03.2020 vykonanej uznesením vlády č. 115 z 18.03.2020 nebol na území SR alebo jeho časti vyhlásený de iure núdzový stav v období od 19.03.2020 do 27.03.2020.
Súbežne s uzneseniami vlády SR boli prijímané aj ďalšie opatrenia ÚVO SR. Okrem iného bolo opatrením zo dňa 24.03.2020 č. OLP/2732/2020 bolo podľa § 48 ods. 4 písm. c), § 48 ods. 5 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia a podľa § 7, § 20 a § 25 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva zakázané všetkým osobám s účinnosťou od 25. marca 2020 od 00:00 hod. do odvolania vychádzať‘ a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest.
Opatrením Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 29.03.2020 č. OLP/2777/2020 bolo podľa § 48 ods. 4 písm. c) a písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia nariadené uzatvorenie všetkých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby s účinnosťou od 30. marca 2020 od 06:00 hod., okrem tých ktoré boli taxatívne vymenované v tomto opatrení. Pod písm. A) bodom 17. predmetného opatrenia bolo uvedené, že predmetné opatrenie sa netýka advokátov, notárov, súdnych exekútorov, správcov konkurzných podstát, mediátorov, dražobníkov, rozhodcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Pre úplnosť treba dodať, že do dnešného dňa však Úrad verejného zdravotníctva nevyužil oprávnenie podľa § 48 ods. 4 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nevydal dlhodobejší zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia.[1]
Pandémia a úkony trestného konania
V rámci trestného konania (najmä v prípravnom konaní) boli jednou z reakcii na uvedený stav a prijaté opatrenia podania zo strany obhajcov, ktoré obsahovali žiadosti o zrušenie, resp. presunutie naplánovaných úkonov trestného konania, resp. ospravedlňovanie sa z účasti na úkonoch, napr. v prípade preštudovania vyšetrovacích spisov po skončení vyšetrovania. Uvedené žiadosti odôvodňovali obhajcovia ohrozením zdravia, ako aj skutočnosťou, že museli zatvoriť kancelárie, nakoľko im to prikazovalo od 15.03.2020 opatrenie ÚVO SR. V tejto súvislosti sa predseda Slovenskej advokátskej komory obrátil listom z 16.03.2020 aj na predsedu vlády SR so žiadosťou, aby zabezpečil právnu reguláciu, ktorá umožní Ústredným orgánom štátnej správy nariadiť primerané opatrenia na zabezpečenie bazálnej funkčnosti právneho systému aj v čase núdzového stavu, ale bez ohrozenia verejného zdravia. Predmetný list bol, vychádzajúc z jeho obsahu, reakciou na opatrenie prikazujúce uzatvorenie prevádzok poskytujúcich služby a na pokračujúce nariaďovanie a neodročovanie, resp. neodkladanie úkonov zo strany súdov a orgánov činných v trestnom konaní.[2] Na uvedený list reagovala ministerka spravodlivosti SR svojim oznámením z 23.03.2020 k výkladu opatrenia ÚVO SR pri ohrození verejného zdravia číslo OLP/2595/2020 zo dňa 15.03.2020[3], v ktorom uviedla, že predmetné opatrenie sa nedotýka činnosti advokátov, notárov, súdnych exekútorov a správcov a títo musia aj naďalej poskytovať svoje služby a zabezpečovať činnosti a úlohy im zverené, nakoľko ich činnosť má povahu výkonu verejnej moci, resp. sú štátom poverenými subjektami na vykonávanie úkonov v príslušných konaniach vedených súdmi. Uvedený stav bol následne de facto a de iure potvrdený aj opatrením ÚVO SR zo dňa 29.03.2020 č. OLP/2777/2020, kedy bolo jasné deklarované, že uzatvorenie prevádzok poskytujúcich služby sa netýka advokátov.
Predmetom listu advokátskej komory bol aj návrh na vyhlásenie núdzového stavu v oblasti justície, ako aj prípadne prerušenie plynutia procesných a hmotnoprávnych lehôt po vzore zákona č. 130/1968 Zb. o prechodnej úprave niektorých lehôt.
Otázkou je, či boli výhrady advokátov, resp. vedenia Slovenskej advokátskej komory vo vzťahu k činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov v rámci trestného konania oprávnené, resp. či tieto orgány mali alebo mohli konať inak. Inak povedané, či vôbec tieto orgány mohli pozastaviť vykonávanie úkonov trestného konania, resp. v akej miere ich mali prípadne vykonávať.
Na stav štátu a prijatú mimoriadnu situáciu, resp. následne vyhlásený núdzový stav z hľadiska chodu justície reagoval zákonodarca prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 27.03.2020. Z hľadiska trestného konania sú podstatné najmä § 2 a § 3 predmetného zákona. Z § 2 ods. 1 vyplýva, že tento sa týka neplynutia procesných lehôt aj v trestnom konaní a vyplýva z neho, že v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 lehoty na podanie opravného prostriedku v trestnom konaní pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu neplynú. Z ods. 2 predmetného ustanovenia zároveň vyplýva oprávnenie súdu z tam uvedených dôvodov vylúčiť uznesením použitie ods. 1 a ustanoviť novú primeranú lehotu na podanie opravného prostriedku v trestnom konaní. Aj keď zákon používa pojem trestné konanie, za použitia systematického výkladu je možno dospieť k záveru, že neplynutie lehôt na podanie opravného prostriedku vymedzenými subjektmi sa vzťahuje len na rozhodnutia vydané súdmi v súdnom konaní po podaní obžaloby, a v prípravnom konaní len na rozhodnutia vydané sudcom pre prípravné konanie.[4] Uvedenému výkladu zodpovedá aj obsah dôvodovej správy k § 2 predmetného zákona, kde sa uvádza, že „V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.“[5] Nakoľko zákonodarca v dôvodovej správe používa pojem strana obžaloby a prokuratúra a nie pojmy orgány činné v trestnom konaní, eventuálne policajt, je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť neplynutie lehôt na podanie opravného prostriedku v súdnom konaní a nie v prípravnom konaní.
Čo sa týka samotného vykonávania úkonov v trestnom konaní, zákon č. 62/2020 Z. z. rieši túto problematiku v § 3, ktorým v ods. 1 písm. a), kde ustanovuje, že v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Zároveň v ods. 1 písm. b) definuje ochranu zdravia ako dôvod na vylúčenie verejnosti z hlavného pojednávania a verejného zasadnutia, pričom v ods. 2 ustanovuje podmienku, že z celého takéhoto hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia je potrebné vyhotoviť zvukový záznam. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že nevyhnutným rozsahom vykonávania hlavných pojednávaní alebo verejných zasadnutí sa v trestnom konaní myslí najmä vykonávanie pojednávaní vo väzobných veciach a iných prípadoch, kedy by bez ich uskutočnenia hrozila nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok.[6] Z § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. ako aj dôvodovej správy k nemu vyplýva, že predmetné obmedzenia vykonávania úkonov sa netýkajú úkonov vykonávaných v prípravnom konaní, či už orgánmi činnými v trestnom konaní alebo sudcom pre prípravné konanie.[7]
Z uvedeného prehľadu prijatých opatrení ÚVO SR, uznesení vlády vo vzťahu k núdzovému stavu a právnych noriem vydaných počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu je zrejmé, že žiadne z nich neriešilo otázku obmedzenia vykonávania úkonov prípravného konania počas trvania mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. V § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. je de lege lata riešená len otázka obmedzenia vykonávania úkonov súdmi, ktoré sú nimi vykonávané na hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach. Tieto úkony majú byť vykonávané súdmi len v nevyhnutnom rozsahu aj za prípadného vylúčenia verejnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) predmetného zákona. Otázka úkonov prípravného konania v tomto zákone nie je nijako riešená. Zákonodarca zrejme vychádzal z premisy, že prípravné konanie je neverejné, a teda v ňom nedochádza k väčšiemu stretávaniu sa ľudí. V praxi však nie sú výnimkou prípady, keď sa na úkone okrem policajta a osoby, ktorej sa úkon týka (napr. svedok) nachádza aj päť a viac obhajcov, a prípadne ďalšie pomocné osoby (tlmočník, zapisovateľka, nezúčastnená osoba a pod.). Tak alebo onak, faktom zostáva, že žiaden právny predpis a ani opatrenie ÚVO SR neobmedzilo rozsah vykonávania úkony prípravného konania v čase prebiehajúcej pandémie, a z toho vyplývajúcej vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Orgány činné v trestnom konaní teda musia vykonávať úkony a postupovať v trestnom konaní v súlade platnými predpismi, a to najmä Trestným poriadkom. Jednou z hlavných zásad trestného konania je aj zásada rýchlosti (§ 2 ods. 6 a ods. 7 Trestného poriadku), na ktorú nadväzuje aj ustanovenie § 201 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku, ktoré ukladajú policajtovi postupovať vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa, pričom ma úkony vykonávať súlade so zákonom a včas. Z uvedeného je zjavné, že orgány činné v trestnom konaní aj napriek vyhlásenému núdzovému stavu, resp. mimoriadnej situácii nemali a ani nemajú zákonný dôvod na obmedzenie vykonávania úkonov prípravného konania v akomkoľvek rozsahu. Iný postup by bol v rozpore s platným právnym stavom týkajúcim sa úpravy trestného konania.
Za uvedenej situácie teda nemohli a ani nemôžu orgány činné v trestnom konaní vyhovieť požiadavkám obhajcom na obmedzenie vykonávania úkonov trestného konania. Je možné zo strany orgánov činných v trestnom konaní zvážiť prípadnú potrebu vykonávania niektorých úkonov z hľadiska zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre ich rozhodnutie. Uvedené však nemôže byť dôsledkom existencie mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ale výsledkom aplikácie zásady zistenia skutkového stavu, o ktorom nemajú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), resp. zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie ako formy prípravného konania sa teda nezastavili a ani neobmedzili, čo do rozsahu ich vykonávania. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že de lege lata orgány činné v trestnom konaní musia konať a vykonávať úkony bez ohľadu na vyhlásenie mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, zatiaľ, čo súdy musia konať v takomto prípade len v nevyhnutnom rozsahu.
Pre úplnosť treba uviesť, že zo strany Ministerstva vnútra SR, resp. Policajného zboru SR došlo k vydaniu odporúčaní (usmernení) pre policajtov (vyšetrovateľov a poverených príslušníkov) smerujúcich k dodržiavaniu hygienických opatrení počas vykonávania úkonov a zváženiu prípadnej potrebnosti vykonania niektorých úkonov trestného konania, avšak s dôrazom na zabezpečenie riadneho priebehu trestného konania v jednotlivých trestných veciach, osobitne vo vzťahu k väzobným veciam. Uvedené odporúčania plne zodpovedajú úvahám uvedeným v predchádzajúcom odseku.
Vo vzťahu k prípadným obavám obhajcov v súvislosti s účasťou na úkonoch prípravného konania[8] treba poznamenať, že ak sa obhajcovia nechcú úkonov zúčastniť z dôvodov súvisiacich s ich obavou z epidemiologickej situácie súvisiacej so šírením vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie COVID-19, je možné takúto ich obavu považovať za prekážku vo vykonávaní advokácie a mali by následne postupovať podľa § 17 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.[9]
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta. Ak advokát túto povinnosť nesplní, zástupcu určí komora a podľa okolností prípadu určí aj výšku odmeny, ktorú je advokát povinný zástupcovi zaplatiť. Počas trvania prekážky na strane advokáta vykonáva zástupca v jeho mene práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom advokácie.
Uvedenému postupu podľa nášho názoru nebráni ani prípadný nesúhlas klienta (obvineného) so zastupovaním obhajcu iným advokátom v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Z dikcie § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii totiž jednoznačne vyplýva, že postupom podľa tohto ustanovenia možno prelomiť túto prekážku spočívajúcu vo vyslovení nesúhlasu klienta s možnosťou, aby sa nechal obhajca zastúpiť iným advokátom.
O to viac treba ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii zohľadňovať v čase dnešnej epidemiologickej situácie v súvislosti so šírením vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie COVID-19 v prípade, že obhajcovia budú mať v súvislosti s predmetným ochorením nariadenú karanténu (či už z dôvodu styku s pozitívne testovanou osobou alebo z dôvodu ochorenia na túto chorobu). Nariadená karanténa je dôvodom na uznanie osoby obhajcu za dočasne práce neschopného. V tomto čase nemôže obhajca z dôvodu epidemiologických opatrení prichádzať do styku s inými osobami, a teda ani poskytovať právne služby a reálne hájiť práva a záujmy obvineného. Z tohto dôvodu by mal obhajca zabezpečiť buď svoje zastupovanie na úkonoch prípravného konania, a to buď so súhlasom klienta (obvineného) alebo aj prípadne proti jeho vôli postupom podľa § 17 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
K obmedzeniu rozsahu vykonávania úkonov prípravného konania by mohlo dôjsť len v prípade, ak by zákonodarca prijal ďalšiu právnu úpravu (formou zákona), prípadne by na základe zmocnenia bol vydaný vykonávací predpis (napr. vyhláška), ktorým by sa obmedzil rozsah úkonov vykonávaných v prípravnom konaní obdobne ako vo vzťahu k úkonom vykonávaným súdmi. Ďalšou eventualitou je, že by ÚVO SR využil oprávnenie podľa § 48 ods. 4 písm. c) zákona o ochrane verejného zdravia a vydal zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia. Uvedené opatrenie by mohlo skomplikovať a tým aj obmedziť prípadne vykonávanie úkonov aj prípravného konania. Ďalším možným prípadom, ktorý by mohol viesť k obmedzeniu rozsahu úkonov vykonávaných v prípravnom konaní, najmä z hľadiska potreby ich posunutia, by bolo dlhodobejšie využitie oprávnenia podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stav, kedy by vláda SR mohla počas vyhláseného núdzového stavu obmedziť slobodu pohybu buď v rámci vstupu na určité územie, alebo v určitom čase. Uvedené by mohlo viesť k faktickej (nie právnej) nemožnosti vykonania niektorých úkonov počas trvania núdzového stavu.[10]
V súčasnosti teda vykonávanie úkonov prípravného konania nie je zákonne a ani podzákonne nijako limitované, čo do rozsahu ich vykonávania. Určité obmedzenia z hľadiska samotného vykonávania úkonov však vyplývajú z potreby dodržiavania najmä hygienických opatrení vyhlásených ÚVO SR, ako aj z prípadných prekážok vytvorených karanténou subjektov trestného konania (svedkov, obhajcov, obvinených, policajtov, prokurátorov a pod.)..
Špecifiká vykonávania niektorých úkonov trestného konania počas súčasnej pandémie
Špecifikom súčasnej situácie je, ako už bolo naznačené, najmä vykonávanie úkonov za sprísnených hygienických opatrení. Uvedené znamená povinné nosenie rúšok alebo iných prikrývok horných dýchacích ciest (de facto tváre) osôb zúčastnených na úkonoch, ako aj povinná dezinfekcia rúk, resp. nosenie rukavíc týmito osobami.
Ďalším špecifikom je možné zvýšené využívanie vykonávania úkonov (konkrétne výsluchov) postupom podľa § 61b Trestného poriadku, teda za použitia videokonferenčných zariadení, kde takýto postup je rovnako riešením zníženia rizika prenosu ochorenia COVID – 19. Žiaľ možnosti vykonávania úkonov za použitia videokonferenčného zariadenia sú limitované technickými možnosťami PZ, a zväčša sa využívajú pri výsluchoch osôb, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby. V tomto smere sú však obmedzené aj technické kapacity a možnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré sú prioritne poskytované vo vzťahu k úkonom vykonávaným týmto spôsobom zo strany súdov.
Na nevyhnutnú mieru sa ďalej obmedzili úkony s osobami vo výkone väzby alebo vo výkone trestu, ktoré sú vykonávané mimo priestorov Ústavov na výkon väzby, resp. Ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Úkony s týmito osobami sú vykonávané zväčša v priestoroch týchto Ústavov, a ak to technické a kapacitné možnosti dovoľujú sú tieto úkony vykonávané aj prípadne prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
V priestoroch PZ sú úkony (ak to priestorové možnosti útvarov PZ dovoľujú) vykonávané vo vyčlenených miestnostiach, najmä výsluchových miestnostiach, tak aby bolo čo najviac zamedzené prípadnej kontaminácii ostatných priestorov orgánov činných v trestnom konaní.
Hygienické opatrenia so sebou, ale prinášajú aj komplikácie s výkonom niektorých úkonov, kde je osobitne dôležité sledovať reakcie osôb na danú situáciu. Ide napríklad o vykonávanie konfrontácii alebo aj rekognícií in natura. V prípade konfrontácii používanie rúšok značne znižuje psychologický efekt tohto úkonu, navyše postavenie osôb tvárou v tvár na vzdialenosť dva a viac metrov zjavne nezodpovedá kriminalistickým odporúčaniam na vykonávanie tohto úkonu. Rovnako používanie rúšok znižuje možnosť zaznamenávania reakcie konfrontovaných osôb na vzájomné tvrdenia. Za danej situácie je teda použitie tohto dôkazného prostriedku značne limitované.
Obdobná situácia je aj v súvislosti s vykonávaním rekognície in natura, kedy je nemysliteľné, aby osoby boli opoznávané v stave, keď budú mať na tvárach rúška. Otázne je či je možné požadovať od osôb zúčastnených na rekognícii (opoznávanej a figurantov), aby si sňali rúška, keď sa nachádzajú spolu v jednej miestnosti. Ani prípadne dodržanie 2 metrovej vzdialenosti medzi osobami nepridá na správnosti vykonania tohto špecifického dôkazného prostriedku. Tento problém je však možné eliminovať využitím rekognície podľa fotografií, práve s odôvodnením na možné epidemiologické riziko spojené s vykonávaním rekognície in natura.
Súčasná epidemiologická situácia rovnako nepraje ani vykonávaniu náročnejších procesných úkonov, ako vyšetrovacích pokusov a rekonštrukcii, ktoré zrejme, ak to dôkazná situácia konkrétneho trestného konania dovoľuje, je potrebné odložiť na neskôr, po vykonaní iných do úvahy prichádzajúcich úkonov. Ani v tomto prípade však nejde o obmedzenie rozsahu vykonávaných úkonov, ale len o úpravu časového poradia vykonávania úkonov s ohľadom na taktiku vyšetrovania (skráteného vyšetrovania).
Záver
Tento príspevok mal za snahu poukázať na skutočnosť, že aj v čase existencie mimoriadnej situácie alebo vyhláseného núdzového stavu musia orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného konania (ako aj pri postupe pred začatím trestného stíhania) vykonávať úkony v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zistenie skutkového potrebnom pre ich rozhodnutie. V tomto smere nie sú de lege lata nijako limitované mimoriadnou situáciou, resp. vyhláseným núdzovým stavom a musia de facto vykonávať prípravne konanie akokeby takýto núdzový stav (mimoriadna situácia) neexistovali. Napriek tomu určité obmedzenia však vyplývajú vo vzťahu k samotnej realizácii niektorých úkonov, a to najmä z hľadiska rešpektovania potrebných hygienických a epidemiologických opatrení počas vykonávania vo vzťahu k na úkone zúčastneným osobám.
Autor: Mgr. Ing. František Vojtuš, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, externý doktorand, e-mail: frantisek.vojtus@gmail.com
[1] Určitú výnimku predstavuje obdobie od 8. apríla 2020 00.00 hod do 13. apríla 2020 23.59 hod, kedy bolo obmedzené okrem iného aj zhromažďovanie občanov, a to bodom C.1 uznesenia vlády SR č. 207/2020 uverejneným pod č. 72/2020 Z. z..
[2] Znenie listu je dostupné na https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/127579/_event
[3] Oznámenie je dostupné na https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2706
[4] Bližšie k tejto otázke pozri Šamko, P. : Poznámky k zákonu o mimoriadnych opatreniach a jeho dopadoch na trestné konanie. In: Právne listy [on-line], publikované 26.03.2020, dostupné na <http://www.pravnelisty.sk/zakony/a817-poznamky-k-zakonu-o-mimoriadnych-opatreniach-a-jeho-dopadoch-na-trestne-konanie> (citácia z 06.04.2020). Uvedené závery si osvojila aj Generálna prokuratúra SR v rámci svojho usmernenia.
[5] Dôvodová správa k zákonu č. 62/2020 Z. z.
[6] Pozri Dôvodovú správu k zákonu č. 62/2020 Z. z.
[7] To preto, lebo de facto všetky úkony vykonávane sudcom pre prípravné konanie v rámci prípravného konania možno označiť za nevyhnutné, či už z dôvodu rozhodovania o väzbe, resp. z dôvodu, že by ich nevykonaním hrozil iný vážny neodvratný následok, prípadne nenávratná škoda (napr. rozhodovanie o ITP, ustanovení obhajcu, opatrovníka a pod.)
[8] Z čisto ľudského hľadiska sú tieto obavy pochopiteľné, a rovnako sa nemôžeme tváriť, že takéto obavy nie sú aj na strane orgánov činných v trestnom konaní alebo sudcov. Z hľadiska postavenia obhajcov, ako aj orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako inštitúcii zabezpečujúcich riadne fungovanie právneho štátu na úseku trestného konania však treba uviesť, že s ich postavením nie sú len spojené práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť za dosiahnutie riadnej funkčnosti právneho štátu. So zodpovednosťou môže byť aj spojená povinnosť znášať určité zvýšené riziká s tým spojené. Keby sa všetky inštitúcie právneho štátu vzdali zodpovednosti za jeho fungovanie len z obavy pred možným rizikom svojho ohrozenia (napr. z dôvodu násilných aktov zo strany určitej skupiny jednotlivcov), nevyhnutne by to viedlo k zániku právneho štátu založeného na demokratických princípoch a k možnému nastoleniu napr. totalitných a podobných režimov. Uvedený postoj je možné čiastočne oprieť aj o myšlienky tzv. konceptu brániacej sa (militantnej) demokracie.
[9] Treba však poznamenať, že uvedený postoj obhajcov by mohol narážať aj na rozpor s povinnosťami advokáta vyplývajúce z § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku, resp. bodom 2.7.1 Etického kódex CCBE pre európskych advokátov, z ktorých vyplýva, že advokát je povinný záujem klienta povýšiť nad vlastné záujmy.
[10] Obmedzenie slobody pohybu, ktoré bolo vykonané uznesením vlády SR č. 207 z 06.04.2020 uverejnené pod č. 72/2020 Z. z. vzhľadom na časové obdobie platnosti od 8. apríla 2020 00.00 hod do 13. apríla 2020 23.59 hod výrazne neobmedzilo výkon úkonov prípravného konania, nakoľko väčšina obdobia jeho časovej platnosti padla na čas dní pracovného voľna, resp. pracovného pokoja (štátne sviatky počas Veľkej noci)