Veriteľ, ktorý má záväzky voči svojmu dlžníkovi, si ich môže v prípade splnenia zákonných podmienok, že tento záväzok vznikol spáchaním trestného činu, uplatňovať aj v trestnom konaní cez procesný inštitút poškodeného. Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody (§ 46 ods. 1 TP).
Rozlišujú sa dve skupiny poškodených:
- poškodený, ktorý má právo na náhradu škody a môže si tento svoj nárok uplatniť v rámci tzv. adhézneho konania (§ 46 ods. 3, § 287 ods. 1 TP). Ide o poškodeného, ktorý:
- má proti obvinenému nárok na náhradu škody podľa zákona (teda bola mu trestným činom spôsobená niektorá z kategórií škôd uvedených v definícii pojmu poškodený),
- svoj nárok na náhradu škody uplatnili pre orgánom činným v trestnom konaní,
- svoj nárok uplatnili včas a
- svoj nárok na náhradu škody uplatnili riadne, to znamená, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa návrh na náhradu škody uplatňuje;
- poškodený, bez
oprávnenia na náhradu škody, ktorý má len tzv. procesné práva
vymenované v § 46 ods. 1 TP. Ide o poškodeného, ktorý podľa zákona nemá
proti obvinenému nárok na náhradu škody, a to z dôvodu, že
- svoj nárok na náhradu škody si v trestnom konaní vôbec neuplatnil,
- svoj nárok si neuplatnil riadne a včas, alebo
- škody, ktorá im bola spôsobená trestným činom, im už bola uhradená (napr. poisťovňou).
Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát s výnimkou uplatňovania daňových nárokov a ekologických újm. Poškodený je procesnou stranou v konaní pre súdom, a to bez ohľadu na to, či má právo byť subjektom adhézneho konania, alebo nie. Zákonné práva poškodeného, ktoré zároveň charakterizujú jeho postavenie v trestnom konaní, je možné rozdeliť na:
1. Všeobecné práva poškodeného:
- Právo poškodeného na náhradu škody:
- právo na uplatnenie nároku na náhradu škody; návrh nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnutú v občianskom súdnom konaní alebo v inom príslušnom konaní (§ 46 ods. 3 a 4 TP),
- právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom (§ 46 ods. 6 TP),
- právo na odškodnenie pri násilných trestných činoch
v zmysle zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.
- Právo poškodeného na zaistenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom (§ 50 TP).
- Práva poškodeného aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu:
- právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo ich doplnenie a predkladať dôkazy (§ 46 ods. 1 TP),
- právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (§ 46 ods. 1 TP),
- právo klásť vypočúvaným na hlavnom pojednávaní otázky (§ 272 ods. 1 TP),
- právo preštudovať spis po skončení vyšetrovania a podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania (§ 208 ods. 1 TP),
- právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisu (§ 69 ods. 1 TP),
- právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí (§ 46 ods. 1 TP),
- právo na záverečnú reč (§ 274 ods. 2 TP).
- Právo poškodeného byť informovaný o stave veci a právo podávať opravné prostriedky vo vymedzenom rozsahu, a to najmä:
- právo na doručenie rozhodnutí o vybavení veci pred začatím trestného stíhania (§ 197 ods. 3 TP),
- právo byť upovedomený o začatí trestného stíhania (§ 199 ods. 1 TP) a o vznesení obvinenia (§ 206 ods. 2 TP),
- právo byť upovedomený o podaní obžaloby (§ 234 ods. 1 TP)
- právo na doručenie meritórnych rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom,
- právo podať sťažnosť proti uzneseniu o odovzdaní, odmietnutí alebo odložení veci (§ 197 ods. 1 a 2 TP),
- právo podať sťažnosť proti uzneseniu o postúpení veci (§ 214 ods. 3 TP), o zastavení trestného stíhania (§ 215 ods. 6 TP), o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 217 ods. 5, § 218 ods. 3 TP), o prerušení trestného stíhania (§ 228 ods. 6 TP),
- právo podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa pre nesprávnosť výroku o náhrade škody [§ 307 ods. 1 písm. b) TP],
- právo podať odpor proti trestnému rozkazu, ktorým bola
priznaná náhrada škody (§ 355 ods. 2 TP),
- Právo poškodeného udeliť súhlas na trestné stíhanie, tzv. dispozičné právo poškodeného, za podmienok ustanovených v § 211 a 212 TP.
- Právo byť informovaný o prepustení alebo úteku obvineného z väzby a prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (§ 46 ods. 9 TP).
- Právo vzdať sa procesných práv, ktoré mu zákon priznáva (§ 46 ods. 7 TP).
Majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.). Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku – tzv. adhézne konanie (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku – zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Je teda vylúčené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku.[1]
Aj napriek nemožnosti uplatniť daňový majetkový nárok v adhéznom konaní je Slovenská republika, zastúpená príslušným orgánom (uvedeným v prvom odseku tohto bodu), v trestnom konaní o daňovom trestnom čine poškodeným s právami podľa § 46 ods. 1 TP (a podľa povahy veci aj podľa ostatných odsekov tohto ustanovenia, okrem odsekov 3 a 4).[2]
Uvedený postup o uplatňovaní majetkového nároku, ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 TP (nárok podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri tejto charakteristike nároku teda nejde o kvalifikačný moment trestného činu, aj keď môže ísť o rovnakú hodnotu v jej peňažnom vyčíslení. II. Pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona zodpovedá kvalifikačný moment rozsahu činu (s využitím § 125 ods. 1 veta druhá Trestného zákona) legálnej definícii škody podľa § 124 ods. 3 veta prvá, § 126 ods. 2 Trestného zákona, a z hľadiska peňažného vyčíslenia zároveň spoločenskej hodnote podľa § 95 ods. 1, ods.3 písm. a) alternatíva posledná, ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“)vo vykonávacej úprave vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodovanie o nároku na majetkovú reparáciu (voči obci) ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny (až do výšky spoločenskej hodnoty dreviny -pozri predchádzajúci odsek) však podľa § 48 ods. 1 veta štvrtá a piata naposledy označeného zákona patrí do pôsobnosti orgánu ochrany prírody, ktorým je v tomto prípade okresný úrad alebo obec v zmysle § 64 ods. 1, § 68 písm. h) a § 69 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody. Ide teda o administratívnoprávny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Taký záver platí bez ohľadu na okolnosť, že poškodeným (len) v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku bude obec, na území ktorej sa neoprávnený výrub uskutočnil; môže ním byť aj Slovenská republika zastúpená príslušným okresným úradom, ak si okresný úrad v súvislosti s trestným konaním také postavenie vyhradí v kontexte§ 68 písm. h) zákona o ochrane prírody[3]
Ak v zmysle §50 TP je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť
a) na majetku obvineného,
b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,
c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
3. ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1. má majetkovú účasť, alebo
2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
3. ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
e) na ostatných majetkových právach obvineného.
nasledovné zaisťovacie inštitúty.
- Zaistenie nároku poškodeného podľa §50 Trestného
poriadku;
- ak je potrebné zaistiť obchodný podiel v spoločnosti (nie akcie!) je potrebné dať podnet prokurátorovi postupovať podľa §50 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku a uznesenie prokurátor doručí v zmysle §50 ods. 2 Trestného poriadku registrovému súdu, ktorý spoločnosť zapísal.
- ak je potrebné zaistiť nehnuteľnosť je potrebné podať podnet podľa §50 ods. 1, písm. a) Trestného poriadku a uznesenie prokurátor doručí príslušnému Okresnému úradu, katastrálny odbor podľa §50 ods. 2 Trestného poriadku.
- ak je potrebné zaistiť majetkové právo z patentu, úžitkový vzoru, autorstva je potrebné postupovať podľa §50 ods. 1, písm. e) Trestného poriadku a uznesenie o zaistení prokurátor doručí na Úrad priemyselného vlastníctva SR alebo na Slovenský ochranný zväz autorský.
- Vydanie veci podľa §89 Trestného poriadku[4];
- použije sa v prípade, ak ide o hotovosť, cennosti, hnuteľné veci a listinné cenné papiere podľa prílohy 1, ktorými sa má uspokojiť nárok poškodeného podľa §50 ods. 1, písm. a) Trestného poriadku. Ak ide o peňažné prostriedky na účte v banke je potrebné postupovať podľa špeciálneho ustanovenia §95 ods. 9, resp. §96 ods. 6 Trestného poriadku.
- Zaistenie počítačových údajov podľa §90 Trestného
poriadku
- pre účely zaistenia elektronických peňazí, kreditov, kryptomien, ktorým sa má uspokojiť nárok poškodeného podľa §50 ods. 1, písm.a) Trestného poriadku. Príkaz sa doručuje osobe, ktorá má uvedené počítačové údaje u seba resp. vo svojej moci.
- Odňatie veci podľa §91 Trestného poriadku;
- viď výklad k vydaniu veci vyššie.
- Prevzatie zaistenej veci podľa §92 Trestného poriadku;
- použije sa najmä v prípade zaistenia podľa §21 Zákona o PZ s poukazom na ustanovenie §29a Zákona o PZ.
- Zaistenie peňažných prostriedkov podľa §95 ods. 9 Trestného
poriadku
- Pre účely zaistenia nároku poškodeného je možné využiť inštitút zaistenia peňažných prostriedkov na účte v banke podľa §95 ods. 9 Trestného poriadku, ktorý rozširuje dôvody použitia týchto zaisťovacích inštitút aj pre potreby zaistenia nároku poškodeného. ak je potrebné zaistiť nárok poškodeného, je nie je možné postupovať podľa §95 ods. 1 Trestného poriadku alebo §96 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko ich účelom je zaistiť výnos z trestnej činnosti.[5]
- Pričom v zmysle §95 ods. 1 Trestného poriadku je možné vydať príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov aj a peňažné prostriedky dodatočne došlé na účet vedený v banke a to aj vrátane príslušenstva , ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.
- Príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov vydáva v zmysle §95 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor. Ak vec neznesie odklad, napr. pre reálne nebezpečenstvo, že peniaze z úctu budú vybrané alebo s nimi bude naložené iným spôsobom, ktorý znemožní ich ďalšie použitie pre účely trestného konania,[6] môže prokurátor vydať takýto príkaz aj pred začatím trestného stíhania. V tomto prípade však musí príkaz najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
- Príkaz musí byt v zmysle §95 ods. 3 Trestného poriadku vydaný písomne, musí byt odôvodnený a ak v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť aj sumu, na ktorú sa vzťahuje, táto sa v ňom uvedie v príslušnej mene.
- Trestný poriadok upravuje v zmysle §95 ods. 4 Trestného poriadku obmedzenie zaistenia tak, že toto sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli zaistené, na uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu sú obvinený alebo osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa zákona starať.
- Súčasne platí, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (najmä prokurátora v prípravnom konaní) zabezpečiť ochranu takto zaistených prostriedkov, napr. aj zrušením ich zaistenia a uložením povinnosti obvinenému previesť ich do iného peňažného ústavu, alebo uložiť, napr. povinnosť obvinenému zložiť dané prostriedky do depozitu, ak banka, ktorá peňažné prostriedky zaistila, má problém s likviditou a hrozí jej konkurzné konanie.[7]
- Zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa §96 ods. 6
Trestného poriadku
- Ak je potrebné zaistiť akcie akciovej spoločnosti, alebo iné zaknihované cenné papiere uvedené v prílohe č. 1 Viď výklad k §95 ods. 9 vyššie.
- Domovú prehliadku, osobnú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa §99 ods.1 Trestného poriadku.
Od poškodeného je potrebné odlišovať obeť trestného činu, ktorou sa rozumie v zmysle §2 ods. 1, písm. b) Zákona o obetiach trestných činov len fyzická osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody alebo za určitých okolností príbuzný.
Trestný poriadok doteraz upravoval procesné postavenie obete len čiastočne ako „poškodeného“, ktorým však môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka.
V zmysle §3 Zákona o obetiach trestných činov orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali vo vzťahu k obetiam postupovať podľa nasledovných základných zásad:
• Každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou, sa považuje za obeť, kým sa nepreukáže opak, alebo ak nejde o zjavné zneužitie postavenia obete Zákona o obetiach, a to bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený.
• Práva priznané obeti týmto zákonom sa uplatňujú bez diskriminácie založenej na pohlaví, náboženskom vyznaní alebo viere, rase, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotnom stave, veku, sexuálnej orientácii, rodinnom stave, farbe pleti, jazyku, politickom alebo inom zmýšľaní, národnom alebo sociálnom pôvode, majetku alebo inom postavení.
• Subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné správať sa k obeti ohľaduplne, profesionálne, s rešpektom a podľa možností jej vychádzať v ústrety, pritom prihliadajú na jej vek, pohlavie, zdravotný stav vrátane psychického stavu a rozumovú vyspelosť tak, aby nedochádzalo k druhotnej viktimizácii alebo opakovanej viktimizácii.
• Orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné informovať obeť o jej právach jednoduchým a pre ňu zrozumiteľným spôsobom. Osobitne prihliadajú na ťažkosti pri porozumení alebo komunikácii vyplývajúce z určitého druhu zdravotného postihnutia, znalosti jazyka, ako aj na obmedzenú schopnosť obete vyjadrovať sa.
• Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné umožniť obeti uplatnenie jej práv podľa Zákona o obetiach a podľa Trestného poriadku a v prípade odôvodnenej potreby, najmä v záujme zabezpečenia práva a ochrany obete, spolupracujú so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam.
• Obeť má v trestnom konaní postavenie oznamovateľa trestného činu, poškodeného alebo svedka a patria jej práva a povinnosti upravené v Trestnom poriadku súvisiace s uvedeným postavením.
• Orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam uskutočňujú s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu individuálne posúdenie obete tak, aby sa zistilo, či ide o obzvlášť zraniteľnú obeť na účely zabránenia opakovanej viktimizácii.
• Orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou je dieťa, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
Príspevok je podporený grantom APVV č. 15-0740 – Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou.
Autor: doc. JUDr. Marek Kordík, PhD., LL.M., Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, e-mail: marek.kordik@flaw.uniba.sk.
[1] R 71/2017
[2] R 71/2017
[3] R 71/2017
[4] V zmysle §130 ods.1, písm. c), d) a písm. g) Trestného zákona sa za vec považujú aj cenné papiere bez ohľadu na jeho podobu, peňažné prostriedky na účte ako aj majetkové práva alebo iné peniazmi oceniteľné hodnoty.
[5] Nález ÚS SR I. ÚS 122/2018-123 z 30. 01. 2019.
[6] Čentéš, J. a kol.: Trestný poriadok – Veľký komentár, Eurokódex, 2014, str. 273.
[7] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 117/06 zo dna 23.08.2006