V prvej časti svojho odborného blogu sa autor zameriava na špeciálne krízové opatrenia, ktorými disponuje Národná banka Slovenska podľa osobitných právnych predpisov regulujúcich jej postavenie a úlohy na finančnom trhu.
Dňa 11. marca 2020 Vláda SR (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu na celom území SR, ktorá začala platiť od 12. 3. 2020.[1] Následne vláda vyhlásila svojím uznesením č. 114/2020 z 15. marca 2020 (publikované v Zbierke zákonov SR pod číslom 45/2020) núdzový stav dňom 16. marca 2020 na území vybraných okresných úradov v Slovenskej republike týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Súčasne s tým uložila pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcich sa na území týchto okresov. Uznesením vlády č. 115/2020 z 18. marca 2020 (publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 49/2020) došlo k rozšíreniu už vyhláseného núdzového stavu na územie celej SR s účinnosťou od 19. marca 2020 (rozšírená územná pôsobnosť). Napokon, v ostatných dňoch (27. marca 2020) došlo uznesením vlády č. 169/2020 (publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 64/2020) k rozšíreniu už vyhláseného a územne rozšíreného núdzového stavu aj na sektor sociálnych služieb (rozšírená vecná pôsobnosť) s účinnosťou od 28. marca 2020.
V uvedených súvislostiach a pri anticipovanom vývoji šírenia koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý bol ako pandemická udalosť dôvodom pre vyhlásenie krízových režimov mimoriadnej situácie[2] a núdzového stavu,[3] je potrebné skúmať pozíciu a úlohy v kritických situáciách vybraných subjektov v štáte v kontexte krízových právnych režimov. V nasledovnom texte odborného blogu rozdeleného do dvoch častí poukážeme na postavenie Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) ako ústavného orgánu verejnej moci v osobitnými úlohami v bankovníctve, platobnom styku, devízovom hospodárstve a finančnoprávnom dohľade.
Konotácie zákona o Národnej banke Slovenska
Zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov obsahuje len stručné vymedzenie vzťahu NBS k vláde, bez uvedenia explicitných kompetencií vlády voči NBS. Osobitné krízové režimy pre NBS v čase krízových stavov (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) absentujú. Na základe toho možno uzavrieť, že úlohy na úseku krízového manažmentu v štáte môžu NBS ukladať špeciálne zákony. NBS si v rámci svojej ústavne garantovanej autonómie[4] zavádza vlastný krízový režim čo je pre jej nezávislosť imanentné. Z ustanovení tohto zákona možno ako relevantné ku krízovému manažmentu zmieniť ustanovenie § 12 ods. 2 (informačná povinnosť o prijímaných rozhodnutiach Bankovou radou NBS, napríklad vo veciach týkajúcich sa osobitých opatrení na úrovni finančného trhu, napríklad prijímaním vykonávacích právnych predpisov; o záveroch rokovania a o prijatých rozhodnutiach tohto orgánu informuje vládu guvernér alebo ním poverený člen bankovej rady), ustanovenie § 13 ods. 1 (konzultačná povinnosť; NBS zaujíma stanovisko k návrhom predkladaným na rokovanie vlády, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti NBS a ktorých predkladateľom nie je NBS),[5] ustanovenie § 13 ods. 2 (všeobecná poradná funkcia; NBS plní poradné funkcie voči vláde v oblastiach svojej pôsobnosti, napríklad vo veciach realizácie platobného styku). Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 môže v rámci tzv. obchodov so SR spolupracovať so Štátnou pokladnicou (a to hlavne v kompetenciách podľa ustanovenia § 6 ods. 1, teda pri výkone platobného styku; tento režim však nie je špecifický pre krízové situácie). Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 je NBS oprávnená uzatvárať a uskutočňovať bankové obchody s právnickými osobami a poskytovať im služby vrátane operácií na kapitálovom trhu, a to na účet emitenta. Z takéhoto ustanovenia vyplýva, že môže poskytovať na zmluvnom základe platobné služby pre SR, a to napríklad aj pre situácie, ak by došlo k znefunkčneniu Štátnej pokladnice; opäť však nejde o krízovo špecifickú situáciu.
Núdzový stav v devízovom hospodárstve
Z osobitných zákonov upravujúcich špecifické kompetencie v krízovom režime zverené do vecnej pôsobnosti NBS je dôležitý zákon NR SR č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „devízový zákon“). NBS v jeho intenciách pripravuje pre vládu návrh na vyhlásenie núdzového stavu v devízovom hospodárstve SR,[6] ktorý zahŕňa zákazy a obmedzenia pre nadobúdanie devízových hodnôt cudzincami alebo zákaz „vynášania“ finančných prostriedkov do zahraničia, a to vrátane cezhraničných platobných prevodov.
Pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie,[7] ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo stabilitu finančného systému[8] Slovenskej republiky, môže vláda na návrh NBS vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve. O návrhu NBS sa rozhoduje bez zbytočného odkladu. Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne vyhlási, a končí sa dňom určeným vládou pri jeho vyhlásení, najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
Podľa čl. 119 písm. d) Ústavy SR ide o samostatnú kompetenciu vlády SR, ktorá sa označuje v zmysle Ústavy SR ako „zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky“, a to popri kompetencii na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 119 písm. n) Ústavy SR (v spojení s čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.). V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť SR voči zahraničiu, je zakázané a) tuzemcom a cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za eurá, b) uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami, c) ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí. V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je vážne ohrozená stabilita finančného systému SR, je zakázané a) predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom, b) prijímať finančné úvery od cudzozemcov, c) zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcov a ukladať peňažné prostriedky na účty cudzozemcov, d) prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich pobočkami. Vláda pri vyhlásení núdzového stavu v devízovom hospodárstve uvedie, či ide o núdzový stav v devízovom hospodárstve, na ktorý sa vzťahujú vyššie uvedené zákazy. Vláda po dohode s NBS zároveň môže vyhlásiť okruh subjektov alebo činností, na ktoré sa zákazy nevzťahujú. Vo verejnom vyhlásení sa uvedie aj údaj o tom, kde je jeho úplné znenie každému prístupné na nazretie. Devízový orgán (vrátane NBS) môže v individuálnych prípadoch z dôvodov ohrozenia života alebo zdravia osôb alebo v záujme zlepšenia platobnej bilancie a stability finančného systému SR udeliť osobitné povolenie z vyššie uvedených zákazov.
Druhým krízovým režim v devízových vzťahov je depozitná povinnosť podľa § 38 devízového zákona. NBS môže uložiť depozitnú povinnosť právnickej osobe a fyzickej osobe, a to držať v záujme stability finančného systému SR počas určitej doby na osobitnom účte v určenej komerčnej banke ustanovené percento objemu peňažných prostriedkov (z medzibankových depozít zahraničných bánk v tuzemských bankách a v pobočkách zahraničných bánk v tuzemsku, z depozít cudzozemcov, ktorí nie sú bankou v tuzemských bankách, a v pobočkách zahraničných bánk v tuzemsku, z finančných úverov prijatých tuzemcom od cudzozemcov, alebo získaných z emisie tuzemských dlhopisov a z ostatných cenných papierov vydaných v zahraničí, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie). Počas trvania depozitnej povinnosti nemôže právnická osoba ani fyzická osoba, na ktoré sa depozitná povinnosť vzťahuje, s peňažnými prostriedkami na tomto účte voľne nakladať a nemôžu previesť svoje právo na ich výplatu na inú osobu. Depozitná povinnosť sa na rozdiel od núdzového stavu v devízovom hospodárstve ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá NBS spoločne s Ministerstvom financií SR (tento predpis môže ustanoviť aj výnimky, pre ktoré osoby sa depozitná povinnosť nevzťahuje).
V oboch prípadoch krízových režimov by sme však nenašli ako dôvod pandémiu, a preto je možné tieto právne situácie vylúčiť v momentálnej situácii vyhláseného núdzového stavu v zmysle citovaného ústavného zákona. Bližšie sa preto v druhej časti príspevku do odborného blogu zameriame na krízové právne režimy osobitných právnych predpisov v oblasti krízového manažmentu, ktoré do systému riadenia zahŕňajú aj NBS.
Autor: doc. JUDr. Ľubomír Čunderlík, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra finančného práva, E-mail: lubomir.cunderlik@flaw.uniba.sk
[1] https://www.vlada.gov.sk/vlada-vyhlasila-od-stvrtka-na-celom-uzemi-sr-mimoriadnu-situaciu/
[2] Vyhlásená vládou podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
[3] Vyhlásený vládou podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (v spojení s čl. 119 písm. n) Ústavy SR).
[4] Čl. 56 ods. 1 Ústavy SR.
[5] Okrem toho podľa § 30 ods. 1 je NBS zodpovedná za predkladanie návrhov zákonov v oblasti peňažného trhu a v súčinnosti s Ministerstvom financií SR predkladá vláde návrhy zákonov v oblasti devízových vzťahov, platobných systémov a poskytovania platobných služieb a finančného trhu vrátane bankovníctva a postavenia a pôsobnosti NBS.
[6] Podmienky vyhlásenia núdzového stavu sú uvedené v § 39 ods. 1 devízového zákona.
[7] K platobnej bilancii pozri napríklad Miháliková, A., Horniaková, Ľ.: Teória finančných a menových vzťahov. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2002.
[8] Finančný systém nie je právne definovaný a pri jeho vymedzení je preto potrebné vychádzať z finančnoprávnej teórie. Pozri Karfíková, M. a kol.: Teorie finančního práva a finanční vědy. Právní monografie. Praha: Wolters Kluwer, 2018, s. 205-206.