V súvislosti so súčasnou situáciou šírenia prenosného ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom (SARS-CoV-2) vznikla otázka možného vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípadoch šírenia tohto prenosného ochorenia a k aplikácii v týchto prípadoch ustanovení § 163 a § 164 Trestného zákona, týkajúcich sa trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 105/1987 Zb., ktorou sa určuje, ktoré choroby sú považované za nákazlivé v zmysle Trestného zákona (ďalej len „vyhláška“), medzi ktorými sa toto ochorenie nenachádza. Je potrebné zdôrazniť, že táto vyhláška je súčasťou platného právneho poriadku SR, definuje, čo sa rozumie nákazlivou ľudskou chorobou pre účely Trestného zákona. Z tohto vyplýva aplikačná otázka, či sa má v praxi táto vyhláška uplatňovať a teda pre účely výkladu pojmu nebezpečná ľudská nákazlivá choroba prijať len tie ochorenia, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške.
Alebo je potrebné aplikovať výklad, ktorý si osvojila aplikačná prax totiž, že podľa čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky „Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.“ Pričom predmetná vyhláška bola vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 195 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). V Trestnom zákone účinnom od 1. januára 2006 (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) takéto splnomocňujúce ustanovenie nie je a teda vyhláška č. 105/1987 Zb. nemá oporu v žiadnom zákone a je teda obsolentná.
Ďalším argumentom v prospech tohto výkladu je skutočnosť, že podľa zásady nullum crimen sine lege v zmysle čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky „Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.“ Ústava Slovenskej republiky nepripúšťa, aby rozsah trestnej zodpovednosti bol určovaný inak ako zákonom (expressis verbis Trestným zákonom a žiadnym iným) Je preto protiústavné, aby akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní alebo súd trestne stíhal niekoho na základe podzákonnej právnej normy (napr. vyhlášky).
V aplikačnej praxi bude skutočnosť, či určitá ľudská choroba je nákazlivá a nebezpečná predmetom dokazovania, ku ktorému sa bude vyjadrovať najmä znalec v príslušnom odvetví.
Zároveň by som chcel nadviazať na úvahu pána docenta Škrobáka, ktorý vo svojom blogu riešil administratívno-právny rozmer vyhlásenia núdzového stavu. Okrem iného uviedol, že to bude mať za následok „tzv. zvýšenie trestných sadzieb“. S uvedeným konštatovaním je možné naprosto súhlasiť, avšak len spresním, že by nemalo ísť o tzv. „plošné“ zvyšovanie trestných sadzieb, ale zrejme je toto zvyšovanie iba selektívne determinované:
- Teritoriálne
- Subjektívne a
Dňa 15.03. 2020 Vláda SR svojim uznesením č. 114/2020 vyhlásila núdzový stav, ktorý sa týka iba územných obvodov nižšie uvedených okresov.
• Okresný úrad Bratislava pre územné obvody Bratislava I, II, III, IV, V,
• Okresný úrad Trnava pre územný obvod Trnava,
• Okresný úrad Trenčín pre územný obvod Trenčín,
• Okresný úrad Žilina pre územný obvod Žilina,
• Okresný úrad Prešov pre územný obvod Prešov,
• Okresný úrad Poprad pre územný obvod Poprad,
• Okresný úrad Banská Bystrica pre územný obvod Banská Bystrica,
• Okresný úrad Košice pre územný obvod Košice I, II, III a IV,
• Okresný úrad Nitra pre územný obvod Nitra,
• Okresný úrad Nové Zámky pre územný obvod Nové Zámky,
• Okresný úrad Martin pre územný obvod Martin,
• Okresný úrad Ružomberok pre územný obvod Ružomberok;
Na území ostatných okresov vyhlásený núdzový stav v zmysle čl. 5 ods.1 ústavného zákona č. 227/2020 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov nie je.[1]
Súčasne sa vyhlásený núdzový stav na príslušných územiach týka iba nasledovných subjektov, ktorými sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktoré sú uvedené v prílohe Uznesenia vlády č. 114/2020:
• Univerzitná nemocnica Bratislava
• Národný ústav detských chorôb Bratislava
• Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
• Národný onkologický ústav Bratislava
• Nemocnica sv. Michala, a. s., Bratislava
• Fakultná nemocnica Trnava
• Fakultná nemocnica Nitra
• Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky
• Fakultná nemocnica Trenčín
• Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina
• Univerzitná nemocnica Martin
• Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica
• Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
• Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
• Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica
• Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov
• Nemocnica Poprad, a. s.
• Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy
• Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice
• Detská fakultná nemocnica Košice
• Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice, a. s.
• Východoslovenský onkologický ústav, a. s., Košice[2]
Nakoľko čl. 5 ods.1 ústavného zákona č. 227/2020 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uvádza „expressis verbis“, že núdzový stav sa vyhlasuje iba v nevyhnutnom rozsahu, toto je potrebné aplikovať podľa môjho názoru aj na kvalifikačný znak spáchanie trestného činu za krízovej situácie, ktorý podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle §134 ods. 2 Tr.zák.
Z uvedeného je možné dovodiť, že tento kvalifikačný znak by sa mal teda pričítať len páchateľovi trestného činu, ktorého sa dopustil v rámci územného obvodu príslušného okresu[3] a súčasne proti záujmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je uvedený v prílohe uznesenia Vlády SR č. 114/2020 (netýka sa ani iných subjektov v rámci daných územných obvodov Okresných úradov [vodárne, teplárne, banky, predajcovia potravín atď.]), t.j. ak by išlo o krádež sanitky, ktorá patrí niektorému zo subjektov, napadnutie lekára, zničenie lekárskych prístrojov, šírenia poplašných správ o hore uvedených poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti apod.
Pokiaľ ide o trestné činy, ktoré nespadajú spáchaním pod režim „núdzového stavu“ vyššie t.j. sú mimo rámec krízovej situácie podľa §134 ods. 2 Tr.zák, alebo boli spáchané na území ostatných okresov[4], je potrebné pri každom trestnom čine spáchanom od štvrtka 12. 03. 2020 06:00, kedy Vláda SR uznesením č. 111/2020 vyhlásila mimoriadnu situáciu v celej SR, pričítať páchateľovi akéhokoľvek trestného činu priťažujúcu okolnosť podľa §37, písm.d) Tr.zák spáchanie trestného činu za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť.
Autor: doc. JUDr. Marek Kordík PhD., LL.M., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, doc. JUDr. Marek Kordík PhD., LL.M. , E-mail: marek.kordik@flaw.uniba.sk
[1] Dňa 18.3. 2020 Vláda SR schválila uznesením rozšírenie núdzového stavu na územie celej Slovenskej republiky.
[2] Dňa 18.3.2020 Vláda SR schválila uznesením rozšírenie subjektov, na ktoré sa vzťahuje núdzový stav nasledovne:
- držitelia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
- držitelia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,
- držitelia povolenia na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby,
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
- právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uzatvorenú zmluvu o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel,
- právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú pohrebnú službu,
- Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky,
- Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,regionálne úrady verejného zdravotníctva.
[3] Platí pre celé územie SR.
[4] Viď poznámka nižšie.