Verejné právo a verejná správa majú nezastupiteľnú úlohu v čase akejkoľvek spoločenskej krízy, pretože svojou regulačnou silou dokážu spoločnosti výrazne pomôcť nastoliť stav, ktorý by ani pri najlepšej vôli jednotlivci v rámci svojej súkromnej autonómie nedosiahli. V seriáli blogových článkov, ktorý začínam týmto textom, by som rád postupne predstavil niektoré administratívnoprávne (resp., verejnoprávne) aspekty súčasnej spoločenskej situácie vyvolanej epidémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Začnem v ústavnoprávnej rovine, a to inštitútom, ku ktorého aktivácii zatiaľ nedošlo[1], no v žiadnom prípade ho s ohľadom na dynamiku udalostí nemožno vylúčiť – ide o inštitút núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej aj len „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“).
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu by sme mohli nazvať „krízovou ústavou SR“. Podľa môjho názoru ide po Ústave SR o najvýznamnejší ústavný zákon, ktorý reguluje nielen možnosti obmedzení základných práv a slobôd v rámci osobitných ústavných režimov, ale aj osobitný režim fungovania niektorých ústavných orgánov.
Krízovú situáciu ústavný zákon o bezpečnosti štátu vymedzuje ako „obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav“[2].
Na území Slovenskej republiky sa za účinnosti ústavného zákona o bezpečnosti štátu zatiaľ ani raz nevyhlásil výnimočný stav, núdzový stav bol vyhlásený raz, v roku 2011, a to kvôli štrajku zdravotníkov.[3]
Medzi výnimočným stavom a núdzovým stavom je viacero rozdielov. Najzásadnejší sa týka povahy krízovej situácie, na ktoré sa tým ktorým osobitným ústavným režimom reaguje – v prípade výnimočného stavu je to nebezpečenstvo majúce povahu útokov ľudí alebo skupín ľudí na chránené záujmy[4], zatiaľ čo v prípade núdzového stavu ide o ústavný režim, ktorým sa reaguje na nebezpečenstvo majúce charakter vyššej moci, resp., nebezpečenstvo, ktoré nie je vyvolané úmyselným protiprávnym konaním nejakých osôb alebo skupín osôb. Núdzový stav teda reaguje na nebezpečenstvo pre stav bezpečnosti skôr objektívneho charakteru.
Núdzový stav môže vyhlásiť vláda (na rozdiel od výnimočného stavu, ktorý na návrh vlády môže vyhlásiť prezident), a to len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia (sic![5]) alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.
Možno teda povedať, že podmienky, ktoré ústavný zákon o bezpečnosti štátu na vyhlásenie núdzového stavu ustanovuje, naplnené v našej súčasnej situácii sú, keďže v dôsledku pandémie vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie COVID-19 nepochybne dochádza k vážnemu ohrozeniu života a zdravia osôb.
Vyhlásenie núdzového stavu je však vecou diskrecionálneho oprávnenia vlády SR, ktorá za splnenia ústavným zákonom ustanovených podmienok núdzový stav vyhlásiť môže, ale nemusí – ak uzná za vhodnejšie či postačujúce riešiť vzniknutú krízovú situáciu právnymi prostriedkami menšej intenzity.
Vyhlásenie núdzového stavu je vážnym krokom, nakoľko tento osobitný ústavný režim umožňuje aj nad rámec limitov daných Ústavou SR zasahovať do sféry základných práv a slobôd. Tieto možné zásahy a obmedzenia upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5 ods. 3 tak, že „v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.“
Ide o široký katalóg možných obmedzení, pritom v porovnaní s ostatnými osobitnými ústavnými režimami podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu (teda vojna, vojnový stav a výnimočný stav) ide o katalóg najužší.
Ako ústavný zákon o bezpečnosti štátu ustanovuje, núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 5 ods. 1 in fine). Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní (čl. 5 ods. 2).
Opatrenia, ktoré na zmiernenie šírenia epidémie koronavíru SARS-CoV-2 ku dňu písania článku (14. 3. 2020) Slovenská republika prijala, sa zatiaľ nezakladali na vyhlásení núdzového stavu, keďže v čase písania článku k vyhláseniu núdzového stavu nedošlo. Je však dosť možné, že sa tomuto kroku vláda SR nevyhne (práve v deň písania tohto článku predseda vlády P. Pellegrini avizoval, že vláda možno prijme v nasledujúci deň – teda v nedeľu 15. marca 2020 – prísnejšie opatrenia[6]). Toto moje konštatovanie však nie je kritikou možného vyhlásenia, keďže podmienky na vyhlásenie núdzové stavu naplnené sú a ak vláda vyhlásenie núdzového stavu vyhodnotí ako potrebný krok, mali by sme to akceptovať ako krok vykonaný v záujme nás všetkých. Možno pritom predpokladať, že na rozdiel od roku 2011 by došlo k vyhláseniu núdzového stavu na celom území Slovenskej republiky.
Z možných opatrení a obmedzení zrejme ako najpravdepodobnejšie sa javia možné uloženie pracovnej povinnosti (na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti či udržiavania verejného poriadku), ďalej obmedzenie slobody pohybu, obmedzenie zhromažďovacieho práva a možno aj zákaz uplatňovania práva na štrajk.
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: jan.skrobak@flaw.uniba.sk
[1] Aspoň nie v čase písania článku (večer 14. marca 2020).
[2] Pozri čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov.
[3] Vláda vyhlásila núdzový stav In eTrend.sk, 28.11.2011, 21:02 [cit. 2020-03-14]. Dostupné na internete: https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-vyhlasila-nudzovy-stav.html
[4] Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
[5] V tomto prípade nejde o preklep, ale o dlhodobo nevyriešený formulačný problémy v ústavnom zákone.
[6] Pozri Koronavírus na Slovensku: Potvrdilo sa 12 nových prípadov. Pellegrini zvažuje prísnejšie opatrenia. In hnonline.sk, 14.03.2020, 08:47, aktualizované 14.03.2020, 17:16 [cit. 2020-03-14]. Dostupné na internete: https://slovensko.hnonline.sk/2111998-koronavirus-na-slovensku-nakazeni