Európsky ekologický dohovor

Autor sa v tomto odbornom príspevku venuje plánu Európskej komisie – Európskemu ekologickému dohovoru, prostredníctvom ktorého by sa mala dosiahnuť v Európskej únii uhlíková neutralita, udržateľnejšie hospodárstvo a malo by sa pristúpiť k radikálnejšiemu riešeniu zmeny klímy a ďalších environmentálnych problémov.

Len pár dní potom, ako Európsky parlament vyhlásil stav klimatickej a environmentálnej pohotovosti[1], prichádza Európska komisia (ďalej aj ako „EK“) s plánom, ako by Európska únia (ďalej aj ako „EÚ“) mala pristúpiť k jej riešeniu. V stredu 11. decembra 2019 bol predstavený The European Green Deal[2], ktorá bola do slovenčina preložená ako Európsky ekologický dohovor (ďalej aj ako „EED“). Predmetný dokument Európskej únie nelegislatívneho charakteru (ďalej aj ako „EÚ“) by mal predstavovať nový plán boja proti klimatickej zmene a súvisiacimi environmentálnymi problémami. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania prírodných zdrojov. Pre EÚ predstavuje EED počiatočný plán kľúčových politík a opatrení potrebných na naplnenie EED, cieľov udržateľného rozvoja OSN – Agenda 2030[3] a ďalších priorít, ktoré predstavila nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.[4] Samotný EED predstavuje 24 stranový dokument obsahujúci jednotlivé ciele a plány. Na dosiahnutie vytýčených cieľov bude potrebné v prvom rade prehodnotiť jednotlivé politiky v oblastiach dodávky čistej energie, oblasti priemyslu, výroby, spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva, poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok. Článok sa ďalej venuje tým najdôležitejším oblastiam, ktoré sú v EED riešené.

1. Rapídnejšie a rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov

Európska komisia síce už predstavila svoj plán v danej oblasti, a to dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050, vrátane spôsobu jej dosiahnutia,[5] avšak chýbalo jeho legislatívne zakotvenie. V EED sa už nachádza aj časové hľadisko (do konca marca 2020), v ktorom by EK mala predstaviť prvý európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorý by mal tento cieľ zakotviť ako právne záväzný. Okrem cieľa pre rok 2050 by mal obsahovať aj čiastkový cieľ, a to zníženie emisií skleníkových plynov o 50 až 55 % do konca roka 2030, v porovnaní s hodnotami z roku 1990.[6] Oba ciele by sa mali dosiahnuť primárne prostredníctvom revízie príslušných právnych a politických nástrojov, medzi ktoré možno zaradiť systém obchodovania s emisiami, znižovanie emisií v sektoroch nepatriacich do systému obchodovania s emisiami a znižovanie emisií v oblasti využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a v lesnom hospodárstve. Najväčší dôraz bude kladený na dekarbonizáciu energetického systému, ktorý produkuje väčšinu skleníkových plynov v EÚ, pričom sa predpokladá urýchlené odstavenie výroby energie z plynu a zemného plynu, a čo najrýchlejší prechod na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Samotná EED výslovne spomína napr. posilnenie výroby veternej energie na mori.

2. Väčšia pozornosť venovaná adaptácií na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Európska komisia rozhodla, že rovnako dôležitú úlohu ako mitigácia[7], bude v boji proti zmene klímy zastávať aj adaptácia[8], a to z dôvodu, že zmena klímy bude aj do budúcnosti vystavovať Európu a jej štáty výraznému tlaku a potreba adaptovať sa na tieto nové podmienky bude stále narastať. Súčasťou EED je aj prijatie novej a ambicióznejšej stratégie adaptácie na zmenu klímy, pričom za kľúčové označila aj posilnenie odolnosti budov proti zmene klímy, prevenciu a pripravenosť. Dôležité bude zaistiť, aby investori, poisťovatelia, podniky, mestá a občania v celej EÚ disponovali prístupom k údajom a následne mohli vyvíjať nástroje na začlenenie zmeny klímy do svojich postupov riadenia rizík.

3. Transformácia EÚ na obehové hospodárstvo

Európska komisia sa prostredníctvom priemyselnej stratégie, ktorá má byť rovnako prijatá v roku 2020, zameria na riešenie problémov ekologickej a digitálnej transformácie. Pomôcť pri modernizácii hospodárstva by mal nový akčný plán pre obehové hospodárstvo. Jeho hlavné ciele budú zamerané na stimulovanie rozvoja vedúcich trhov s klimaticky neutrálnymi a obehovými výrobkami. Preorientovanie celého hospodárstva EÚ na obehové hospodárstvo bude naozaj komplexný proces, pričom bude potrebné zamerať sa na proces navrhovania nových výrobkov, motivovanie výrobcov ponúkať spotrebiteľom možnosť voľby opätovne použiteľných, trvácnych a opraviteľných výrobkov, proces recyklovania, využívanie biologicky rozložiteľných materiálov atď. Rovnako sa počíta so zavedením minimálnych požiadaviek na prevenciu uvádzania environmentálne škodlivých výrobkov na trh EÚ a s ešte dôslednejším dodržiavaním hierarchie odpadového hospodárstva. Súčasťou prechodu na obehové hospodárstvo by malo byť aj rozšírenie zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov.

4. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu

Prekvapujúcou súčasťou EED je stanovenie cieľa, že do roka 2050 bude potrebné znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy o 90 %, čo bolo označené za nevyhnutné v súvislosti s dosiahnutím klimatickej neutrality. Takéto zníženie možno označiť za radikálne, najmä ak si uvedomíme, že emisie skleníkových plynov z dopravy predstavujú až 25 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ. V súvislosti s transformáciou dopravy plánuje EK prijať v roku 2020 stratégiu udržateľnej a inteligentnej mobility, ktorá bude riešiť tento problém a bojovať proti všetkým zdrojom emisií z dopravy. Za prvoradé bola označená potreba, aby sa podstatná časť cestej dopravy presunula na železnice a vnútrozemské vodné cesty.Okrem toho EK ďalej plánuje skoncovať s dotovaním fosílnych palív a rozšíriť systém obchodovania s emisiami aj na odvetvie námornej dopravy

5. Transformácia poľnohospodárstva

Z farmy na stôl“ je názov novej stratégie EK, ktorá má byť predstavená a priniesť zmeny v oblasti poľnohospodárstva. Prostredníctvom nej plánuje začať veľkú diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami, ktorá sa bude týkať všetkých fáz potravinového reťazca, čím sa pripraví pôda na vypracovanie udržateľnejšej potravinovej politiky. Prostredníctvom nej chce EK bojovať proti znečisteniu ovzdušia, vody a pôdy, zastaveniu strát v biodiverzite a spotrebúvavaniu nadmerného množstvo prírodných zdrojov v oblasti výroby potravín. Stratégia by tak isto mala prispieť k cieľom obehového hospodárstva, nakoľko v súčasnosti veľké množstvo potravín končí vyhodených na skládkach ako odpad.

6. Zachovanie a obnova ekosystémov a biodiverzity

V súvislosti s konferenciou zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2020 a snahou zabezpečiť postavenie EÚ ako lídra v boji proti strate biodiverzity, plánuje EK predložiť v roku 2020 tzv. stratégiu biodiverzity. V roku 2021 by mali nasledovať konkrétne opatrenia zamerané na ochranu biodiverzity. Plánujú sa kroky, ako napríklad zvýšenie plochy chránených pôd a morských oblastí bohatých na biodiverzitu vychádzajúc zo sústavy Natura 2000, opatrenia na zlepšenie ochrany a obnovy lesov, účinné a aktívnejšie zalesňovanie atď.

Slovo na záver

Na základe vyššie uvedených kľúčových oblastí, Európska zelená dohoda predstavuje zatiaľ len generalizovaný plán EÚ pro futuro, ktorý bude musieť EK v najbližšom období pretaviť do konkrétnych legislatívnych návrhov, nástrojov, plánov a opatrení. Tak isto ide o snahu EÚ udržať sa resp. znova sa stať lídrom na medzinárodnom poli v boji proti zmene klímy, a to najmä v súvislosti s aktualizovaním resp. zasielaním nových definovaných príspevkov podľa Parížskej dohody. Jedno je však isté – čaká nás búrlivé, ale dúfajme že aj plodné obdobie rozvoja európskeho environmentálneho práva a následne samozrejme aj rozvoj právnych úprav environmentálneho práva v rámci jednotlivých štátov. Cieľ tohto snaženia je jasný – zachovanie našej planéty aj pre budúce generácie.

Autor: JUDr. Matúš Michalovič PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: matus.michalovic@flaw.uniba.sk

<Podpora Európskej komisie na výrobu tejto publikácie nepredstavuje súhlas s obsahom, ktorý odráža len názory autorov, a Komisia nemôže byť zodpovedná za prípadné použitie informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté.>


[1] Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o klimatickej a environmentálnej pohotovosti (2019/2930(RSP).

[2] Celé znenie je dostupné na: <https://ec.europa.eu/info/publications/communication-european-green-deal_en>.

[3] Bližšie pozri: <https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld>.

[4] Bližšie pozri: <https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_en.pdf>.

[5] Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM(2018) 773. Bližšie pozri: < https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0773>.

[6] Do konca roka EÚ znížila emisie skleníkových plynov o 23 % v porovnaní s rokom 1990.

[7] Mitigácia predstavuje antropogénne intervencie na zníženie zdrojov emisií skleníkových plynov alebo zväčšenie záchytov takýchto plynov.

[8] Adaptácia predstavuje prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie.