Autorka sa v odbornom príspevku zamýšľa, aký druh zodpovednosti je možné vyvodiť vo vzťahu k predsedovi úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade vymenovania zaujatých členov komisie pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. č. 578/2004 Z. z.) účinnou od 1.6.2019 sa vydávanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ďalej len ,,ZZS“) zverilo do pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,úrad“). Vydávanie povolenia patrilo predtým do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Táto zmena pôsobnosti mala byť preventívnym opatrením a snahou predísť možným špekuláciám ohľadom možného konfliktu záujmu, teda aby o výsledkoch procesu vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií ZZS nerozhodovali komisie zložené na ministerstve s prevahou štátnych úradníkov[1]. Podľa situácie, ktorá nastala v Slovenskej republike sa zdá, že nebol dosiahnutý účel tejto zmeny – politické vplyvy neboli odstránené napriek zmene legislatívy.
Poďme sa na to teda pozrieť bližšie. Výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS uskutočňuje úrad. Členov komisie vymenúva predseda úradu. Za člena komisie je možné vymenovať len odborne spôsobilú osobu, o ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho splnomocnenému zástupcovi nesmie nastať pochybnosť o jej nezaujatosti[2]. Aký druh zodpovednosti vo vzťahu k predsedovi úradu prichádza do úvahy v prípade vymenovania zaujatých osôb za členov komisie, teda porušenia ustanovenia § 14 ods. 5 písm. d) z. č. 578/2004 Z. z. ?
Do úvahy by v prípade predsedu úradu prichádzala administratívnoprávna zodpovednosť, konkrétne, zodpovednosť za správne delikty, medzi ktorú možno zaradiť aj správny disciplinárny delikt. Samotná disciplinárna zodpovednosť sa uplatňuje voči osobe, ktorá má určitý právny vzťah k danej organizačnej štruktúre určitého subjektu, ktorý vzniká napr. na základe pracovnej zmluvy[3]. Podľa § 22 ods. 1 z. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, z. č. 581/2004 Z. z.) je predseda úradu štatutárnym a výkonným orgánom úradu. ,,Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva. Dňom, ktorý bol určený za deň nástupu do funkcie predsedu úradu, mu vzniká pracovný pomer (podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce) k úradu, ak v čase vymenovania nebol zamestnancom úradu.“[4]
Je zrejmé, že predseda úradu sa dopustil protiprávneho konania tým, že členovia komisie mali byť vylúčení pre ich predpojatosť a nemali rozhodovať v danej veci. Podľa môjho názoru, takéto konanie uskutočnené predsedom úradu nemôže byť zákonné – trpí vadou, ktorá má za následok nezákonné rozhodnutie v merite veci. Naskytá sa otázka ako toto nezákonné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť?
Podľa mňa je riešením na uvedenú situáciu protest prokurátora podľa § 23 ods. 1. z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je prokurátor oprávnený podať protest proti správnym aktom verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria podľa v § 21 ods. 1 písm. a) 1. uvedeného zákona, aj rozhodnutia orgánov verejnej správy.
Som toho názoru, že by mohla byť za politický ,,prešľap“ predsedu úradu vyvodzovaná okrem administratívnoprávnej aj politická zodpovednosť, a to zo strany ministra zdravotníctva. Konkrétne, predložením návrhu na jeho odvolanie vláde. Naviac, minister zdravotníctva by mohol zasiahnuť aj tak, že by podal podnet na prokuratúru, ktorý by sa týkal výhradne dozoru prokurátora v oblasti verejnej správy[5], aby sa v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov dosiahlo odstránenie porušenia zákonnosti a zrušenie, resp. zmena nezákonného individuálneho správneho aktu vydaného v rámci výberového konania.
Je potrebné uviesť, že protiprávne konanie, ktoré je disciplinárnym deliktom, môže zároveň naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu. Pri trestaní za správny disciplinárny delikt neplatí zásada ne bis in idem. Ak by ale osoba bola potrestaná pre ten istý skutok ako za trestný čin, zásada ne bis in idem platí a takúto osobu nemožno už potrestať za disciplinárny delikt (ak ide o ten istý skutok)[6].
Je však možné uvažovať aj o trestnoprávnej zodpovednosti predsedu úradu? Predseda úradu je považovaný za verejného činiteľa podľa § 128 ods. 1 z. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“). Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa zákon vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou[7].
Trestný zákon v § 326 zakotvuje trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa: ,,Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“
Nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci vyžaduje skutočnosť, že určitá povinnosť pre verejného činiteľa vyplýva zo zákona alebo iného právneho predpisu. V prípade predsedu úradu by sa mohlo jednať o porušenie ustanovení § 14 ods. 5 písm. d) z. č. 578/2004 Z. z. a tiež o porušenie čl. 4 ods. 1, 2 z. č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov[8].
Z uvedeného môžem konštatovať, že ak by predseda úradu vymenoval zaujaté osoby za členov komisie v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, tak by sa tu mohlo uvažovať aj o jeho trestnoprávnej zodpovednosti.
Autorka: Mgr. Viera Jakušová, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: viera.jakusova@flaw.uniba.sk
Zoznam bibliografických odkazov
MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2011. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Plzeň : Aleš Čeněk, 2011. 496 s. ISBN 978-80-7380-338-4.
VRABKO, M. a kol. 2018. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. vyd. Bratislava : C.H. Beck, 2018. 338 s. ISBN 978-80-89603-68-8.
ZACHAR, D. Tender na záchranky – nový vyhlasovateľ, staré praktiky In ineko. blog. sme.sk [online] [2019-09-08] Dostupné na internete : http://www.ineko.sk/clanky/tender-na-zachranky-novy-vyhlasovatel-stare-praktiky [cit. 2019-11-27]
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
[1] ZACHAR, D. Tender na záchranky – nový vyhlasovateľ, staré praktiky In ineko. blog. sme.sk [online] [2019-09-08] Dostupné na internete : http://www.ineko.sk/clanky/tender-na-zachranky-novy-vyhlasovatel-stare-praktiky [cit. 2019-11-27].
[2] Pozri § 14 ods. 5 písm. d) z. č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[3] PEKÁR, B. In. VRABKO, M. a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018. s. 216.
[4] Pozri § 22 ods. 2 z. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[5] Zo zákona : ,,Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.“ Pozri § 20 ods. 1 z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
[6] PEKÁR, B. In. VRABKO, M. a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018. s. 219.
[7] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Plzeň : Aleš Čeněk, 2011. s. 359.
[8] Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Je na zamyslenie, či v prípade vymenovania zaujatých osôb za členov výberovej komisie nebol porušený aj ústavný zákon, nakoľko verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb a sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu neoprávnený prospech. Pozri čl. 4 ods. 1, 2 z. č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.