Autor sa v tomto odbornom príspevku zamýšľa, aký majú v súčasnosti na spoločnosť vplyv peniaze a ako sa „moc“ peňazí v ostatných dekádach menila. Nemalú rolu v tomto vývoji zohrali práve inštitúty finančného práva.
Prednedávnom (24.9.2019) som sa zúčastnil diskusie v relácii Večera s Havranom[1]. Ako býva zvykom v tomto formáte, na nič prevratné sme neprišli, napriek tomu tam odznelo toľko dobrých podnetov, že sa oplatí ich uložiť aj v inom formáte.
Michal začal celkom zostra s otázkou „stali sme sa materialistickou krajinou posadnutou mamonom, krajinou, v ktorej sa kvôli peniazom a majetku vraždí, kde niektorí nepoznajú mieru a za vzory sa vydávajú ľudia posadnutí peniazmi?
Prvou správou k vyššie uvedenej otázke je, že tá téma nie je nová. Vo vzťahu k právnikom (aspoň tým americkým) dokonca vyšiel veľmi zaujímavý výskum, ktorého výsledky v stručnosti hovoria, že veľká časť právnikov (v USA) naozaj je posadnutá peniazmi.[2] Čo je horšie, z toho istého zdroja vychádza, že predstavitelia tejto profesie sú často nezdraví, neetický a nešťastní.
Pomerne zaujímavý (až triviálny) záver vo vzťahu k našej profesii (aspoň podľa amerických vedcov) je, že peniaze samotné (ani keď ich je veľa) právnika neurobia šťastným.[3]
Na vyváženie vyššie uvedeného zistenia však treba ponúknuť niekoľko ďalších myšlienok.
1. Na Slovensku už sme takmer všetci veľmi bohatí ľudia, ak sa na to pozrieme z globálneho hľadiska. Jana Plichtová si dala tú námahu a priamo v relácii dala ilustrácie toho, ako sa na termín bohatstvo pozerá veda a kde sa podľa tam uvedených kritérií nachádzame my.
2. Toto bohatstvo nám už teraz umožňuje byť šťastnými viac ako kedykoľvek v minulosti. Samozrejme k tomu prispel aj technologický pokrok.
Z finančnoprávneho hľadiska tu však vidím niekoľko ďalších faktorov:
a. väčšina štátov na svete už má voľne zameniteľnú menu, pričom z pohľadu Európana je podstatné aj to, že práve Euro je jedna z mien, ktorá má svoju hodnotu prakticky na celom svete[4];
b. väčšina štátov sveta už buď úplne odstránila, alebo výrazne zjemnila svoje devízové obmedzenia; zatiaľ, čo ešte v pomerne nedávnej minulosti bolo možné nakúpiť cudziu menu (a s jej pomocou potom tovary a služby v danom štáte)[5] len v niektorých vybraných devízových miestach, teraz túto operáciu za nás vybavia naši finanční sprostredkovatelia (t.j. spravidla banky) ako úplnú samozrejmosť;
c. väčšina štátov už vďaka Svetovej obchodnej organizácii (WTO) výrazne znížila svoje colné bariéry a teda clá už dnes nepredstavujú univerzálnu bariéru pohybu tovaru, ale skôr relatívne cielený nástroj priemyselnej politiky (resp. účinnú zbraň obchodnej vojny)[6];
d.masívne sa rozšírila dostupnosť platobných služieb[7], ktoré umožňujú jedným klikom objednať čokoľvek z ktoréhokoľvek konca zemegule.
Všetky vyššie uvedené faktory znamenajú, že sme oveľa slobodnejší v tom, ako budeme nakladať s našimi peniazmi. Zjednodušene povedané, už nie sme závislí na prostredníkovi, aby nám určoval, ako sa budeme obliekať, čo budeme jesť, čo budeme čítať, počúvať a pozerať. Všetko je doslova na dosah ruky.[8]
To ale znamená aj to, že s oveľa menším objemom peňazí sa dá meniť svet. Ja som v relácii spomenul, že teraz si môže ktokoľvek objednať mobil z Číny, ktorý bude stáť zlomok ceny ajfónu a funkčný bude rovnako. Juraj Hipš v tom istom kontexte dal príklad, že svojimi peniazmi vie priamo podporiť svojho suseda a že priamo jemu taká spotreba prináša radosť. Už ma teda nikto nenúti nakupovať len Slovenské výrobky. Naopak, môžem ich kúpiť úplne slobodne a s vedomím, že som podporil svojho suseda.
Rozmach crowdfundingu (aj na Slovensku[9]) dokonca ukazuje, že bežný spotrebiteľ vie svojimi peniazmi ovplyvniť, ktorý produkt vznikne (a či vôbec). Vie dokonca podporovať špeciálny produkt zacielený na nejakú aktuálnu (lokálnu[10], alebo aj celosvetovú[11]) boľačku
Prečo je všetko vyššie uvedené dôležité? Pretože jeden z dôvodov, prečo peniaze ovládli našich právnických kolegov v USA bol ten, že to bol ten najlepší (v skutočnosti) jediný indikátor, podľa ktorého mohli merať svoj úspech. Ich reálny vplyv na okolitý svet bol inak pomerne zanedbateľný.[12]
V súčasnosti však aj člen (slovenskej) strednej triedy môže svojimi peniazmi reálne meniť svet.[13]
V kontexte vyššie uvedeného by som sa tak priklonil k tomu, že to s tým našim materializmom nebude až také zlé.
Nemám problém súhlasiť s tézou, že našu spoločnosť ovládajú peniaze. To asi nie je žiadna novinka.
Podstatnejšie však je, že práve vďaka tomu, že dobre organizované hnutie spotrebiteľov v skutočnosti disponuje väčším objemom peňazí (a teda aj vplyvom na svet), ako malá extrémne bohatá skupina superboháčov[14], to ovládanie zase nie je až tak dramaticky pokazené.
To už znie dosť optimisticky, aby sa mi aj zajtra oplatilo vstať z postele, zarábať peniaze a míňať ich podľa môjho najlepšieho uváženia.
Na okraj ku finančnej gramotnosti
V relácii odznela aj otázka, či môže mať vplyv, že sme (ako slovenská spoločnosť) finančne negramotní. Najúprimnejšia odpoveď bude stále znieť „Neviem. Možno.“
Finančná gramotnosť totiž stále predstavuje iba určitú obmedzenú oblasť špecializovaných znalostí. Jej jadrom síce je, že peniaze sú iba prostriedok a nie cieľ. Nemyslím si však, že v teoretickej rovine by ktokoľvek mal problém s pochopením tejto elementárnej tézy.
Finančne gramotní možno vedia zhodnotiť, kedy a koľko sa im oplatí míňať a kedy a koľko treba sporiť. Vedia, že peniaze samé od seba nezarábajú a že je to iba vtedy, keď sú investované a investor na seba zoberie aj riziko, že možno nielenže nič nezarobí, ale príde aj o vložené peniaze.
Nemyslím si však, že finančná gramotnosť vie dať odpoveď na otázku „kedy už mám zarobené dosť?„
Žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že to nie je otázka pre právnikov (nielen finančných).
Autor:
doc. JUDr. Ing. Matej Kačaljak, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave,
Právnická fakulta, Katedra finančného práva, E-mail: matej.kacaljak@flaw.uniba.sk
[1] Večera s Havranom (24.9.2019) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/199253
[2] SCHILTZ, Patrick J. On being a happy, healthy, and ethical member of an unhappy, unhealthy, and unethical profession. Vand. L. Rev., 1999, 52: 871.
[3] A ako tvrdí Müller, ani vice versa by kauzálna súvislosť nemala existovať. Müller, R. Štěstí je krásná věc (Hapka/Horáček) https://www.youtube.com/watch?v=1368ZK4MSkA
[4] PORTES, Richard; REY, Helene. The emergence of the euro as an international currency. 1998.
[5] ASIEDU, Elizabeth; LIEN, Donald. Capital controls and foreign direct investment. World development, 2004, 32.3: 479-490.
[6] GORDHAN, Pravin. Customs in the 21st Century. World Customs Journal, 2007, 1.1: 49-54.
[7] HARTMANN, Monika E. E-payments evolution. In: Handbuch E-Money, E-Payment & M-Payment. Physica-Verlag HD, 2006. p. 7-18.
[8] Neprekvapivo, jedinou oblasťou, ktorá za týmto trendom zaostáva, je oblasť vládnych služieb, ale to je téma na samostatný blog.
[9] Salajová, S.- Mazúr, J. Crowdfunding In: Biatec, 5/2017, s. 25-29
[10]LOVCI ŠARLATÁNOV: Pošli Príručku zdravého rozumu stredným školám. https://www.startlab.sk/projekty/1080-lovci-sarlatanov-prirucka-zdraveho-rozumu-na-stredne-skoly/
[11] The Ocean Cleanup. Crowdfunding Campaign. https://theoceancleanup.com/milestones/crowd-funding-campaign/
[12] Aj to notorické predháňanie sa bohatých v tom, kto dá viac na charitu bolo vlastne len súčasťou tej istej hry (len s jedným milým bočným efektom, že charite sa tak naozaj dostali nejaké prostriedky).
[13] Skúste sa napríklad zamyslieť nad tým, ako sa teraz presadil veganizmus, napriek tomu, že ako hnutie existuje od 40-tych rokov minulého storočia. Viď napr. https://en.wikipedia.org/wiki/Veganism
[14] V USA sa táto téma stala aj predmetom politických debát, keď Paul Ryan argumentoval, že 100% daň na všetky príjmy nad jeden milión by utiahla federálne verejné výdavky USA maximálne pol roka. Viď. https://www.politifact.com/wisconsin/statements/2011/oct/20/paul-ryan/ryan-says-100-percent-tax-millionaires-would-only-/