Autor príspevku sa zamýšľa nad poslednými udalosťami v USA, kde prezident Joe Biden nariadil zostavenie komisie, ktorej účelom bude posúdenie možností reformy Najvyššieho súdu Spojených štátov Amerických. Nosnou časťou diskusie je však možnosť navýšenia počtu sudcov s cieľom zvrátenia tzv. konzervatívnejšej väčšiny, ktorá nastala po troch nomináciách bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Minulý týždeň (9. apríla 2021) americký prezident Joe Biden nariadil zriadenie komisie (Presidential Commission on the Supreme Court of the United States), ktorej účelom bude poskytnúť analýzu hlavných argumentov ohľadom súčasnej verejnej diskusie o reforme Najvyššieho súdu Spojených štátov (SCOTUS – The Supreme Court of the United States). Oblasti, ktorým sa bude komisia venovať by mali predstavovať genézu celej reformnej diskusie:
– úloha Najvyššieho súdu Spojených štátov v ústavnom systéme;
– dĺžka funkčného obdobia a proces nominácie;
– členstvo a veľkosť súdu;
– výber prípadov súdu, pravidlá a postupy.[1]
Na základe nariadenia prezidenta bude mať 36-členná komisia 180 dní od svojho prvého verejného zasadnutia povinnosť predstaviť závery, ku ktorým na základe svojho pôsobenia dospela.
Členmi komisie sú viaceré autority z oblasti ústavného práva a jej sformovanie stojí na tzv. „bipartisan“ základe, teda jej členovia sú zástupcovia (aj) odlišných ideologických pohľadov na danú problematiku.[2]
Intenciou vytvorenia tejto komisie bola už predchádzajúca politická diskusia pred voľbami 2020, kedy sa najmä z progresívnej frakcie Demokratickej strany ozývali silné hlasy zasadzujúce sa o navýšenie počtu sudcov Najvyššieho súdu Spojených štátov za účelom zvrátenia ideologickej nerovnováhy tejto inštitúcie. Po troch nomináciách predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa sa misky váh prevážili výrazne na stranu tzv. konzervatívnejších sudcov, kde ich pomer je 6:3 oproti tzv. liberálnejším sudcom.[3]
Otázka navýšenia počtu sudcov SCOTUS nie je ničím novým a v rámci histórie Spojených štátov sa už objavili podobné pokusy o zmenu pravidiel organizácie a fungovania Najvyššieho súdu.
Priestor na takúto diskusiu necháva aj samotná Ústava Spojených štátov, ktorá síce v článku III. konštituuje SCOTUS, ale bližšie už neupravuje jeho zloženie, právomoci a organizáciu.[4] Tieto oblasti sú už ponechané na rozhodnutie Kongresu, prípadne na samotných sudcoch, aby vytvorili systém súdnej moci, a tým pádom aj organizáciu Najvyššieho súdu Spojených štátov.[5] Z tohto dôvodu nie je potrebné prechádzať veľmi komplikovaným procesom novelizácie ústavy, ale stačí aby mala jedna strana väčšinu v obidvoch komorách Kongresu.
Pred ustálením počtu sudcov Najvyššieho súdu na aktuálnom čísle 9 (1869) sa ich počet menil celkovo 6 krát. V priebehu 20. storočia bola vyvinutá významná snaha na zmenu pomerov Najvyššieho súdu Spojených štátov zo strany viacnásobného prezidenta F.D. Roosewelta, ktorý sa presadením tzv. „Judicial Procedures Reform Bill“ snažil zabrániť brzdeniu svojich reforiem (The New Deal) práve zo strany Najvyššieho súdu. Tieto Rooseweltove snahy však nakoniec neboli úspešné a dodnes preto zostáva účinná úprava z roku 1869.[6]
Dnes má teda SCOTUS 9 sudcov s neobmedzeným, resp. doživotným funkčným obdobím. Je pravda, že moc Kongresu je voči Najvyššiemu súdu Spojených štátov limitovaná, avšak nie sú spory o tom, že o počte sudcov SCOTUS rozhodnúť môže.[7]
Proces nominácie sudcov Najvyššieho súdu prakticky predstavuje delenú právomoc medzi prezidentom a hornou komorou Kongresu – Senátom. V prípade, ak sa uvoľní niektoré z miest na Najvyššom súde Spojených štátov, tak prezident nominuje nového sudcu Najvyššieho súdu.[8] Po rozhodnutí prezidenta o mene konkrétneho nominanta, FBI – ako federálny vyšetrovací orgán, urobí kontrolu (lustráciu jeho osoby) a následne zistené informácie poskytne americkej obdobe ministerstva spravodlivosti (Department of Justice), ktoré už konkrétnu zložku o danom nominantovi pošle na posúdenie Senátnemu výboru pre súdnu správu (The United States Senate Committee on the Judiciary). Na výbore potom prebieha verejné vypočutie alebo „hearing“ nominanta, po skončení ktorého nasleduje voľba v pléne Senátu, kde na zvolenie je potrebná jednoduchá väčšina.[9]
Prezident je teda odkázaný na to, aby jeho nomináciu potvrdil Senát, a v prípade ak je jeho kandidát neúspešný, tak buď navrhne nového kandidáta alebo prezidentovi nič nebráni v tom, aby svojho nominanta opäť poslal do schvaľovacieho procesu, hoci výsledok je viac než neistý.[10]
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade ak prezident nedisponuje väčšinou v Senáte alebo z nejakého iného dôvodu sa väčšina senátorov nestotožňuje s prezidentovou nomináciou, tak výber nominanta by mal spočívať v kompromise na prijateľnom kandidátovi.
Politické reálie však prinášajú aj iné možné scenáre, resp. priestor pre taktické manévrovanie.
V roku 2016 po smrti ikonického sudcu Antonina Scaliu, vtedajší prezident Barrack Obama na uvoľnené miesto nominoval M. B. Garlanda, lenže tento nominant neprešiel cez republikánsku väčšinu v Senáte.[11] Následne sa konali prezidentské voľby, v ktorých uspel Donald Trump (R) a ten nominoval N. M. Gorsucha, a keďže si Republikáni udržali väčšinu v oboch komorách Kongresu, tak Gorsuch bol so súhlasom Senátu menovaný za sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov.
Politické vášne vzplanuli aj po zatiaľ poslednej nominácii na SCOTUS po smrti ďalšej ikony R. B. Ginsburgovej ešte tesne pred koncom volebného obdobia D. Trumpa, ktorý nominoval A. C. Barrettovú. Republikánska väčšina v Senáte sa vtedy poponáhľala, aby stihla túto nomináciu schváliť ešte pred minuloročnými prezidentskými a kongresovými voľbami.[12]
Ak sa vrátime k pohnútkam, ktoré prezidenta J. Bidena vedú k zostaveniu komisie, ktorej cieľom je posúdenie možností reformy Najvyššieho súdu Spojených štátov, tak je potrebné chápať aktuálne politické reálie Spojených štátov. Po už spomínaných troch nomináciách Donalda Trumpa je zloženie Najvyššieho súdu podľa všetkého ovplyvnené na dlhé roky dopredu. Po posledných prezidentských a kongresových voľbách však Demokrati disponujú nie len „svojim“ prezidentom, ale aj tesnou väčšinou v obidvoch komorách Kongresu [hoci v Senáte je to 50:50, ale v prípade rovnosti pri hlasovaní má rozhodujúci hlas viceprezidentka Kamala Harrisová (D)]. Demokrati tak najneskôr do najbližších volieb 2022 (Midterm Election) disponujú mocou, nie len v prípade uvoľnenia miesta na SCOTUS bez problémov si nominovať sudcu podľa vlastných predstáv, ale majú aj teoretickú možnosť zmeniť pravidlá organizácie Najvyššieho súdu Spojených štátov. Pri súčasnej tesnej väčšine sa však časť z nich na najbližšie necelé dva roky pozerá ako na jedinečnú možnosť ovplyvniť zloženie SCOTUS a tak či už z časti alebo aj úplne zvrátiť aktuálny ideologický nepomer v ňom.
V poslednom období dokonca zaznievajú hlasy, aby 82-ročný sudca S.G. Breyer, jeden z troch liberálnych sudcov odstúpil, a tým pádom otvoril cestu na nominačný proces, ktorý by mali v rukách Demokrati. Samotný Breyer sa však nechal počuť, že politicky motivované snahy o zmeny na Najvyššom súde Spojených štátov môžu podkopať dôveryhodnosť tejto inštitúcie. Ďalej dodáva, že akékoľvek reformy musia stáť na právnych princípoch, a nie na politickom vplyve.[13]
Každopádne tá časť americkej verejnosti, ktorá je naklonená snahám o zmenu pomerov na Najvyššom súde Spojených štátov bude očakávať, že progresívnejšia skupina členov komisie bude prezentovať všetky výhody a legitimitu zmien smerom k Najvyššiemu súdu. Na druhej strane tí konzervatívnejší členovia komisie budú celkom nepochybne upozorňovať na všetky riziká a možné následky zmeny aktuálneho nastavenia výberu sudcov SCOTUS. Bude určite zaujímavé sledovať závery z týchto diskusií prezentované v správe, ktorá by mala byť hotová v októbri tohto roku.[14]
Bez ohľadu na to, realita je vždy odrazom politiky, a dnes Demokrati majú aj prezidenta a minimálne do roku 2022, aj väčšinu v obidvoch komorách Kongresu. Uvidíme teda, čo bude výsledkom správy, ktorú predstaví komisia. Niektorí demokratickí zákonodarcovia, ako napríklad senátor za štát Massachusetts E. Markey, aj nahlas hovoria že by sa počet sudcov SCOTUS mal zvýšiť o štyroch a tak umožniť prezidentovi Bidenovi vytvoriť novú majoritu – 7:6.[15]
Čisto teoreticky majú Demokrati politické páky na to, aby mohli takéto reformy presadiť, rozhodujúci však bude aj postoj niektorých umiernených členov Kongresu za Demokratickú stranu, ktorí sú väčšinou skeptickí voči podobným zásahom do inštitúcií.
Otázka však zostáva, či sú takéto snahy o navýšenie počtu sudcov SCOTUS dobré…
Napriek tomu, že doba sa vyvíja a tomu by sa mali v primeranej miere prispôsobovať aj štátne inštitúcie, tak v prvom rade je dôležité sa pozerať aj na pohnútky podobných reforiem.
Ak aj vychádzame z americkej tradície prísnej deľby moci „Checks and balances“, tak určite by nebolo najsprávnejšie aby vládna garnitúra, ktorá momentálne disponuje mocou/väčšinou v exekutíve a v legislatíve, menila aj pravidlá kreácie justičných inštitúcií so zámerom ďalšieho rozširovania svojho vplyvu. Nehovoriac o tom, že podobná reforma by predstavovala aj veľmi nebezpečný precedens do budúcnosti, kde by si naopak Republikáni disponujúci podobnou väčšinou prispôsobili napríklad počet sudcov SCOTUS podľa toho, ako im to bude vyhovovať.
Každopádne výsledky komisie budú veľmi zaujímavým podkladom na ďalšiu diskusiu o tejto problematike, čo nie je nikdy na škodu.
Autor: Mgr. Daniel Takács, Katedra ústavného práva, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. E-mail: daniel.takacs@flaw.uniba.sk.
[1] President Biden to Sign Executive Order Creating the Presidential Commission on the Supreme Court of the United States, 9. 4. 2021, dostupné na:
[2] Zoznam členov komisie aj s krátkym medailónom na: https://www.whitehouse.gov/briefing-room/statements-releases/2021/04/09/president-biden-to-sign-executive-order-creating-the-presidential-commission-on-the-supreme-court-of-the-united-states/. [11.4.2021].
[3] Pozri bližšie: Biden Creating Commission to Study Expanding the Supreme Court, 9.4.2021, dostupné na: https://www.nytimes.com/2021/04/09/us/politics/biden-supreme-court-packing.html. [11.4.2021].
[4] Spôsob nominácie sudcov SCOTUS je upravený v čl. II v rámci právomocí prezidenta.
[5] KUNST, Jan: Nejvyšší soud USA, Ústav práva a právní vědy, o.p.s, Praha: 2013, s. 129.
[6] Tamtiež, s. 130 a 131.
[7] Pozri bližšie: Biden Orders Study of Supreme Court Changes, 9.4.2021, dostupné na: https://www.wsj.com/articles/biden-to-sign-executive-order-creating-commission-on-supreme-court-changes-11617983199?mod=politics_lead_pos1. [13.4.2021]
[8] V prípade sudcu SCOTUS sa požíva výraz „Justice“ a pri ostatných sudcoch výraz „Judge“.
[9] KUNST, Jan: Nejvyšší soud USA, Ústav práva a právní vědy, o.p.s, Praha: 2013, s. 132 – 133.
[10] Tamtiež.
[11] Battles Over Garland Nomination Resume as Senate Enters Recess, 2.5.2016, dostupné na:
https://www.nytimes.com/politics/first-draft/2016/05/02/garland-wars-resume-as-senate-enters-recess/?searchResultPosition=7. [11.4.2021].
[12] Amy Coney Barrett Sworn In as Supreme Court Justice, 27.10. 2020, dostupné na:
[13] Biden Creating Commission to Study Expanding the Supreme Court, 9.4.2021, dostupné na: https://www.nytimes.com/2021/04/09/us/politics/biden-supreme-court-packing.html. [11.4.2021].
[14] Democratic Lawmakers to Present Plan to Expand Supreme Court, 14.4.2021, dostupné na: https://www.wsj.com/articles/group-of-democratic-lawmakers-to-present-plan-to-expand-supreme-court-11618447336?mod=politics_lead_pos5. [15.4.2021]