Valné zhromaždenie v čase COVID-19 a úvahy de lege ferenda

Autor sa v predmetnom odbornom príspevku zaoberá realizáciou valného zhromaždenia v kapitálových obchodných spoločnostiach v čase pandémie koronavírusu v nadväznosti na epidemiologické opatrenia obmedzujúce stýkanie sa väčšieho počtu ľudí, ako aj tým ako táto situácia môže ovplyvniť reglementáciu valného zhromaždenia de lege ferenda.

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom kapitálových obchodných spoločností[1], na ktorom vykonávajú spoločníci svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti prostredníctvom rozhodovania o všetkých zásadných otázkach fungovania spoločnosti.[2] Valné zhromaždenie zvoláva štatutárny orgán pozvánkou, pričom sa má konať najmenej jedenkrát za rok a vo všeobecnosti Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ„) predpokladá osobnú účasť spoločníkov, resp. ich zástupcov na valnom zhromaždení. Práve osobná účasť väčšieho počtu spoločníkov na valnom zhromaždení môže byť v súčasnej dobe pandémie COVID-19 zásadnou prekážkou vzhľadom na epidemiologické pravidlá obmedzujúce stýkanie sa ľudí, čo môže mať zásadný vplyv na fungovanie tohto najvyššieho orgánu spoločnosti. Táto situácia preto vyžaduje riešenie zásadných výziev v rámci fungovania obchodných spoločností, na ktoré musí nevyhnutne reagovať aj obchodné právo. Vzhľadom na uvedené si v rámci konania valných zhromaždení v súčasnej dobe kladieme základnú otázku: Ako zabezpečiť účasť spoločníkov na valnom zhromaždení bez ich fyzickej prítomnosti?

Zákonodarca reagoval na nastolený problém ako zabezpečiť účasť na valnom zhromaždení bez fyzickej prítomnosti spoločníkov prostredníctvom § 5 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii (ďalej len § 5 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach), ktorý znie nasledovne: ,,Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane.“[3] Podľa samotnej dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu je cieľom návrhu zákona v prípade § 5 umožniť právnickým osobám založeným podľa predpisov občianskeho práva a obchodného práva, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste.[4]

Z daného ustanovenia § 5 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vyplývajú nasledovné ťažiskové závery:

  1. Vzťahuje sa na všetky kolektívne orgány právnických osôb založených nielen podľa predpisov obchodného práva, ale i občianskeho práva. V rámci právnických osôb založených podľa noriem obchodného práva (najmä obchodné spoločnosti) to budú predovšetkým zasadnutia valného zhromaždenia, ale i zasadnutia štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady.
  • Je naviazané na stav mimoriadnej situáciealebo núdzového stavu,[5] pričom sa môže aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.
  • V rámci realizácie rozhodovania kolektívnych orgánov umožňuje výber medzi korešpondenčným hlasovaním prostredníctvom pošty aleboúčasťou členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to aj vtedy, keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Uvedené znamená, že aj pri postupe podľa § 5 zákona o mimoriadnych opatreniach bude zachovaný rovnaký výsledok rozhodnutia kolektívnych orgánov (napríklad budú prijaté uznesenia valného zhromaždenia, rozhodnutia alebo uznesenia predstavenstva , prípadne dozorného orgánu).

Zákonodarca v tejto súvislosti konštatoval, že štatutárny orgán má nielen právo, ale i povinnosť počas mimoriadnej situácie organizačne zabezpečiť konanie valného zhromaždenia tak, že nediskriminačným spôsobom vylúči možnosť osobnej účasti všetkých spoločníkov (akcionárov) a umožní im hlasovanie na valnom zhromaždení výlučne korešpondenčným hlasovaním alebo hlasovaním za použitia elektronických prostriedkov za primeraného použitia ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka.  Valného zhromaždenia by sa  mal v takom prípade fyzicky zúčastňovať iba nevyhnutný počet osôb zabezpečujúcich jeho priebeh a osôb zvolených do orgánov valného zhromaždenia.[6] V rámci konania valného zhromaždenia obchodných spoločností podľa § 5 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach potom platí, že:

  • Pri korešpondenčnom hlasovaní bude valné zhromaždenie prebiehať aj bez osobnej účasti spoločníkov, pričom lehota, do ktorej by pri hlasovaní mali byť spoločnosti doručené hlasovacie lístky bude podľa nášho názoru zároveň určením času konania valného zhromaždenia.
  • Valné zhromaždenie umožňujúce účasť členov prostredníctvom elektronických prostriedkov sa bude realizovať prostredníctvom aktívnej účasti spoločníkov v reálnom čase prostredníctvom elektronických prostriedkov. Elektronické prostriedky, pritom môžu byť akékoľvek komunikačné kanály spĺňajúce to, aby mohol byť spôsob výkonu hlasovacích práv spoločníkov či výsledok rozhodnutia kontrolovateľný v rovnakom rozsahu ako v bežnom režime konania valného zhromaždenia za osobnej účasti spoločníkov.

Prostredníctvom § 5 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach sa rozširuje aplikácia pravidiel pre tieto formy dištančného výkonu hlasovacích práv vo verejnej akciovej spoločnosti aj na ostatné formy obchodných spoločností, aj keď len primerane. Práve posúdenie primeranosti použitia daných pravidiel môže v praxi spôsobovať značné množstvo otázok. Nesporným faktom však zostáva, že tieto pravidlá sú nastavené prílišne formalisticky, nakoľko je potrebné dbať na všetky vyššie uvedené špecifiká.

Na tomto mieste je nevyhnutné poznamenať, že odchýlenie sa od vyššie načrtnutých prísne formálnych požiadaviek nie je prípustné, čo potvrdil aj zákonodarca v rámci svojej webovej stránky v časti Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19, keď na nastolenú otázku či je možné v súvislosti so znením ust. § 5 COVID zákona, ktoré sa odvoláva na primerané použitie ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka a) pri korešpondenčnom hlasovaní upustiť od obligatórneho úradného osvedčenia podpisu člena kolektívneho orgánu na hlasovacom lístku, alebo príp. b)  realizovať korešpondenčné hlasovanie elektronicky prostredníctvom elektronickej platformy, ktorá vygeneruje každému členovi jedinečný kód, ktorý mu umožní hlasovať bez potreby použiť kvalifikovaný elektronický podpis a kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, zaujal jednoznačné stanovisko ,,V prípade, že by právnické osoby začali „hromadne“ upúšťať od jednotlivých prvkov právnej úpravy (a v tomto prípade ide o podstatné prvky) ako je napríklad úradné osvedčenie podpisu na hlasovacom lístku pri korešpondenčnom hlasovaní, tak by režim, ktorý zákonodarca ponúka, postupne strácal vierohodnosť a právnu relevanciu. Súčasne by mohlo dôjsť aj k oslabeniu, či strate rovnocennosti z pohľadu právnej istoty ku klasickému valnému zhromaždeniu.“ .[8]

Záver

Zákonodarca reagoval na problematiku konania valného zhromaždenia v súčasnej pandémii § 5 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, ktorým mal v úmysle ponúknuť právnickým osobám (aj keď  to nemajú  explicitne upravené v stanovách) možnosť, ako hodnoverným spôsobom zrealizovať valné zhromaždenie „na diaľku“ bez fyzickej prítomnosti spoločníkov.[9]

Domnievame sa, že pokiaľ ide o realizáciu valného zhromaždenia korešpondenčným hlasovaním problémom v praxi môže byť problémom nedoručenie hlasovacieho lístku do vlastných rúk v stanovenej lehote, ako i zvýšené náklady na úradné overenie pravosti podpisu spoločníka alebo splnomocnenca na hlasovacom lístku. Pri konaní valného zhromaždenia prostredníctvom elektronických prostriedkov vidíme problém najmä v rámci potreby zabezpečenia kvalifikovaného elektronického podpisu zo strany spoločníka, nakoľko nie všetci takýmto kvalifikovaným elektronickým podpisom disponujú.

Z uvedených dôvodov musíme na záver skonštatovať, že hoci chápeme motív zákonodarcu z pohľadu právnej istoty zabezpečiť účasť spoločníkov na valnom zhromaždení bez ich fyzickej prítomnosti tak, aby sa vylúčilo riziko určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia do budúcna, podľa nášho názoru však vysoká miera formalizmu ustanovení § 190a až §190d Obchodného zákonníka, vzťahujúcich sa na verejnú akciovú spoločnosť nezodpovedá aktuálnym potrebám obchodných spoločností, preto by sa táto úprava mala de lege ferenda precizovať a zjednodušiť.

Autor: JUDr. Mgr. Dominika Pintérová, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra obchodného práva  a hospodárskeho práva, E-mail: dominika.pinterova@flaw.uniba.sk.

[1] Obchodné spoločnosti v zásade delíme na: a) osobné spoločnosti, b) kapitálové spoločnosti. K osobným spoločnostiam patrí verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ku kapitálovým spoločnostiam spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie.

[2] Napríklad pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným je vymedzená v § 125 ods. 1 OBZ. Spoločenská zmluva alebo stanovy nemôžu zákonom stanovenú pôsobnosť obmedziť, môžu ju len rozšíriť. Do jeho pôsobnosti patrí:

a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,

b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát – valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že sa celý čistý zisk spoločnosti rozdelí medzi spoločníkov, celý ponechá na rozvoj spoločnosti, prípadne sa sčasti rozdelí medzi spoločníkov spoločnosti a sčasti sa využije na rozvoj spoločnosti,

c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,

d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141 OBZ), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,

f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov – odmena konateľa môže byť určená aj v zmluve o výkone jeho funkcie, ktorú takisto schvaľuje valné zhromaždenie,

g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,

h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 OBZ a 121 OBZ a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149 OBZ,

i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,

k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti (napr. vyslovenie súhlasu s prevodom obchodného podielu, s rozdelením obchodného podielu).

[3] § 5 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii

[4] Dôvodová správa k § 5 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii

[5] Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. (https://www.minv.sk/?Krizove_stavy)

Podľa čl. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,,Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.“

[6] Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19, Dostupné na:

https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Otazky-COVID-19.aspx

[7]Hlasovací lístok musí podľa § 190a ods. 3 OBZ obsahovať aspoň tieto náležitosti:

a) názov a sídlo akcionára, ktorý je právnickou osobou, alebo meno a priezvisko, miesto podnikania alebo bydlisko akcionára, ktorý je fyzickou osobou; v prípade účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia rovnako údaje o osobe splnomocnenca,

b) počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj označenie, či akcie znejú na meno alebo na doručiteľa, ak spoločnosť vydala akcie v oboch formách, a počet akcií na doručiteľa a počet akcií na meno, pri ktorých akcionár vykonáva hlasovacie práva,

c) označenie programu valného zhromaždenia, ku ktorému sa predmetný hlasovací lístok vzťahuje, s uvedením dňa jeho vyhotovenia, spôsobu hlasovania akcionára ku všetkým bodom programu a návrhom uznesení valného zhromaždenia,

d) miesto, dátum a čas vyhotovenia hlasovacieho lístka,

e) iné skutočnosti súvisiace s výkonom práva hlasovať.

[8] [9]  Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19, Dostupné na:

https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Otazky-COVID-19.aspx

Celé znenie otázky:

V súvislosti so znením ust. § 5 COVID zákona, ktoré sa odvoláva na primerané použitie ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka, je možné za súčasnej epidemiologickej situácie v podmienkach organizácií cestovného ruchu: 

a)      pri korešpondenčnom hlasovaní upustiť od obligatórneho úradného osvedčenia podpisu člena kolektívneho orgánu na hlasovacom lístku, alebo príp.

b)  realizovať korešpondenčné hlasovanie elektronicky prostredníctvom elektronickej platformy, ktorá vygeneruje každému členovi jedinečný kód, ktorý mu umožní hlasovať bez potreby použiť kvalifikovaný elektronický podpis a kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku?

K písmenu a): 

Úmyslom zákonodarcu bolo  v § 5 COVID zákona ponúknuť právnickým osobám (aj keď  to nemajú  explicitne upravené v stanovách) možnosť, ako hodnoverným spôsobom zrealizovať valné zhromaždenie „na diaľku“.

Zastávame názor, že pri interpretácii § 5 COVID zákona je potrebné vychádzať z teleologického (ratione legis) výkladu, ktorý ma zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Je potrebné skúmať, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. A súčasne pri rozbore ustanovení čerpať i zo zásad systematického výkladu, podľa ktorého sa zmysel zákona nedá určiť výlučne z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich súvislostí s ostatnými právnymi predpismi.

V prípade, že by právnické osoby začali „hromadne“ upúšťať od jednotlivých prvkov právnej úpravy (a v tomto prípade ide o podstatné prvky) ako je napríklad úradné osvedčenie podpisu na hlasovacom lístku pri korešpondenčnom hlasovaní, tak by režim, ktorý zákonodarca ponúka, postupne strácal vierohodnosť a právnu relevanciu. Súčasne by mohlo dôjsť aj k oslabeniu, či strate rovnocennosti z pohľadu právnej istoty ku klasickému valnému zhromaždeniu.

K písmenu b):

Rovnako aj v tomto prípade je potrebné vychádzať z obdobného spôsobu interpretácie, ako sme uviedli pri písmene a). Pri rozbore tejto problematiky možno uvažovať o kombinácii spôsobov hlasovania, teda možnosť hlasovať elektronicky aj korešpondenčne

Táto kombinácia by mohla v praxi pomôcť pri riešení situácie, ak členovia nemajú kvalifikovaný elektronický podpis. Členovia by podľa našej mienky mohli hlasovať korešpondenčne s úradným osvedčením podpisu. Podstatné v tomto prípade opäť bude, aby bol prejav vôle jednoznačne zachytený.