Predseda vlády SR v ostatnom období spomína možnosť cirka trojtýždňového „blackoutu“ pre Slovensko. V tejto súvislosti uviedol aj to, že „počas blackoutu by platil výnimočný stav a vojenská disciplína“[1]. „Prevažná väčšina ľudí by musela zostať doma. Nemohli by ísť ani len von so psom. V podstate by fungovali len zásobovacie a záchranné služby, ktoré by ľuďom dodávali stravu a základné potreby. Tento stav by trval najmenej tri týždne.“[2]
V tomto článku by som rád uviedol aspoň niekoľko právnych a faktických postrehov k týmto úvahám.
Predovšetkým pár poznámok k ústavnému režimu „výnimočného stavu“. Aká je úprava podmienok na jeho vyhlásenie v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov? Výnimočný stav podľa čl. 4 ods. 2 tohto ústavného zákona môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Nezachytil som (pokiaľ ide o slovenské reálie) jedinú informáciu, ktorá by v súčasnosti odôvodňovala vyhlásenie výnimočného stavu. Medializované prípady drobných konfliktov ľudí s políciou by som označil len ako mrzutosti, ktoré z hľadiska vnútornej bezpečnosti nemajú pre štát a spoločnosť horšie dopady, ako má pre jednotlivca natrhnutý koberec v kúpeľni. Je však možné, že predseda vlády len použil nesprávny terminus technicus, alebo použil pojem „výnimočného stavu“ iba obrazne.
Samozrejme, pri ťažkej predvídateľnosti dynamiky udalostí nemožno vylúčiť ani to, že by mohla nastať situácia odôvodňujúca vyhlásenie výnimočného stavu.[3] Výrazný pokles ekonomickej aktivity ohrozuje príjmy ľudí, a napríklad v Taliansku už teraz dochádza k prejavom nepokoja, krádežiam jedla v obchodoch, a objavili sa hrozby revolúciou.[4] Omnoho bližšie, než dnes, bolo Slovensko k splneniu podmienok na vyhlásenie výnimočného stavu v roku 2004, keď v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska došlo k pomerne rozsiahlym sociálnym nepokojom, spojeným s rabovaním a potýčkami s políciou a vojakmi.[5]
Pokiaľ ide o toľko diskutovaný blackout, možno povedať, že by ho bolo zrejme možné založiť aj na režime núdzového stavu, musím však pripomenúť, že – ako už písal aj M. Domin – „vyhlásenie, ako aj „obsah“ núdzového stavu sa musí riadiť princípom subsidiarity a princípom proporcionality“.[6]
Obmedzenie základných ľudských práv a slobôd v prípade núdzového stavu musí byť odôvodnené reálne existujúcou potrebou ochrany verejného záujmu, v tomto prípade ochrany verejného zdravia (prípadne slovenskej ekonomiky), musí byť primerané okolnostiam, a nemalo by ísť nad rozsah nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného verejného záujmu. Samozrejme, nemôžeme pri tom zabudnúť ani na otázku, či ide o opatrenia, ktorými možno vôbec sledovaný účel (či už ním je ochrana verejného zdravia, alebo ekonomiky štátu) dosiahnuť. Na posúdenie všetkých týchto kritérií je esenciálne poznať reálny stav epidemiologickej situácie na Slovensku. Rozhodnutie o tvrdom obmedzení ľudských práv nemôže byť založené na dojmoch, a už vôbec nie na ľudových anketách.
Odporúčal by som venovať pozornosť dianiu v Českej republike, kde sa chystajú uskutočniť výskum premorenia populácie vírusom SARS-CoV-2, a to testovaním náhodne vybranej vzorky 5000 osôb bez príznakov respiračného ochorenia Covid-19.[7] Hlavná hygienička Českej republiky v dnes publikovanom rozhovore uviedla, že stav premorenia českej populácie môže byť už teraz aj 10 až 40 percent.[8] Súčasná diagnostika rozšírenia ochorenia zrejme predstavuje len špičku ľadovca, s ohľadom na obmedzený počet vykonaných testov a ich zameranie na osoby s príznakmi choroby, či osoby, u ktorých je z dôvodov expozície podozrenie, že by mohli byť nakazené.
Ak by však v rámci populácie bola vyššia miera premorenia nákazou (ak by napríklad aj u nás už v súčasnosti bolo premorenie spomínaných 10 až 40 percent, alebo by také bolo začiatkom mája, čo je časový horizont, ktorý spomínal pre „blackout“ predseda vlády), je „blackout“ absolútne kontraproduktívne opatrenie, ktoré už vlastne ničomu nepomôže, iba ublíži našej ekonomike a spoločnosti. Pokiaľ sa neuskutoční plošný screening náhodne vybranej vzorky osôb a nezistíme, ako na tom reálne s premorením sme, je obmedzovanie slobody pohybu zákazom vychádzania nezodpovedným experimentom a podľa mňa aj protiústavným zásahom do základných ľudských práv.
Pripomínam aj to, že ak sa má pristúpiť k obmedzeniu základných práv a slobôd, malo by byť toto opatrenie vhodné na dosiahnutie určitého verejného záujmu. Utlmením spoločenského života na pár týždňov sa síce zrejme výrazne obmedzí šírenie nákazy (ak už beztak nie je podstatne rozšírenejšia, než je preukázané súčasným testovaním), ale po uplynutí tohto obdobia – ak slovenská populácia nebude dostatočne premorená a nedosiahne potrebnú úroveň kolektívnej imunity – bude hroziť ďalšia akcelerácia šírenia nákazy, pokiaľ sa Slovensko neuzavrie do seba na celé mesiace. Ako však z médií vieme, I. Matovič argumentuje pri potrebe blackoutu snahou takpovediac „rýchlo zatočiť s vírusom“, aby sa následne mohla naštartovať ekonomika. Naša silne otvorená a na exporte i importe životne závislá ekonomika nemôže fungovať, ak sa na celé mesiace uzavrieme svetu. Opatrenie, ktoré I. Matovič navrhuje, teda zrejme ani nie je vhodné na dosiahnutie účelu, ktorý by sa ním mal dosiahnuť.
Môj záver je taký, že prípadný „blackout“ môže byť založený iba na výbornom stave poznania epidemiologickej situácie na Slovensku, najmä na poznaní stavu premorenosti slovenskej populácie, a na kvalitných predikciách vývoja. Keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv a slobôd, prichádza do úvahy iba v situácii, ak by bolo naozaj nevyhnutné, ale zároveň aj vôbec vhodné, na dosiahnutie účelu ochrany verejného zdravia a zabezpečenia fungovania národného hospodárstva. A o tom mám osobne zásadné pochybnosti.
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra správneho a environmentálneho práva, E-mail: jan.skrobak@flaw.uniba.sk
[1] Počas blackoutu by platil výnimočný stav a vojenská disciplína, vyhlásil Matovič. In sme.sk [online], 01.04.2020, 12:31, aktualizované 01.04.2020, 13:42 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://domov.sme.sk/c/22373682/pocas-blackoutu-by-platil-vynimocny-stav-a-vojenska-disciplina.html
[2] VAŠUTA, T. – KREMPASKÝ, J. – HAJČÁKOVÁ, D.: Nepôjdete ani von so psom, tak si Matovič predstavuje vypnutie Slovenska. In sme.sk , 01.04.2020, 20:24 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete:
https://domov.sme.sk/c/22373921/ako-si-premier-igor-matovic-predstavuje-blackout.html
[3] Napríklad ak by plošné testovanie a karanténa v niektorých komunitách viedli k nepokojom v týchto komunitách.
[4] Italům v karanténě docházejí peníze. Začínají krást a hrozí revolucí. In idnes.cz [online], 30.03.2020, 17:32, aktualizované 18:28 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/koronavirus-italie-karantena-nepokoje-kriminalita-zlodej-chudoba-potraviny-covid-19.A200330_143144_zahranicni_dtt
[5] Pozri napríklad:
- Po rabovačkách hovoria Rómovia o vojne. In pravda.sk [online], 23.02.2004, 00:00 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/138000-po-rabovackach-hovoria-romovia-o-vojne/
- DVOŘÁČEK, M.: Slovenským policistům pomohou vojáci. In idnes.cz online], 24.02.2004, 18.45 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovenskym-policistum-pomohou-vojaci.A040224_081032_zahranicni_kot
[6] DOMIN, M.: Voľby v čase pandémie (ústavnoprávny pohľad). In COMENIUS, odborný blog. [online], 18.03.2020 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/03/18/volby-v-case-pandemie-ustavnopravny-pohlad/
[7] Prahu čeká test promoření na vzorku populace, Litovel do toho jde celá. In idnes.cz [online], 01.04.2020, 16:49 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/prymula-ministerstvo-zdravotnictvi-vzorek-testovani-na-populaci-5-tisic-praha.A200401_162848_domaci_lre?
[8] Reálně může být až 40 procent lidí nakažených, říká hlavní hygienička. In idnes.cz [online], 02.04.2020, 00:03 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/hlavni-hygienicka-razova-rozhovor-koronavirus-lek-opatreni-testovani.A200401_121840_domaci_kuce?