V posledný novembrový štvrtok minulého roka sa Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“) uzniesla na zákone o regulácii vesmírnych aktivít (ďalej len „slovenský vesmírny zákon“ alebo „zákon“).[1] V Zbierke zákonov bol vyhlásený 20. decembra 2024 a účinným sa stal 1. februára 2025. Za prijatie slovenského vesmírneho zákona sa vyslovilo až 114 zo 139 hlasujúcich poslancov, pričom návrh, predložený vládou Slovenskej republiky (v gescii Ministerstva dopravy Slovenskej republiky), získal podporu naprieč takmer celým parlamentným politickým spektrom. Okrem vládnych poslancov za prijatie zákona totiž hlasovala aj podstatná časť opozičných poslancov, čo sa v prostredí slovenskej politiky, v posledných mesiacoch čoraz viac polarizujúcej spoločnosť, často nevidí.[2]
Obsah slovenského vesmírneho zákona je, tak ako aj nedávno prijaté vesmírne zákony v iných štátoch, aj keď to dôvodová správa nespomína, do značnej miery inšpirovaný modelovým zákonom o činnostiach vo vesmírnom priestore. Tento bol pripravený Výborom pre vesmírne právo (Space Law Committee) pôsobiacim v rámci Medzinárodnej právnickej organizácie (International Law Association).[3]
Cieľom tohto článku je v stručnosti priblížiť obsah slovenského vesmírneho zákona, vrátane medzinárodného kontextu, čiže vrátane súvisiacich povinností, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z jej medzinárodných záväzkov týkajúcich sa vesmírnych aktivít.
Medzinárodné a slovenské vesmírne právo
Ešte pred pristúpením k analýze slovenského vesmírneho zákona je vhodné ho zasadiť do súvisiaceho právneho kontextu, čiže do oblasti vesmírneho (kozmického) práva.
Za vesmírne (kozmické) právo možno označiť súbor právnych noriem, čiže pravidiel správania sa, upravujúcich ľudské aktivity vo vesmírnom (kozmickom) priestore. Ide predovšetkým o medzinárodné vesmírne právo, ktoré je založené na piatich „veľkých“ medzinárodných zmluvách. Najvýznamnejšou z nich je Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967, skrátene Kozmická zmluva. Ďalšia štvorica medzinárodných zmlúv podrobnejšie rozvíja ustanovenia Kozmickej zmluvy. Slovenská republika je zmluvnou stranou tak Kozmickej zmluvy, ako aj ďalších troch medzinárodných zmlúv.[4]
Avšak, právne normy upravujúce ľudskú činnosť týkajúcu sa aktivít vo vesmírnom priestore postupne prijímajú aj jednotlivé štáty, pričom v súčasnosti už nejde len tie, ktoré sa dajú označiť za vesmírne veľmoci. Takýto postup si totiž vyžadujú nie len medzinárodné vesmírne zmluvy, keďže plnenie záväzkov z nich vyplývajúcich pre jednotlivé zmluvné štáty je bez podrobnejšej vnútroštátnej úpravy náročné, ale aj rastúci záujem súkromného sektora o prieskum a komerčné využívanie vesmírneho priestoru. Pre ilustráciu, v posledných piatich rokoch vlastné vesmírne zákony prijali, okrem Slovenska, napríklad aj Luxembursko (2020), Slovinsko (2021), Cyprus (2023) či Lichtenštajnsko (2023). O čosi skôr, začiatkom 21. storočia, boli podobné zákony prijaté aj v Belgicku, v Holandsku či vo Francúzsku. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vesmírny zákon schválila aj Ukrajina, ešte v osemdesiatych rokoch aj Spojené Kráľovstvo či Švédsko.
Podstatným rozdielom medzi medzinárodným právom a vnútroštátnym právom, a platí to aj pre vesmírne právo, sú subjekty práv a povinností. Zatiaľ čo pri medzinárodnom práve sú nimi najmä (suverénne) štáty, v prípade vnútroštátneho práva ide o fyzické osoby a právnické osoby podliehajúce jurisdikcii jednotlivých štátov. Subjektom práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodných vesmírnych zmlúv je teda Slovenská republika, zatiaľ čo subjektom práv a povinností vyplývajúcich zo slovenského vesmírneho zákona sú najmä občania Slovenskej republiky a právnické osoby zriadené na jej území. Vnútroštátne vesmírne právo, na rozdiel od toho medzinárodného, je nie len výrazne mladšie (to slovenské ešte mladšie), ale aj problematické pokiaľ ide o jeho miesto vo vnútroštátnom právnom poriadku. Možno ale súhlasiť s názorom Handrlicu, že ustanovenia národných vesmírnych zákonov, slovenský vesmírny zákon nevynímajúc, majú blízko k odvetviu správneho (administratívneho) práva.[5]
Pre úplnosť treba dodať, že v súčasnosti sa plánuje prijatie právnej regulácie vesmírnych aktivít aj na pôde Európskej únie (tzv. EU Space Law).[6] V prípade schválenia by táto právna úprava, ak by bola vo forme nariadenia, mala priamu aplikovateľnosť vo všetkých členských štátoch a prednosť pred ich vnútroštátnymi zákonmi. Platilo by to aj vo vzťahu k Slovenskej republike a jej zákonu.
Vesmírne aktivity a ich povoľovanie
Základným cieľom slovenského vesmírneho zákona je regulovanie vesmírnych aktivít. Nevyhnutným predpokladom pre jasnú interpretáciu a aplikáciu pravidiel upravujúcich tieto aktivity je však vymedzenie kľúčových pojmov. Práve preto zákon tejto problematike venuje hneď svoju úvodnú časť (§ 2).
Za vesmírnu aktivitu sa považuje uvedenie vesmírneho objektu do prevádzky, jeho vypustenie do vesmírneho priestoru a jeho následné riadenie, vrátane jeho návratu na Zem. Vesmírny objekt zákon definuje ako objekt vytvorený ľudskou činnosťou určený na vypustenie do vesmírneho priestoru, vrátane jeho dopravného prostriedku. A do tretice, pod vesmírnym priestorom treba podľa zákona považovať priestor prevyšujúci výšku 100 km nad úrovňou mora.
Vesmírnu aktivitu môže vykonávať len osoba, ktorá na túto činnosť získala povolenie. Takúto osobu zákon označuje za prevádzkovateľa vesmírnej aktivity. Výslovne nevypočítava kto takouto osobou konkrétne môže byť, no z ďalších ustanovení zákona vyplýva, že ňou môže byť tak fyzická osoba (napr. občan Slovenskej republiky), ako aj právnická osoba (napr. občianske združenie, obchodná spoločnosť, vysoká škola či verejná výskumná inštitúcia). Z ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu (pozri ďalší text) vyplýva to, že prevádzkovateľom vesmírnej aktivity môže byť aj štátny orgán Slovenskej republiky. Z inej normy zákona zas možno vyvodiť, že o povolenie na vesmírne aktivity vydávané podľa slovenského vesmírneho zákona sa môže uchádzať nie len občan iného štátu, ale aj právnická osoba so sídlom v zahraničí. Dôvodová správa k slovenskému vesmírnemu zákonu ďalej zdôrazňuje, že zákonná regulácia sa nevzťahuje na prípady, pokiaľ subjekt pôsobí len ako dodávateľ vo vzťahu k vesmírnemu programu. Ak sa teda slovenský občan alebo napríklad slovenská vysoká škola podieľa na dodávaní technológie vo vzťahu k inému subjektu, hoci aj slovenskému, jeho činnosť nespadá pod slovenský vesmírny zákon.[7]
Jadro slovenského vesmírneho zákona predstavujú ustanovenia týkajúce sa povoľovania vesmírnych aktivít. Nejde pritom len o slovenský „výmysel“. Požiadavka na ich povoľovanie totiž vyplýva z už spomínanej Kozmickej zmluvy (Čl. VI), v zmysle ktorej to má byť práve (zmluvný) štát, ktorý povoľuje činnosť neštátnych (nevládnych) subjektov. V zmysle slovenského vesmírneho zákona vydávanie povolení na vesmírne aktivity patrí Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“), a to na základe písomnej žiadosti (budúceho) prevádzkovateľa. Ministerstvo dopravy je však viazané stanoviskami ďalších štátnych orgánov, ktoré si musí vyžiadať. Ak by čo i len jedno z nich bolo nesúhlasné, povolenie na vykonávanie vesmírnych aktivít sa nevydá. Stanoviská poskytuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Ak má byť dotknutá vesmírna aktivita spojená s využívaním jadrového materiálu, stanovisko poskytuje aj Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Vykonávanie vesmírnej aktivity bez povolenia predstavuje správny delikt, za ktorý ministerstvo dopravy uloží pokutu vo výške od 10.000 do 50.000 Eur.
Zákon podrobne vypočítava náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na vesmírne aktivity (§ 4). Okrem identifikácie žiadateľa musí obsahovať najmä popis vesmírnej aktivity, na ktorú sa povolenie žiada; popis vesmírneho objektu, vrátane jeho technickej špecifikácie, účelu a predpokladanej životnosti; identifikáciu spolupracujúceho štátu, ak ma byť vesmírna aktivita uskutočňovaná viacerými štátmi; havarijný plán pre prípad straty kontroly nad vesmírnym objektom či popis finančnej spôsobilosti žiadateľa. Jednou z podmienok pre udelenie povolenia je totiž aj finančná spôsobilosť žiadateľa. K ďalším podmienkam, bez ktorých splnenia nemožno povolenie udeliť, patrí aj to, že dotknutá vesmírna aktivita nebude v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ani jej zahraničnopolitickými záujmami a taktiež nebude predstavovať ohrozenie jej obrany alebo bezpečnosti. V súlade so všeobecnými princípmi medzinárodného vesmírneho práva (napr. preambula a Čl. IV Kozmickej zmluvy) je podmienkou aj to, že vesmírna aktivita nebude viesť k vyneseniu zbraní, ich testovaniu či výstavbe vojenskej základe vo vesmíre. Povolenie nemôže byť vydané ani bez toho, aby žiadateľ nebol odborne spôsobilý na vykonávanie vesmírnych aktivít, čo preukazuje prostredníctvom odborne spôsobilej osoby (tá musí preukázať svoje vzdelanie, prípadne iné technické a odborné znalosti súvisiace s vesmírnymi aktivitami) Nevyhnutným predpokladom pre vydanie povolenia je aj úhrada správneho poplatku vo výške 1.000 Eur.
Vydané povolenie obsahuje identifikáciu prevádzkovateľa, popis regulovanej vesmírnej aktivity a podmienky, povinnosti alebo obmedzenia vykonávania dotknutej vesmírnej aktivity určené ministerstvom dopravy. Povolenie obsahuje aj dobu jeho platnosti, ktorá je spravidla spojená s predpokladanou životnosťou vesmírneho objektu.
Obsahom zákona sú aj pravidlá zmeny a zániku povolenia (§ 7). Povolenie na vesmírnu aktivitu zaniká najmä uplynutím doby jeho platnosti, jeho odňatím a zánikom prevádzkovateľa (smrť fyzickej osoby alebo zánik právnickej osoby). Ministerstvo dopravy povolenie odníme v prípade, ak zistí, že prevádzkovateľ v žiadosti u jeho udelenie neuviedol pravdivé údaje alebo ak prevádzkovateľ prestal spĺňať podmienky na udelenie povolenia. Zákon predpokladá aj možnosť odňatia povolenia na žiadosť prevádzkovateľa. A napokon, do úvahy prichádza aj zmena povolenia, najmä zmena prevádzkovateľa. Nový prevádzkovateľ však musí taktiež spĺňať zákonné predpoklady a musí s prechodom práv a povinností z vydaného povolenia na prevádzkovanie vesmírnych aktivít súhlasiť.
Z už viac razy spomínanej Kozmickej zmluvy pre štáty, teda aj pre Slovenskú republiku, vyplýva povinnosť trvalej kontroly nad povolenými vesmírnymi aktivitami (Čl. IV). Slovenský vesmírny zákon preto obsahuje aj pomerne podrobné pravidlá o dohľade nad dodržiavaním povinností, ktoré ustanovuje (§ 12). Dohľad má vykonávať okrem ministerstva dopravy aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmetom dohľadu môžu byť písomné a ústne vyjadrenia prevádzkovateľa či jeho zamestnancov, ako aj skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov. Zákon upravuje aj oprávnenia zamestnanca vykonávajúceho dohľad pri jeho výkone (napr. vstup na pozemky a do priestorov prevádzkovateľa, v ktorých sa nachádza kontrolované zaradenie súvisiace s vesmírnou aktivitou). Ak prevádzkovateľ výkon dohľadu neumožní, ministerstvo dopravy mu za spáchaný správny delikt uloží pokutu od 5.000 do 10.000 Eur.
Zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za vesmírny odpad
Keďže vesmírne aktivity sú pomerne rizikové, slovenský vesmírny zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za škodu (§ 11). Tieto nadväzujú na medzinárodné záväzky, ktoré Slovensko vo vzťahu k škode spôsobenej pri vesmírnych aktivitách má. Slovenská republika je totiž zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnej zodpovednosti za škodu spôsobenú kozmickými objektmi z roku 1972.[8] Podľa tejto medzinárodnej zmluvy vypúšťajúci štát zodpovedá za škodu spôsobenú jeho kozmickým objektom na povrchu Zeme alebo lietadlám za letu (Čl. II). Slovenský vesmírny zákon rieši následky takejto zodpovednosti. Ak Slovenská republika nahradí škodu za ktorú zodpovedá, ma voči prevádzkovateľovi vesmírneho objektu, ktorý ju spôsobil, právo tzv. regresnej náhrady. Túto náhradu realizuje poisťovateľ, s ktorým prevádzkovateľ vesmírneho objektu povinne uzavrel poistnú zmluvu. Ide teda o povinné zmluvné poistenie, ktoré musí prevádzkovateľ uzavrieť, pričom limit poistného plnenia musí byť najmenej vo výške 60.000.000 Eur. Povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu však nie je daná v prípade, ak jeho vesmírny objekt má hmotnosť menšiu ako 100 kg a je skonštruovaný z materiálov zaručujúcich to, že zhorí pri opätovnom vstupe do atmosféry. Žiadny zo štyroch slovenských vesmírnych objektov (pozri ďalší text) nepresahuje hmotnosť 2.480 g (tú má družica GRBBeta), takže z tohto hľadiska by priblížené pravidlá na ne neboli aplikovateľné. Avšak, ak aj vesmírny objekt nespadá do hmotnostného limitu, budúci prevádzkovateľ je povinný pri žiadosti o udelenie povolenia predložiť analýzu rizík spôsobenia škody.
Čoraz závažnejším problémom ľudských aktivít vo vesmíre je vesmírny odpad, čo sa snaží reflektovať aj slovenský vesmírny zákon. V prvom rade vesmírny odpad definuje, a to ako nefunkčný a na žiadny účel neslúžiaci vesmírny objekt alebo jeho časť, ktorá sa nachádza vo vesmírnom priestore (§ 2 ods. 6). Prevádzkovateľom zákon ukladá povinnosť prijať a dodržiavať primerané opatrenia na obmedzenie vzniku vesmírneho odpadu. Povinnosťou prevádzkovateľa teda nie je úplne zamedziť vzniku vesmírneho odpadu, ale len realizovať také opatrenia, ktoré budú smerovať k obmedzeniu jeho vzniku.
Zákon ďalej dodáva, že prevádzkovateľ je pri realizácii týchto opatrení smerujúcich k obmedzeniu vzniku vesmírneho odpadu povinný zohľadniť medzinárodné usmernenia pre obmedzenie vzniku vesmírneho odpadu.[9] Takéto usmernenia prijal najmä Výbor Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“) pre mierové využívanie vesmírneho priestoru (UNCOPUOS Space Debris Mitigation Guidelines). Schválené boli Valným zhromaždením OSN v roku 2007. Keďže nie sú súčasťou žiadnej z medzinárodných zmlúv, nepovažujú sa za záväzné pramene medzinárodného (vesmírneho) práva, ale len za tzv. soft law. Avšak, vo vzťahu k slovenským prevádzkovateľom ich možno považovať za záväzné, keďže na ne slovenský vesmírny zákon priamo odkazuje. Pokiaľ ide o obsah týchto usmernení, venujú sa napríklad znižovaniu poruchovosti v pohonných a energetických systémoch (keďže takáto porucha môže viesť k vzniku vesmírneho odpadu), problematike úmyselného ničenia vesmírnych objektov (keďže by to mohlo viesť k tvorbe úlomkov vesmírnych objektov), vhodnosti vyčerpania všetkých zdrojov energie vesmírneho objektu (aby sa obmedzilo riziko zničenia iného vesmírneho objektu v dôsledku zostatkovej energie) či obmedzeniu dlhodobej prítomnosti vesmírnych objektov v oblasti nízkej obežnej dráhy po skončení ich misie. Existujú taktiež usmernenia prijaté Medziagentúrnym výborom pre koordináciu vesmírneho odpadu (IADC Space Debris Mitigation Guidelines), ktorý združuje vesmírne agentúry jednotlivých štátov. Tieto usmernenia boli prijaté v roku 2002 a naposledy aktualizované v januári 2025. Ich právna povaha je však rovnaká ako v prípade usmernení spomínaného výboru OSN.
Register vesmírnych objektov
Ďalšiu dôležitú súčasť slovenského vesmírneho zákona predstavuje zriadenie národného registra vesmírnych objektov (ďalej len “slovenský register vesmírnych objektov” alebo „register“; § 9). Existenciu takéhoto registra pritom predkladá Dohovor o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru z roku 1975 (Čl. II), ktorého je Slovenská republika tiež zmluvnou stranou.[10] Slovenský register vesmírnych objektov spravuje a prevádzkuje ministerstvo dopravy.
Do slovenského registra vesmírnych objektov sa podľa zákona majú zapisovať všetky vesmírne objekty, pre ktoré je Slovenská republika vypúšťajúcim štátom podľa medzinárodnej zmluvy. V zmysle už spomínaného Dohovoru o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru sa za vypúšťajúci štát považuje ten štát, z ktorého územia alebo zariadenia bol vesmírny (kozmický) objekt vypustený, ako aj štát, ktorý vypustenie takéhoto objektu obstaráva. Ako ešte vyplynie z ďalšieho textu, vo vzťahu k Slovensku, ktoré nemá vlastné kapacity na vypúšťanie vesmírnych objektov, je relevantná skôr druhá z uvedených častí definície. Slovenský vesmírny zákon ďalej podrobne vypočítava všetky údaje, ktoré majú byť do registra zapísané. Tieto údaje sú v zásade „odkopírované“ z už citovaného dohovoru (ide najmä o všeobecnú funkciu vesmírneho objektu, jeho hlavné orbitálne parametre ako čas obehu Zeme, sklon dráhy, apogeum a perigeum, či dátum a mesto jeho vypustenia). Prevádzkovateľ dotknutého vesmírneho objektu je povinný o jeho zápis do registra požiadať najneskôr 30 dní pred jeho plánovaným vypustením. Zákon určuje Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, povinnosť poskytnúť informácie o registrácii vesmírneho objektu generálnemu tajomníkovi OSN, a to najneskôr v deň vypustenia. Zapísanie vesmírneho objektu do slovenského registra vesmírnych objektov, aj keď ide o povinnosť, je spoplatnené. Správny poplatok za zápis je určený vo výške 100 Eur. Ak prevádzkovateľ, naopak, údaje pre zápis do registra nezašle, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý mu bude zo strany ministerstva dopravy uložená pokuta vo výške od 5.000 do 10.000 Eur.
Čo sa týka konkrétnych vesmírnych objektov zapísaných v slovenskom registri vesmírnych objektov, tie sú ku dňu spracovania tohto článku (10. 7. 2025) štyri. Vo všetkých štyroch prípadoch však ide o vesmírne objekty vypustené ešte pred prijatým slovenského vesmírneho zákona. Avšak, v zmysle jeho prechodného ustanovenia sa tieto objekty, už zaregistrované v registri OSN, považujú za vesmírne objekty zaregistrované podľa slovenského vesmírneho zákona. Všetky zo štvorice slovenských vesmírnych objektov majú rovnaké určenie (rádioamatérsko aktivity, skúšky technológií a vedecko-technické experimenty). Prvým z nich je skCUBE, ktorého prevádzkovateľom je občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Vypustený bol ešte 23. júna 2017 v indického kozmodrómu Satish Dhawan Space Center za pomoci nosnej rakety PSLV-XL (objekt je už od 12. novembra 2023 nefunkčný). Ďalšie tri slovenské vesmírne objekty patria Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Družica GRBAlpha bola vypustená 22. marca 2021 z kazašského Bajkonuru raketou Sojuz-2.1a, družica VERONIKA (pomenovaná po dcére podnikateľa Borisa Procika, ktorý je spoločne v registri vedený ako prevádzkovateľ) bola vypustená 11. novembra 2023 z kozmodrómu Vandenber Space Force v USA raketou Falcon 9. Doposiaľ posledný vesmírny objekt vedený slovenskom registri, družica GRBBeta, bola vypustená 9. júla 2024 z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane nosnou raketou Ariane 6 variant A62.
Záver
Účelom slovenského vesmírneho zákona je, ako uvádza aj jeho dôvodová správa, ustanoviť jasné pravidlá vo vzťahu k vesmírnym aktivitám nielen pre štátne organizácie, ale predovšetkým pre subjekty súkromného sektora, či už ide o priemyselnú sféru alebo akademickú obec či iné výskumné organizácie.[11] To, či sa to zákonu podarí, ukáže až budúcnosť. Text slovenského vesmírneho zákona však možno hodnotiť kladne, k čomu zrejme prispelo aj to, že počas jeho prerokovávania v Národnej rade nedošlo zo strany poslancov k žiadnym podstatným obsahovým zásahom do vládneho návrhu. Poslaneckým zmenám totiž neraz chýba dostatočná odborná erudícia. Aplikácia zákona zrejme neprinesie rapídny nárast vesmírnych aktivít vykonávaných slovenskými subjektmi, no predsa len možno očakávať, že jasné pravidlá, ktoré doteraz vo vnútroštátnom poriadku chýbali, by istý nárast mohli podnietiť.
Za istý nedostatok slovenského vesmírneho zákona ale možno označiť absenciu kolíznych ustanovení, ktoré by riešili kolízie rôznych právnych poriadkov a ich pravidiel regulujúcich vesmírne aktivity. V podmienkach výraznej internacionalizácie vesmírnych aktivít totiž nemožno vylúčiť situácie, ak by napríklad subjekt získal povolenie na prevádzkovanie vesmírnych aktivít v jednom štáte, no súčasne by bol podriadený jurisdikcii iného štátu. Napokon, aj slovenský vesmírny zákon predpokladá možnosť udelenia povolenia subjektu, ktorý má sídlo v zahraničí. Načrtnutý nedostatok zákona, prinajmenšom vo vzťahu k prípadnej kolízii právnych poriadkov európskych štátov, však možno v budúcnosti odstránia pravidlá prijaté na úrovni Európskej únie, o ktorých už bola reč v úvode článku.
doc. JUDr. Marek Domin, PhD.
člen Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a fanúšik letectva a kozmonautiky
[1] Zákon č. 378/2024 Z. z. o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
[2] Pre podrobnosti pozri detail návrhu zákona a priebeh legislatívneho procesu na portáli Národnej rady. Dostupné na: <https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=506> [cit. 2025-07-10].
[3] Vzorový zákon, označený ako Sofia Guidelines for a Model Law on National Space Legislation, je dostupný online na: <https://www.ila-hq.org/en_GB/documents/conference-resolution-english-sofia-2012-1> [cit. 2025-07-10].
[4] Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1968 Zb. o Zmluve o Zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies.
[5] Porovnaj HANDRLICA, J. Kosmické právo správni – skica moderního právního odvětví. In Studia Iuridica Cassoviensia, 2025, č. 1, najmä s. 7 a nasl. Dostupné na: <https://sic.pravo.upjs.sk/ecasopis/132025-1/01_Handrlica_Kosmicke_pravo_spravni.pdf>.
[6] Pre podrobnosti k procesu prijímania právnej regulácie na úrovni EÚ pozri Legislative Train Schedule. EU space law. Dostupné na: <https://www.europarl.europa.eu/legislative-train/theme-a-new-plan-for-europe-s-sustainable-prosperity-and-competitiveness/file-eu-space-law> [cit. 2025-07-10].
[7] Porovnaj osobitnú časť dôvodovej správy (k § 2) k vládnemu návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
[8] Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 158/1977 Zb. o Dohovore o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi.
[9] K medzinárodným pravidlám týkajúcim sa vesmírneho odpadu pozri aj EMÖDYOVÁ, L. B. Náhľad regulačných iniciatív a ich dopad na zmierňovanie vesmírneho odpadu. In Paneurópske právnické listy, 2023, č. 2, nestránkované. Dostupné na: <https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/133/130>.
[10] Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 130/1978 Zb. o Dohovore o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru.
[11] Porovnaj všeobecnú časť dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.