Príspevok sa zaoberá analýzou znakov trestných činov, ktoré sú vzhľadom na svoj charakter príznačné pre oblasť zdravotníctva – pri nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Konkrétne ide o nedbanlivostné trestné činy usmrtenia podľa § 149 a ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“ alebo „TZ“).
Vymedzené trestné činy sú vo všetkých svojich odsekoch prečinmi. V teórii trestného práva možno vnímať nejednotu v otázke určenie základnej a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu usmrtenia a tým aj jeho vymedzenia ako prečinu vo všetkých odsekoch. Podľa niektorých autorov obsahuje § 149 dve základné skutkové podstaty (odsek 1 a odsek 4).[1] Takáto interpretácia by však spôsobovala, že v zmysle § 17 Trestného zákona by sa na znak „v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky“ vyžadovalo úmyselné zavinenie, pričom „ak je nevyhnutné, aby aspoň časť skutkovej podstaty trestného činu bola zavinená úmyselne, ide o úmyselný trestný čin.“[2] Napriek tomu, že v osobitnej časti Trestného zákona je vo väčšine trestných činov kvalifikovaná skutková podstata vyjadrená s odkazom na základnú (zväčša v prvom odseku), absencia takého odkazu v § 149 odsek 4 Trestného zákona nebráni prijatiu záveru, že ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, najmä keď všetky znaky základnej skutkovej podstaty sú do odseku 4 prevzaté a zostrené o kvalifikačný znak.[3] Takéto chápanie je v súlade aj so systematikou Trestného zákona, ktorý chráni ľudský život pred úmyselným konaním (§ 144, § 145, § 146 TZ), úmyselným konaním vo vzťahu k spôsobeniu ujmy na zdraví a nedbanlivostnému spôsobeniu smrti (§ 147 a § 148 TZ) a potom nasleduje usmrtenie podľa § 149, ktoré pokrýva čisto nedbanlivostné spôsobenie smrti.[4] Z hľadiska zavinenia ide teda o kulpózny trestný čin vo všetkých jeho odsekoch, a teda je prečinom.
Subjektom trestného činu môže byť od 01.07.2016 ako fyzická, tak aj právnická osoba. Zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijatá tzv. pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktoré sa od jej účinnosti stali novým trestnoprávne zodpovedným subjektom.[5] Ich trestná zodpovednosť je však obmedzená na taxatívne vymedzené trestné činy uvedené v § 3 predmetného zákona. Úvodom vymedzené trestné činy v tomto výpočte absentujú, preto na účely príspevku môžu byť subjektom trestného činu iba fyzické osoby, pričom môže ísť o ktorúkoľvek trestne zodpovednú osobu, vyjadrený je pojmom „kto,“ t. j. subjekt je všeobecný (§ 149 odsek 1, 2, 3 a § 157 TZ). Odlišnosť badať pri trestnom čine usmrtenia podľa § 149 odsek 4 TZ, kde je vymedzený špeciálny subjekt. Ten charakterizuje páchateľa z hľadiska povahy jeho zamestnania, kedy je povinný poskytnúť potrebnú pomoc (príkladom sa uvádza lekár, zdravotná sestra, plavčík u topiacej osoby, policajt, hasič, a pod.). Ide o osoby špeciálne vyškolené na výkon konkrétnej činnosti, prioritne zameraných na ochranu života a zdravia osôb v rámci výkonu ich povolania. Medzi takéto povolania však nepatrí napríklad povolanie pedagóga so zameraním na telesnú výchovu, aj keby bol zodpovednou osobu v rámci pobytu mimo školského zariadenia.[6]
Napriek tomu, že sa v teórii pri trestnom čine Ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ uvádza subjekt všeobecný,[7] domnievam sa, že ide o omyl, nakoľko na jeho spáchanie zákon vyžaduje porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej páchateľovi podľa zákona, na základe čoho sa prikláňam k názoru, že aj v tomto prípade ide o subjekt špeciálny.[8] Toto osobitné postavenie, či vlastnosť, ktorá podmieňuje špeciálny subjekt skutkovej podstaty trestného činu v uvedenom prípade je aj kvalifikačným znakom podľa § 137 písm. h) Trestného zákona a spáchanie ostatných trestných činov zdravotníckym pracovníkom, kde je subjekt všeobecný, napĺňa kvalifikačný znak zaváženejším spôsobom konania.
Subjektívna stránka trestného činu je založená na zavinení, ktoré je jej obligatórnym znakom. Je charakterovým prvkom vnútorného vzťahu páchateľa k trestnému činu.[9] V príspevku rozoberám kulpózne trestné činy, teda subjektívna stránka vyplýva zo skôr uvedeného. Zavinenie je u všetkých troch posudzovaných ustanoveniach založené na nedbanlivostnom konaní aj s poukazom na polemiku pri prečine usmrtenia vymedzenú v úvode príspevku.
Objekt trestného činu ako znak, ktorý nie je explicitne vymedzený v skutkovej podstate trestného činu je možné dedukovať z názvu, prípadne zaradenia konkrétneho trestného činu v Trestnom zákone. Objektom je okruh spoločenských vzťahov, práv, záujmov a hodnôt, ktoré sú pre spoločnosť nevyhnutné.[10] Z dôvodu ich dôležitosti im Trestný zákon priznáva ochranu, spočívajúcu v trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov, ktorí by sa dopustili protiprávneho konania spočívajúceho v porušení alebo ohrození týchto chránených záujmov. Systematika osobitnej časti Trestného zákona napovedá, aké záujmy sú chránené v jeho konkrétnej hlave a diele. Právo na život ako základné ľudské právo požíva najvyššiu zákonnú ochranu. Z tohto dôvodu vyplýva aj zaradenie trestných činov chrániacich život a zdravie do prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Objekt je zjavný z následkov, ktoré jednotlivé skutkové podstaty trestných činov chránia. V prípade usmrtenia podľa § 149 TZ je právom chránený záujem ľudský život, resp. záujem spoločnosti na ochrane života človeka pred jeho kulpóznym usmrtením,[11] a v prípade a ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 TZ je objektom zdravie človeka.
Posledným obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu je jeho objektívna stránka. Tá sa skladá z konania, následku a príčinného vzťahu medzi nimi, a prípadne z fakultatívnych znakov, ktorými sú čas, miesto, spôsob spáchania trestného činu a hmotný predmet útoku.[12] V oblasti zdravotníctva to možno všeobecne určiť ako konanie, resp. opomenutie konania zdravotníckeho pracovníka a škodlivý následok na strane pacienta.[13] Objektívna stránka trestného činu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 TZ spočíva v spôsobení smrti inému. Smrť, ako škodlivý nedbanlivostný následok páchateľovho konania môže vzniknúť aktívnym konaním páchateľa (napríklad lekár podá pacientovi liek, o ktorom sa mylne domnieva, že ho pacient môže a má prijať, ale tento liek spôsobí smrť pacienta) alebo opomenutím konania (lekár nepodá liek, ktorý vzhľadom na pacientov stav mal byť podaný).
V ďalších odsekoch Trestný zákon určuje kvalifikačné znaky, ktoré odôvodňujú použitie vyššej sadzby. V odseku 2 je to spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, pričom je na úseku zdravotníctva je opäť vhodné poukázať na § 138 písmeno h) TZ, podľa ktorého je tento kvalifikačný znak naplnený, ak páchateľ spácha skutok „porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.“ Medzi porušením tejto povinnosti a škodlivým následkom musí byť preukázaná príčinná súvislosť,[14] čo však v prípade zanedbania zdravotnej starostlivosti nie je polemické, preto by spôsobenie smrti zdravotníkom pri výkone svojho povolania bolo posudzované v tejto kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu usmrtenia. Na druhej strane Trestný zákon vylučuje naplnenie tohto kvalifikačného znaku s poukazom na § 138 písmeno a) TZ – so zbraňou, keďže je v tomto ustanovení usmrtenie explicitne vylúčené. Nakoľko ide o súbor trestných činov, pri ktorých je páchanie so zbraňou v zmysle § 122 odsek 3 Trestného zákona častejšie,[15] zákonodarca sa vybral cestou nepostihovania takých skutkov v kvalifikovanej skutkovej podstate, vzhľadom na skutočnosť, že by dochádzalo k nízkemu výskytu postihu v základnej skutkovej podstate, v ktorej sankcii je prihliadané aj na prípady spáchania skutku so zbraňou.[16] Tieto prípady však nie sú pre úsek zdravotníctva príliš relevantné (napríklad, ak chirurg z nedbanlivosti spôsobí smrť pacienta tým, že pri odstraňovaní znamienok v krčnej oblasti nesprávnym manévrom skalpelom prereže tepnu, na základe čoho pacient vykrváca), pretože stále pôjde o výkon ich povolania a naplnený bude naplnený vyššie popísaný znak podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona. O to viac, keď aktívne konanie pri usmrtení v zdravotníctve je skôr výnimkou a častejšie badať usmrtenie a ublíženie na zdraví ako omisívne trestné činy.
Pre kvalifikáciu usmrtenia v odseku 3 sa vyžaduje škodlivý následok v podobe spôsobenia smrti dvom a viacerým osobám tým, že páchateľ hrubo poruší predpisy o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygienické predpisy, pričom nie je dôležité, či ide o povinnosti ustanovené zákonom, podzákonným predpisom, či na základe individuálnych právnych aktov.[17]
Napokon kvalifikované skutkové podstaty vymedzené v odsekoch 4 a 5 vyžadujú kumulatívne:
- spôsobenie smrti osobe (resp. dvom a viacerým osobám v odseku 5),
- stav vylučujúci vykonávať určitú činnosť, ktorý si páchateľ privodil vplyvom návykovej látky,
- výkon takej činnosti v súvislosti s páchateľovým zamestnaním, povolaním, postavením, funkciou alebo páchateľom ako vodičom dopravného prostriedku.
Objektívna stránka prečinov ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 spočíva v spôsobení ujmy na zdraví vo forme ťažkej ujmy na zdraví (§ 157), resp. vo forme ublíženia na zdraví (§ 158), pri ktorom sa navyše vyžaduje porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Na rozdiel od starého zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, súčasný Trestný zákon obsahuje legálne definície ujmy na zdraví, ublíženia na zdraví aj ťažkej ujmy na zdraví.[18] Kým úprava pred rekodifikáciou trestného práva obsahovala iba vymedzenie ťažkej ujmy na zdraví[19] a zvyšné pojmy ponechala súdnej praxi, s novým trestným kódexom zákonodarca zaviedol legálne definície komplexnejšie. Polemickým sa však môže javiť použité pojmoslovie, keď pojem ublíženie na zdraví Trestný zákon legálne vymedzuje, pričom názov trestného činu v § 155 a § 157 nereflektuje túto definíciu.[20] Z hľadiska požiadavky stálosti a jednoty použitej terminológie v právnych predpisov[21] možno uzavrieť, že použité pojmy nie sú ideálne, no z hľadiska hmotného práva sa v aplikačnej praxi nejavia ako problematické.[22]
JUDr. Erik Ploth, Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, externý doktorand, erik.ploth@flaw.uniba.sk
[1] MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L. In: MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heureka, 2018. ISBN 978-80-8173-057-3. s. 47.
[2] BURDA, E. In: BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J, ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011. ISBN 978-80-7400-394-3. s. 67.
[3] Tamtiež. s. 69.
[4] KURILOVSKÁ, L. – SZABO, L. In: STRÉMY, T., KURILOVSKÁ, L. a kol. Trestný zákon. Komentár. II. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022. ISBN 978-80-7676-543-4. s. 47.
[5] ĽORKO, J. In: KORDÍK, M., KURILOVSKÁ, L., ĽORKO, J., MEZEI, M. a kol. Trestná zodpovednosť právnickej osoby a jej trestné stíhanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018. ISBN 978-80-89603-61-9. s. 8.
[6] Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.01.2011, sp. zn. 3To/308/2010.
[7] Napríklad MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L. In: MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heureka, 2018. ISBN 978-80-8173-057-3. s. 56-58., alebo BURDA, E. In: BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J, ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011. ISBN 978-80-7400-394-3. s. 149.
[8] K tomu porovnaj KÁDEK, P. Trestné právo v zdravotníctve. Tretie doplnené a aktualizované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. ISBN 978-80-8168-920-8. s. 66., alebo In: IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo hmotné II. Osobitná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. 978-80-8168-586-6. s. 61.
[9] MENCEROVÁ, I. In: MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heureka, 2015. ISBN 978-80-8175-011-5. s. 168.
[10] TURAYOVÁ, Y. In: MENCEROVÁ, I., TOBIÁŠOVÁ, L., TURAYOVÁ, Y. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heureka, 2015. ISBN 978-80-8175-011-5. s. 141.
[11] KÁDEK, P. Trestné právo v zdravotníctve. Tretie doplnené a aktualizované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. ISBN 978-80-8168-920-8. s. 45.
[12] KUBIČKA, R., In: STRÉMY, T., KURILOVSKÁ, L. a kol. Trestný zákon. Komentár. I. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022. ISBN 978-80-7676-429-3. s. 30-32.
[13] KÁDEK, P.: Trestnoprávne aspekty zodpovednosti v medicíne podľa práva Slovenskej republiky. In: FORENZNÍ VĚDY, PRÁVO, KRIMINALISTIKA. 2/2017, ročník 2, ISSN 2533-4387. s. 230.
[14] R 31/1966
[15] TURAY, L. In: STRÉMY, T., KURILOVSKÁ, L. a kol. Trestný zákon. Komentár. I. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022. ISBN 978-80-7676-429-3. s. 847.
[16] BURDA, E. In: BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J, ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-324-0. s. 1035.
[17] KURILOVSKÁ, L. – SZABO, L. In: STRÉMY, T., KURILOVSKÁ, L. a kol. Trestný zákon. Komentár. II. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022. ISBN 978-80-7676-543-4. s. 52.
[18] § 123 Trestného zákona.
[19] § 89 odsek 6 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, ktorý prislúcha aj aktuálnemu vymedzeniu ťažkej ujmy na zdraví.
[20] K tomu porovnaj MENCEROVÁ, I.: Ublíženie na zdraví – nesúlad názvu trestného činu a obsahu skutkových podstát. In: VRÁBLOVÁ, M. (ed.). Trestnoprávne súvislosti ochrany života a zdravia. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Praha: Leges, 2018. ISBN 978-80-7502-313-1. s. 115-125.
[21] § 3 odsek 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[22] Polemika však môže nastať pri definíciách pojmov poškodený a obeť trestného činu, keď Trestný poriadok a zákon o obetiach trestných činov tieto pojmy definujú s použitím termínov ublíženie na zdraví a ujma na zdraví, ktoré nie sú na účely týchto zákonov vykladané jednotne. K tomu porovnaj MENCEROVÁ, I.: Ublíženie na zdraví – nesúlad názvu trestného činu a obsahu skutkových podstát. In: VRÁBLOVÁ, M. (ed.). Trestnoprávne súvislosti ochrany života a zdravia. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Praha: Leges, 2018. ISBN 978-80-7502-313-1. s. 121-123.