V prvej časti štúdie sme okrem stručnej charakteristiky Slovenskej advokátskej komory (ďalej len ,,SAK“) a jej disciplinárnej právomoci predostreli aj neprimeranosť subsumpcie takejto právomoci pod danú inštanciu a možnú polemiku týkajúcu sa aplikácie ustálenej precedentnej praxe disciplinárnych senátov SAK sudcami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší správny súd SR“). Záverom sme konštatovali vysokú mieru nezávislosti SAK od štátu.
V druhej časti sa pozrieme na postavenie právnických povolaní notár a exekútor, pričom poukážeme na ich odlišnosti a následne porovnáme všetky tri právnické profesie. Zodpovieme tiež nasledovné otázky: Aký dopad zmeny disciplinárnej právomoci vyplýva vo vzťahu k advokátom? Prečo je nezávislosť advokátov taká dôležitá? Vytvára sa pri obmedzení nezávislosti advokátov priestor na potenciálny zásah do práv a právom chránených záujmov?
Pre dotvorenie obrazu uplatňovania disciplinárnej právomoci Najvyšším správnym súdom SR voči slobodnému povolaniu advokát považujeme za potrebné poukázať i na postavenie zvyšných dvoch právnických profesií, ktoré uvádza dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa dôvodovej správy sa na zákon ponecháva vykonávanie disciplinárnej právomoci Najvyšším správnym súdom SR aj voči notárom a exekútorom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,NP“) je notár štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa NP. Postavenie notára je v porovnaní s ostatnými právnymi profesiami kontinentálneho systému práva osobité. Notár je v rámci systému orgánov verejnej moci akousi predĺženou rukou štátu, plniacou prevenciu v právnych vzťahoch.[1] Notár nie je štátnym orgánom, ani štátnym zamestnancom, je však štátom poverený na výkon notárskeho úradu v rozsahu, ktorý mu vymedzuje zákon.[2]Vzhľadom na postavenie notára, možno povedať, že ide o slobodné právnické povolanie (podnikateľ) verzus verejný činiteľ, ktorému je daná dôvera štátu tým, že mu deleguje priamo zákonom výkon určitých činností, ktorý však na notára dohliada a štátu zodpovedá.[3]
Štátny dohľad nad činnosťou notárov[4] a nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len ,,Notárska komora SR“) vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ministerstvo spravodlivosti SR“).[5] Podľa § 9 NP Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,Minister spravodlivosti SR“) vymenúva notára do notárskeho úradu a odvoláva notára z notárskeho úradu, určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadnú zmenu, zriaďuje a ruší notársky úrad, na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do notárskeho úradu v obvode iného súdu prvého stupňa najskôr po uplynutí troch rokov od vymenovania notára do notárskeho úradu.
Možno povedať, že notárstvo funguje na princípe numerus clausus, ktorý znamená, že počet notárskych úradov je regulovaný a určovaný štátom. Notár môže mať i postavenie sudcu, a to v dedičských veciach (v umorovacích konaniach a v solučných úschovách).[6]
Podľa čl. 2 bod 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR podliehajú disciplinárnej zodpovednosti notári a notárski kandidáti, pokiaľ sú ustanovení za zástupcu notára. Disciplinárne konanie vedené disciplinárnym senátom je neverejné.[7]
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,EP“) je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Napriek legálnej definícii súdneho exekútora obsiahnutej v § 2 ods. 1 EP je postavenie súdneho exekútora predmetom značných polemík. Je nepochybné, že súdny exekútor je integrálnou súčasťou justičného systému Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR“), a teda je zaraďovaný medzi takzvané orgány ochrany práva. Aj exekučné konanie je súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR. Na druhej strane je rovnako nepochybným faktom to, že určité špecifiká výkonu funkcie súdneho exekútora umožňujú vnímať jeho postavenie ako slobodné povolanie. V mnohých, predovšetkým v daňovoprávnych atribútoch je súdny exekútor považovaný za podnikateľský subjekt. Domnievame sa, že postavenie súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva je natoľko špecifické, že ho doktrinálne nemožno jednoznačne subsumovať ani pod jednu z uvedených kategórií. Možno teda konštatovať, že súdny exekútor je orgánom ochrany práva (a teda súčasť justičného systému SR), a to orgánom štátom určeným a splnomocneným na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Tento orgán ochrany práva má však špecifické postavenie v tom, že výkon činnosti súdneho exekútora sa zároveň považuje za slobodné povolanie.[8]
Podľa § 8 ods. 2 EP Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a činnosťou exekútorov sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov exekútorov v konkrétnych veciach, pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a exekučných spisov, hodnotením správ komory o činnosti komory a činnosti exekútorov.
Podľa § 9 EP Minister spravodlivosti SR vymenúva a odvoláva exekútorov, vyhlasuje výberové konanie na funkciu exekútora, môže exekútora na jeho žiadosť preložiť s účinnosťou k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho polroka do územného obvodu iného krajského súdu; na tento účel si minister môže vyžiadať stanovisko komory, rozhoduje o zbavení exekútora povinnosti mlčanlivosti.
Je dôležité povedať, že exekučné konanie je civilným súdnym konaním. Štát preniesol výkon svojej súdnej moci na súdneho exekútora, ktorý je orgánom verejnej moci a vykonáva zásahy do osobnej a majetkovej sféry povinného a v niektorých prípadoch aj tretích osôb. Skutočnosť, že štát delegoval konkrétne oprávnenia na osobu, ktorá nie je štátnym orgánom, nezbavuje štát zodpovednosti za nútený výkon exekučných titulov. Preto je úlohou štátu (okrem vytvorenia vyhovujúcich podmienok na realizáciu nútenej vymožiteľnosti práva) aj kontrola kvality tejto činnosti. Prejavom tejto kontrolnej úlohy štátu sú práve dopytovacie a pokynové oprávnenia exekučného súdu voči exekútorovi v konkrétnom exekučnom konaní.[9] Podľa § 32 EP je súd oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť exekútorovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným disciplinárnym previnením.
Podľa § 219 EP je exekútor disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Disciplinárne konanie je vždy verejné, ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak.[10]
Možno povedať, že Minister spravodlivosti SR menuje a odvoláva notára do notárskeho úradu a exekútora do exekútorského úradu, a taktiež vykonáva štátny dohľad nad oboma komorami, ktorými sú členmi. Prejavom kontrolnej úlohy štátu voči exekútorovi, ktorý vykonáva nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní, sú aj dopytovacie a pokynové oprávnenia exekučného súdu. V prípade oboch komôr je počet členov limitovaný (spomínaný princíp numerus clausus), v porovnaní so SAK, ktorá je otvorenou komorou. Okrem iného, disciplinárne konania Notárskej komory SR a SAK sú neverejné, pričom verejné konania môžeme vidieť u Slovenskej komory exekútorov. Rozdielom je tiež nevykonávanie štátneho dohľadu nad SAK zo strany orgánov štátnej moci.
Z uvedeného možno vyvodiť, že samospráva notárov a exekútorov nedisponuje až takou vysokou mierou nezávislosti ako samospráva advokátov, nakoľko je nad činnosťou Notárskej komory SR a Slovenskej komory exekútorov vykonávaný štátny dohľad. Vykonávanie štátneho dohľadu Ministerstvom spravodlivosti SR nad nimi je logické vzhľadom ich postavenie a na obsah a rozsah práv.
Medzi spoločné znaky uvedených troch právnických povolaní patrí to, že všetky tri profesie sú zároveň samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré vykonávajú slobodné povolanie podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSZ“). Avšak, ako bolo už aj v texte uvedené (napriek tomu, že ZoSZ subsumuje všetky tri subjekty medzi slobodné povolania), notár a exekútor nie sú len slobodnými povolaniami, ale i verejnými činiteľmi pri výkone svojich činností, a teda majú skôr špecifické, resp. hybridné postavenie v porovnaní s advokátom. Nesporným spoločným znakom je však to, že na účely samosprávy je pre každý stav zriadená stavovská organizácia, ktorá združuje svojich členov.[11] Všetky tri komory majú povinné členstvo, pričom členovia sú viazaní jej vnútornými predpismi a je voči nim uplatňovaná administratívnoprávna zodpovednosť zo strany komôr.[12]
Aký teda dopad zmeny tejto právomoci vyplýva vo vzťahu k advokátom? Dopadom je možné ohrozenie nezávislosti advokátov. Prečo je nezávislosť advokátov taká dôležitá? Vytvára sa pri obmedzení nezávislosti advokátov priestor na potenciálny zásah do práv a právom chránených záujmov? Určite, a to do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb ako to uvádzame ďalej v texte.
Podľa E. Ottovej v právnej teórii neexistuje jednoznačné vymedzenie základných, imanentných znakov právneho štátu a jednotlivé znaky ani nie je možné vzájomne striktne oddeliť, preto uvádzame z právnych princípov nasledovné: princíp obmedzenej vlády (limited government), garancie základných práv a slobôd, právna istota.[13]
Princíp obmedzenej vlády požaduje sebalimitáciu štátnej moci ako celku, všetkých jej zložiek, a to v relácii či v prospech občanov a občianskej spoločnosti. Pritom právna (ústavná či zákonná) úprava vymedzujúca oblasť pôsobenia štátu musí byt striktná, kazuistická a jednoznačná, aby bola prekážkou rozvoja svojvôle či zákonného bezprávia, aby držala na uzde prirodzenú rozpínavosť štátnej moci. Je dôležité hľadať vyváženú mieru zasahovania štátu do života občanov a občianskej spoločnosti.[14]
Garancie základných práv a slobôd sa v právnom štáte prejavujú v tom, žeje tam prítomná priorita práv, slobôd občanov a spoločnosti pred štátom. Úlohou štátu je prirodzené ľudské práva právne zakotviť, organizačne zabezpečiť a poskytnúť im právnu ochranu.[15]
Právna istota sa prejavuje stanovením jasných, vopred daných a všeobecne poznateľných pravidiel. Ich dôslednou realizáciou právo umožňuje poznať aké konanie sa vyžaduje a aké môžeme očakávať. Umožňuje predvídať dôsledky konania, a tým poskytuje jednotlivcom subjektívnu istotu, že voči nim bude zachované právo, že sa v konkrétnych prípadoch uplatní spravodlivosť.[16]
Podľa nášho názoru, by mal byť stanovený, podľa princípu obmedzenej vlády, určitý limit zasahovania štátu do (občianskej) spoločnosti. Advokát chráni práva spoločnosti, resp. práva fyzických a právnických osôb. Práve advokát je osoba, ktorá má oprávnenie zastupovať tieto osoby v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajovať ich v jednotlivých konaniach, poskytovať im právne rady a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Práva majú byť v právnom štáte garantované a mala by byť zabezpečená aj individuálna sloboda jednotlivcov pred zásahmi zo strany štátu. V súvislosti s tým možno povedať, že legislatívny zásah v podobe odňatia disciplinárnej právomoci SAK, by spôsobil narušenie jej nezávislosti, a tak by potencionálne mohlo dôjsť aj k zásahu do práv fyzických a právnických osôb, ktorých práva sú advokátmi chránené.
Na záver si dovolíme konštatovať, že zmenou disciplinárnej právomoci dochádza k možnému ohrozeniu nezávislosti advokátov, čo otvára priestor pre potenciálny zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. K zachovaniu disciplinárnej právomoci, ktorú momentálne vykonáva SAK nad svojimi členmi, sa prikláňame nielen kvôli udržaniu nezávislosti a zachovaniu princípov právneho štátu, ale aj kvôli určitej ustálenej precedentnej praxi jej disciplinárnych senátov a neprimeranosti subsumpcie takejto právomoci pod danú inštanciu, a to pod Najvyšší správny súd SR.
Zoznam bibliografických odkazov
Právne predpisy:
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Interné akty:
Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky schválený konferenciou notárov dňa 11.10.2019.
Monografie a učebnice:
OTTOVÁ, E., Teória práva. 1 vyd. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2005, 226 s. ISBN 80-7160-200-0.
ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vyd. Praha: C. H. Beck, 2018, 1072 s. ISBN 978-80-7400-706-4.
VALOVÁ, K. a kol., Notársky poriadok. 1. vyd.Bratislava: C. H. Beck, 2016, 816 s. ISBN 978-80-89603-44-2.
VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. vyd. Bratislava : C.H. Beck, 2018, 338 s. ISBN 978-80-89603-68-8.
Internetové zdroje:
VANC, M. Právnické profesie v praxi: notár a exekútor. In. Právne noviny, 2020. [online], [cit. 03.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/pravnicke-profesie-iii. ISSN 2454-0048.
Autor: Mgr. Viera Jakušová, Katedra správneho a environmentálneho práva, Právnická fakulta, Univerzity Komenského v Bratislave. E-mail: viera.jakusova@flaw.uniba.sk.
[1] GRÓFIKOVÁ, Z. § 2 [Notár a notársky úrad]. In. VALOVÁ, K. a kol., Notársky poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 7.
[2] Tamtiež, s. 7.
[3] VANC, M. Právnické profesie v praxi: notár a exekútor. In. Právne noviny, 2020. [online], [cit. 03.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/pravnicke-profesie-iii.
[4] Pozri § 3 ods. 1 NP.
[5] Pozri § 89 ods. 1 NP.
[6] VANC, M. Právnické profesie v praxi: notár a exekútor. In. Právne noviny, 2020. [online], [cit. 03.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.pravnenoviny.sk/pravnicke-profesie-iii.
[7] Pozri čl. 10 bod 2 Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky schválený konferenciou notárov dňa 11.10.2019.
[8] ŠTEVČEK, M. – KOTRECOVÁ, A. § 2 [Postavenie a činnosť exekútora]. In ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 3.
[9] MOLNÁR, P. § 32 [Oprávnenia súdu voči exekútorovi]. In. ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 99.
[10] Pozri § 226 ods. 5 EP.
[11] Konkrétne sú to Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov a SAK.
[12] VRABKO,M., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 133.
[13] OTTOVÁ, E., Teória práva. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2005, s. 55.
[14] Tamtiež, s. 56.
[15] Tamtiež, s. 62.
[16] Tamtiež, s. 66.