Dňa 9. decembra 2020 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený vládny návrh ústavného zákona[1], ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Ústava SR“)[2], ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2021. Týmto zákonom došlo k zriadeniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší správny súd SR“) a tiež k zakotveniu jeho pôsobnosti. Jeho novo koncipovaná pôsobnosť je upravená v čl. 142 ods. 2 Ústavy SR. Na účely článku prejdeme rovno k jeho písm. c), ktoré zakladá priamo v texte Ústavy SR disciplinárnu právomoc Najvyššieho správneho súdu SR voči sudcom, prokurátorom (vrátane generálneho prokurátora) a ak tak zákon ustanoví, aj voči iným osobám.[3] Podľa dôvodovej správy sa na zákon ponecháva vykonávanie disciplinárnej právomoci Najvyšším správnym súdom SR voči notárom, exekútorom a advokátom.
Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov tohto zákona (ďalej len ,,ZoA“) SAK možno zaradiť medzi subjekt záujmovej samosprávy, konkrétne, medzi samosprávnu stavovskú organizáciu, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Medzi základné znaky stavovských organizácií patrí vykonávanie povolania vo verejnom záujme, spravidla povinné členstvo v komore, exkluzivita a podmienenosť členstva, existencia vnútorných predpisov, ktorými sú členovia komory viazaní a uplatňovanie administratívnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k členom komory.[4]
Disciplinárnu právomoc nad etickým výkonom povolania členov SAK majú momentálne v rukách jej disciplinárne orgány. Týmito orgánmi sú disciplinárna komisia a odvolacia disciplinárna komisia. SAK si na účely vykonávania disciplinárneho konania schvaľuje disciplinárny poriadok.[5] Disciplinárna zodpovednosť je výrazom potreby zaistiť dodržiavanie predpísaných pravidiel v relatívne ucelených a v stabilizovaných organizačných sústavách.[6]
Podľa § 56 ods.1 a § 57 ods. 3 ZoA môžeme vyvodiť, že disciplinárne konanie je vykonávané SAK nielen voči advokátovi, ale aj voči euroadvokátovi, zahraničnému advokátovi a medzinárodnému advokátovi alebo advokátskemu koncipientovi.
Členovia SAK sú disciplinárne stíhaní, ak sa dopustia disciplinárneho previnenia, ktorým sa rozumie zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej zo ZoA alebo z predpisu SAK.[7] V rámci disciplinárneho konania voči advokátom[8] sa neuplatňuje objektívna zodpovednosť za následok. Porušením môže byť tak konanie, ako aj opomenutie (nečinnosť) advokáta. Z uvedeného vyplýva, že disciplinárne možno postihnúť najmä tie konania advokátov, ktoré súvisia s poskytovaním právnych služieb podľa ZoA. To však neznamená, že aj v prípade, keď advokát koná ako súkromná osoba, nemôže sa dopustiť konania, ktoré by mohlo byť dôvodom na začatie disciplinárneho konania (napr. rôzne konania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, etikou, morálkou alebo by mohli poškodiť povesť advokácie).[9]
V súvislosti s uvedeným sa tu otvára otázka verejnosti konania. Disciplinárne konania vedené SAK sú neverejné[10]. Na získanie informácií o priebehu a výsledkoch disciplinárnych konaní advokátov neprichádza do úvahy ani využitie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZSI“) vzhľadom na jeho § 8 o utajovaných skutočnostiach.[11] Podľa § 23 ods. 1 ZoA je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. ZoA neobsahuje právnu úpravu o zverejňovaní rozhodnutí v disciplinárnych konaniach. Z logiky veci vyplýva, že takéto rozhodnutie je verejné iba v prípade, ak je advokátovi uložený trest verejného napomenutia.
Disciplinárne previnenie[12] advokáta patrí medzi verejnoprávne disciplinárne delikty, pričom súčasťou týchto deliktov sú správne disciplinárne delikty.[13] Správny delikt možno vo všeobecnosti charakterizovať ako protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré orgán verejnej moci (správny orgán) ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou.[14] Pri negatívnom vymedzení možno povedať, že správnym deliktom nie sú súdne delikty (resp. trestné činy).[15] Je nepochybné, že disciplinárna zodpovednosť sa vyvodzuje za menej závažné protiprávne konania v porovnaní s trestnoprávnou zodpovednosťou. Na tomto mieste možno spomenúť princíp ultima ratio, resp. zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie. Aplikácia princípu ultima ratio v rozhodovacej praxi spočíva v uprednostnení zodpovednosti podľa noriem netrestnoprávnej povahy pred postihom páchateľa prostredníctvom noriem trestného práva (tu sa prejavuje zásada subsidiarity trestnoprávnej represie).[16] Štát využíva v súlade so zásadou subsidiarity trestnoprávnej represie svoje právo trestať páchateľa protiprávnych činov len v prípadoch, kedy to skutočne vyžaduje ochrana celospoločenských záujmov a len v nevyhnutnej miere.[17] Je zrejmé, že právomoc prejednávať trestné činy je zverená všeobecným súdom. Ak súdy prejednávajú tak závažné protiprávne konania, t. j. trestné činy, tak prečo je potrebný presun disciplinárnej právomoci zo stavovských organizácií, a to rovno pod Najvyšší správny súd SR? Disciplinárne previnenia majú predsa nižšiu spoločenskú nebezpečnosť než trestné činy. V prípade zverenia disciplinárnej právomoci Najvyššiemu správnemu súdu SR sa nám tento súd javí ako neprimeraná inštancia na riešenie disciplinárnych konaní stavovských organizácií. Okrajovo pripomenieme, že disciplinárne konania SAK sú neverejnými, zatiaľ čo konania pred súdmi sú verejné.[18]
Domnievame sa, že rovnako, ako pri rozhodovacej činnosti súdov, dochádza k určitým precedensom i pri rozhodovaní SAK v disciplinárnych konaniach. Právotvorný precedens predstavuje primárne riešenie prípadu, ktorý sa stáva záväzným pre všetky prípady v budúcnosti z dôvodu jeho prvotnosti a novosti.[19] Predmetom polemík môže byť práve to, ako má byť sudcami Najvyššieho správneho súdu SR zaužívaná precedentná prax SAK zohľadnená v prípade disciplinárnych konaní.
Ako už bolo uvedené, SAK je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých advokátov. SAK vykonáva dohľad nad riadnym výkonom advokácie, čo patrí k jej základným úlohám. SAK zapisuje do zoznamu advokátov osoby, ktoré splnili zákonom stanovené podmienky na zápis a taktiež má právomoc vyčiarknuť osoby zo zoznamu.[20] Tiež môže pozastaviť výkon advokácie.[21] SAK je aj členom Európskeho združenia advokátskych komôr (CCBE).[22]
Tiež je dôležité povedať, že samotné advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa ZoA.[23] Iná možnosť výkonu advokácie nie je prípustná. Advokát vykonáva svoje povolanie slobodne, pričom sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSZ“) (ako aj notár a exekútor).[24] Napriek slobodnému charakteru výkonu advokácie výkon advokácie nie je živnosťou. Vyplýva to explicitne z § 3 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Výkon advokácie však bez ohľadu na spôsob výkonu v zmysle § 12 až 15 ZoA je podnikaním. Pri výkone advokácie musí advokát zohľadniť aj právnu úpravu upravujúcu podnikanie.[25] Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Okrem iného možno povedať, že advokát nie je poverený výkonom verejnej moci (ako je tomu tak u notára[26] či exekútora[27]).
Podľa § 1 ods. 1 ZoA advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedený paragraf stavia advokáta do pozície akéhosi ,,strážcu zákonnosti konania“, ktorý dohliada na to, aby neboli upreté práva či fyzickým, tak i právnickým osobám. Výkon advokácie je zastupovanie týchto osôb v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba (nielen) v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku osôb a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.[28]
Výkonom advokátskeho povolania a realizáciou právnych služieb sa napĺňa právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v Ústave SR (čl. 46 a nasl.). Čo sa týka procesného zastupovania advokátom pred inými orgánmi verejnej moci, tak medzi takéto orgány verejnej moci možno zaradiť orgány štátnej správy, územnú a záujmovú samosprávu a osobitné správne orgány. Pojem „advokácia“ je potrebné chápať oveľa širšie ako pojem „právna pomoc“, lebo obsahuje aktívnu aj pasívnu zložku účasti na živote SAK a na príslušnosti k advokátskemu stavu.[29]
Na základe uvedeného, záverom konštatujeme, že SAK možno považovať za subjekt s vysokým štandardom nezávislosti od štátu. Takýto štandard, podľa nášho názoru, garantuje vymožiteľnosť práva na území SR a zachovanie princípov právneho štátu. Zásah orgánu štátnej moci do právomoci SAK by mohol spôsobiť narušenie jej nezávislosti, čo by mohlo pravdepodobne viesť aj k porušeniu právnych princípov právneho štátu. Bližšie k uvedenému uvádzame v druhej časti štúdie.
Zoznam bibliografických odkazov
Právne predpisy:
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Interné akty:
Disciplinárny poriadok Slovenskej advokátskej komory schválený konferenciou advokátov 10. júna 2017.
Monografie a učebnice:
OLEJ, J. a kol., Zákon o advokácii. Komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 768 s. ISBN 978-80-89603-11-4.
ŠKULTÉTY, P. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2006, 221 s.
VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. vyd. Bratislava : C.H. Beck, 2018, 338 s. ISBN 978-80-89603-68-8.
Internetové zdroje:
Council of Bars and Law Societies of Europe. Who we are. [online], [cit. 01.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.ccbe.eu/about/who-we-are/.
ČENTÍK, T., Kde sú hranice aplikácie princípu ultima ratio v trestnom práve? In. Ulpianus, 2014. [online], [cit. 05.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.ulpianus.sk/blog/8472. ISSN 2644-528X.
Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Osobitná časť. [online], [cit. 25.03.2021]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=484567.
ŠAMKO, P., Základné východiská princípu ultima ratio. In. Právne listy, 2014. [online], [cit. 05.04.2021]. Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a288-zakladne-vychodiska-principu-ultima-ratio.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. In nrsr.sk. Zákony. Vyhľadávanie v návrhoch zákonov. Detaily návrhu zákona. [online], [cit. 25.03.2021]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7962.
Autor: Mgr. Viera Jakušová, Katedra správneho a environmentálneho práva, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. E-mail: viera.jakusova@flaw.uniba.sk.
[1] Ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.
[2] Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. In nrsr.sk. Zákony. Vyhľadávanie v návrhoch zákonov. Detaily návrhu zákona. [online], [cit. 25.03.2021]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7962
[3] Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Osobitná časť. [online], [cit. 25.03.2021]. Dostupné na internete: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=484567
[4] MUNKOVÁ, V., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 132.
[5] Pozri Disciplinárny poriadok SAK schválený konferenciou advokátov 10. júna 2017.
[6] MARTVOŇ, A., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 216.
[7] Pozri § 56 ods. 1 ZoA.
[8] V ďalšom texte budeme používať pojem ,,advokát“, pod ktorý budeme subsumovať i ostatných členov SAK, na ktorých sa vzťahuje disciplinárna právomoc. Napokon i znenie § 66 ods. 2 ZoA uvádza, že SAK združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov, pričom je nepochybné, že združuje okrem advokátov i euroadvokátov, advokátskych koncipientov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov, ktorí sú podľa § 71 ods. 2 písm. b) ZoA zapísaní v príslušných zoznamoch vedených Predsedníctvom komory.
[9] FIAČAN, I. – GALANDA, M. – ONDRIŠ, Š. – HREŽĎOVIČ, Ľ. § 56 [Disciplinárne previnenia a disciplinárne opatrenia]. In. OLEJ, J. a kol., Zákon o advokácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2013.
[10] Pozri § 18 ods. 8 Disciplinárny poriadok SAK schválený konferenciou advokátov 10. júna 2017.
[11] Zo zákona: ,,Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona,ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.“ Pozri § 8 ods. 1 ZSI.
[12] Podľa § 56 ods. 2 ZoA za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie písomné napomenutie, verejné napomenutie, peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.
[13] MARTVOŇ, A., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 217.
[14] ŠKULTÉTY, P. a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2006, s. 149.
[15] MARTVOŇ, A., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 217.
[16] ČENTÍK, T., Kde sú hranice aplikácie princípu ultima ratio v trestnom práve? In. Ulpianus, 2014. [online], [cit. 05.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.ulpianus.sk/blog/8472.
[17] ŠAMKO,P., Základné východiská princípu ultima ratio. In. Právne listy, 2014. [online], [cit. 05.04.2021]. Dostupné na internete: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a288-zakladne-vychodiska-principu-ultima-ratio.
[18] Pozri § 2 ods. 17 zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
[19] VRABKO, M., In. VRABKO, M. a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : C.H. Beck, 2018, s. 44.
[20] Pozri § 3 až 7 ZoA.
[21] Pozri § 8 ZoA.
[22] Council of Bars and Law Societies of Europe. Who we are. [online], [cit. 01.04.2021]. Dostupné na internete: https://www.ccbe.eu/about/who-we-are/.
[23] Pozri § 2 ods. 3 ZoA.
[24] Zo zákona: ,,Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov.“ Pozri § 5 ods. 1 písm. c) ZoSZ.
[25] PROCHÁZKA, R. § 2 [Pojem advokát]. In. OLEJ, J. a kol., Zákon o advokácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2013.
[26] Zo zákona: ,,Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.“ Pozri § 4 ods. 4 NP.
[27] Zo zákona: ,,Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.“ Pozri § 5 ods. 2 EP.
[28] Pozri § 1 ods. 2 ZoA.
[29] HREŽĎOVIČ, Ľ. – KALATA, P. § 1 [Poslanie advokácie]. In. OLEJ, J. a kol., Zákon o advokácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2013.