Nariadiť očkovanie mohol, už nemôže.
Sputnik V dostal Igora Matoviča do paradoxnej situácie, keď jeho evidentne hlbok épolitické presvedčenie ide proti podstate agendy ministerstva, na ktorého čele stojí.
Je to účelné, účinné a hospodárne?
Nebolo by úplne korektné tvrdiť, že ministerstvo financií nemá do nákupu Sputnik V vôbec čo hovoriť.
Totiž, ministerstvo financií je gestorom agendy nakladania s verejnými financiami, rozpočtovania a tiež kontroly vynakladania rozpočtových prostriedkov. Tam sa vždy kontrolujú tri hlavné prvky: (I) účelnosť, (II) účinnosť, a (III) hospodárnosť.
Účelnosť je v podstate rýdzo politická kategória a pri Sputniku V ju nateraz nebudeme spochybňovať. Prostriedky totiž boli vynaložené účelne, ak boli vynaložené v súlade s účelom stanoveným zákonodarcom v príslušnom zákone o štátnom rozpočte. Sputnik V má slúžiť na ochranu obyvateľstva pred covidom-19. Účel je naplnený.
Prostriedky boli vynaložené hospodárne, ak vieme preukázať, že boli primerané dosiahnutému výsledku. To asi teraz do detailu nemusíme analyzovať, predsa len, uprostred pandémie to môže vyznievať nepatrične.
Ale, prostriedky boli vynaložené účinne, ak nimi bol dosiahnutý zamýšľaný výsledok. A tu nám nastáva problém pri Sputniku V. Zatiaľ o ňom z vykonaných testov vieme, že neublíži(myši a morčatá jeho podanie prežili). Ale pointou, prečo ho voláme vakcína, je, že by mal v prvom rade fungovať ako ochrana pred ochorením covid-19.
Tu, keďže výrobca nášmu Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nedodal podklady, ktoré preukazujú práve to, že tá vakcína naozaj funguje, tak sa vlastne pohybujeme skôr v rovine viery.
Argument Lancetom
Ako menšiu odbočku tu musím spomenúť prestížny časopis Lancet, ktorý má preukazovať účinnosť Sputnika V.
Tým technickým problémom tu je, že podľa vyjadrenia ŠÚKL výrobca nedodal ani také podklady, z ktorých by vyplývalo, že ampulky v Šarišských Michaľanoch naozaj obsahujú tú vakcínu, ktorá bola opisovaná v Lancete.
Druhým, hlbším problémom je, že Lancet (rovnako ako akýkoľvek iný vedecký časopis) a jeho recenzenti neskúmajú, či podkladové údaje sú pravdivé, alebo vymyslené. Svet vedeckých časopisov jednoducho predpokladá dobromyseľnosť, lebo žiadny ozajstný vedec nebude riskovať doživotný dištanc pre 15 minút falošnej slávy.
To však znamená, že tento svet nie je imúnny voči podvodom, ak nejaký zaslaný článok nesleduje čisto vedecké ciele. Netreba tu zabúdať na podvodný článok Andrewa Wakefieldapráve v časopise Lancet, ktorý stál na počiatku vzniku masívneho antivakcinačného hnutia.
Svet liekov je pred podvodmi chránený tým, že príslušnému orgánu, ktorý schvaľuje použitie určitého lieku (ŠÚKL, Európska lieková agentúra) nie sú predkladané len samotné články, ale celý podkladový materiál (čiže najmä kompletné výsledky klinických štúdií, z ktorých vyplývajú závery zhrnuté v danom článku).
Rozumiem, že náš ŠÚKL v prípade Sputnik V tieto podklady nemá k dispozícii.
Z vyššie uvedeného nám potom vyplýva, že vlastne nevieme, či
nákup Sputnika V a očkovanie ním spĺňa kritérium účinnosti. To, samozrejme, neznamená, že Sputnik V účinný nie je. Politici to môžu „risknúť“, nasadiť ho a len priebežne sledovať, či ním zaočkovaní sú naozaj aj chránení. To koniec koncov skonštatoval aj ŠÚKL vo svojom stanovisku pre verejnosť.
Ako premiér mohol, teraz už nie
Tu sme však naozaj výlučne v rovine politického rozhodnutia, ktoré žiadny profesionálny orgán na Slovensku (ani v zahraničí) nemá čím podporiť.
Igor Matovič ako premiér tak v skutočnosti (ako politik) bol úplne slobodný povedať, že sa ide do očkovania, aj keď nemáme istotu, či to vlastne bude fungovať.
Igor Matovič ako minister financií však k tomu z titulu svojej pozície nevyhnutne musí dodať, že z hľadiska princípov nakladania s verejnými prostriedkami to môže zakladať aj porušenie finančnej disciplíny. Minister financií ako strážca štátnej kasy by totiž mal držať pozíciu, že pri neznámych účinkoch sa Sputnik V nezdá úplne rozumnou (resp. zákonnou) investíciou.
Bude dôležité pozorne sledovať, ako sa postaví k vlastným úradníkom, ak si dovolia mu todecentne pripomenúť.
Autor: doc. JUDr. Ing. Matej Kačaljak, PhD., Katedra finančného práva, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. E-mail: matej.kacaljak@flaw.uniba.sk.
Text bol pôvodne publikovaný na blogu denníka SME. Zverejňujeme so súhlasom autora.