Autori:
prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. E-mail: tomas.stremy@flaw.uniba.sk
Bc. Adam Petrušek, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. E-mail: petrusek4@uniba.sk.
Úvod
Trestné právo ako ťažisková súčasť verejného práva má nezastupiteľné postavenie v slovenskom právnom poriadku. Vzhľadom na povahu jednotlivých inštitútov, ktorými trestné právo disponuje, je potrebné ho v celistvosti vnímať ako prostriedok ultima ratio, t. j. ako prostriedok poslednej inštancie v prípadoch, keď inštitúty iných právnych odvetví nepredstavujú efektívne prostriedky ochrany voči širokému spektru protispoločenského konania. Uvedené možno pritom aplikovať aj vo vzťahu k jednotlivým prostriedkom, ktorými trestné právo disponuje, väzbu nevynímajúc. Väzba vo všeobecnosti predstavuje najzávažnejší zásah do ľudských práv a základných slobôd (závažnejší zásah ako samotný výkon trestu odňatia slobody), pričom kolúznu väzbu je potrebné za každých okolností vnímať ako prostriedok ultima ratio aj vo vzťahu k ostatným typom väzieb. Kolúznu väzbu možno teda interpretovať ako o najciteľnejší zásah do individuálnych práv jednotlivca, keď obvinení majú prísne regulované návštevy, telefonáty aj písomnú korešpondenciu a nie je nezvyčajné, že obvineným nie sú umožnené návštevy rodiny aj niekoľko mesiacov, a to aj vtedy, ak tieto osoby s vecou nemajú nič spoločné.[1] Nemožno však opomenúť, že väzba nie je trestom a väzobne stíhané osoby sú až do meritórneho odsudzujúceho rozhodnutia formálne nevinné. Aj s ohľadom na uvedené (demonštratívne) enumerované zásahy do osobnostných práv jednotlivca je preto na mieste de lege ferenda uvažovať ako o limitácii dĺžky trvania základnej lehoty kolúznej väzby, tak aj o možnostiach jej alternatívneho nahradzovania menej invazívnymi zásahmi do osobnostných práv.
Snahy humanizovať trestnoprávnu reguláciu kolúznej väzby nabrali reálne kontúry, pričom do legislatívneho procesu zákonodarcu bol predložený návrh novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej ako „Trestný poriadok“). Predkladateľom novely Trestného poriadku č. LP/2021/173 (ďalej ako „novely“) je ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom novely Trestného poriadku je úprava trvania základnej lehoty kolúznej väzby a taktiež explicitná úprava náležitostí návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj rozhodovania súdu v konaniach o vzatí či nevzatí do väzby.[2] Potreba zmeny právnej úpravy kolúznej väzby vychádza ako z neadekvátnych podmienok väzby, tak aj z mnohých interpretačných nejasností a problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej ako „OČTK“). Pod najciteľnejšie zásahy do ľudskej osobnosti (a v konečnom dôsledku v prípade kolúznej väzby aj do ľudskej dôstojnosti) možno subsumovať okrem už uvedených aj absolútne obmedzenie pohybu (obvinený trávi 23 hodín denne, pričom na zvyšnú 1 hodinu je mu sprístupnená vychádzka v koridore s celkovou výmerou podlahovej plochy 10m2)[3], obmedzenie pohybových a vzdelávacích aktivít na kritické minimum (vzdelávacie aktivity sú limitované možnosťami väzenskej knižnice) a nedostatočný prístup k základnej hygiene (možnosť sprchovania sa teplou vodou maximálne 2-krát do týždňa).[4]
S ohľadom na úpravu kolúznej väzby de lege lata a aplikačné problémy s ňou spojené si preto dovoľujeme na tomto mieste uviesť zopár konštruktívnych pripomienok a postrehov k zneniu úpravy kolúznej väzby de lege ferenda.[5]
K skráteniu dĺžky základnej lehoty kolúznej väzby a k možnosti jej náhrady
Pri úvahách o návrhu zmeny dĺžky základnej lehoty kolúznej väzby vychádzame obdobne, ako aj predkladateľ novely Trestného poriadku z úpravy kolúznej väzby v podmienkach Českej republiky.[6] Z vyjadrenia hovorcu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že aktuálne je v podmienkach Slovenskej republiky vo výkone kolúznej väzby (v kombinácii s inými väzobnými dôvodmi) 155 osôb. Pre porovnanie v podmienkach Českej republiky ide o 83 osôb vo väzbe z rovnakých dôvodov.[7] Hoci vychádzame z totožného základu ako predkladateľ, dochádzame k rozdielnemu záveru. Aj z dôvodu, že v podmienkach Slovenskej republiky je vo výkone kolúznej väzby (hoci aj v prípadoch kombinácie jednotlivých väzobných dôvodov) takmer dvojnásobný počet osôb[8], domnievame sa, že zníženie maximálnej hranice základnej lehoty kolúznej väzby[9] na 5 mesiacov nie je dostatočnou humanizáciou väzobného stíhania osôb. Takéto skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby je stále neproporcionálne podmienkam, v akých je väzba vykonávaná. Nech sa na predložené znenie novely pozeráme z akéhokoľvek uhla pohľadu, za takýchto podmienok skracovania trvania väzobného stíhania osôb nie je možné hovoriť o vytváraní požiadavky na OČTK na prejednanie väzobných vecí v primeranej lehote (prirodzene, za predpokladu, ak nemá dochádzať k vynucovaniu si priznania väzobne stíhaných osôb). Komparáciou stavu de lege ferenda s úpravou de lege lata v Českej republike (s polovičným počtom väzobne stíhaných osôb v prípadoch kolúznej väzby) je dĺžka základnej lehoty väzby 3 mesiace.[10] Načrtnutú obavu z možného vynucovania si priznania obvineného len umocňuje tá skutočnosť, že obvinené osoby, ktoré sa priznajú k trestnej činnosti, sú následne prepúšťané z kolúznej väzby a stíhané na slobode, a to bez neadekvátnych zásahov do základných práv a slobôd.
Domnievame sa, že ak v konkrétnom prípade absentuje kolúzne správanie obvineného, OČTK musí stačiť skrátená lehota na to, aby zabezpečili úkony podstatné na naplnenie účelu trestného konania. Uvedené by sa však podľa nášho názoru malo vzťahovať výlučne na tie úkony, pri ktorých existuje dôvodná obava z ich zmarenia obvineným. Po uplynutí tejto lehoty je potom potrebné zohľadniť, že na obvineného bude pôsobiť riziko trestnoprávneho postihu na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti v zmysle ustanovenia § 344 Trestného zákona. Ak by sme však pôsobenie trestnoprávnej regulácie trestného činu marenia spravodlivosti nepovažovali za dostatočnú záruku ochrany účelu trestného konania, tak na obvineného prepusteného z kolúznej väzby sa vzťahujú aj rôzne náhrady kolúznej väzby. Jednotlivé náhrady alebo ich kombinácie[11] predstavujú podľa nášho názoru dostatočné záruky brániace obvinenému v kolúznom správaní. Uvedené vnímame v dvoch rovinách, a to v rovine racionálnej a rovine empirickej. Pokiaľ sa nad enumerovaným spektrom náhrad väzby zamyslíme hlbšie, dospievame k záveru, že porušenie alternatívnych náhrad kolúznej väzby znamená opätovné vzatie do väzby (do „najväčšieho“ možného zásahu do práv obvineného). Napokon z hľadiska našej doterajšej empírie nám ani nie sú známe prípady, že by sa obvinení po prepustení z kolúznej väzby reálne dopúšťali kolúzneho správania.[12]
Len pre úplnosť dodávame, že vo vzťahu k náhradám väzobného stíhania osôb sa vyjadril i Ústavný súd Slovenskej republiky, keď explicitne vyjadril, že záruka má vždy, t. j. za každých okolností prednosť pred pokračovaním väzby (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 100/04).[13] Navyše vo vzťahu k náhrade kolúznej väzby stojí za zmienku taktiež pripomenúť záver vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“) vo veci Caballero vs. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, a to ak by vnútroštátna úprava vylučovala nahradenie kolúznej väzby iným menej invazívnym spôsobom, tak vnútroštátna úprava zakladá porušenie čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd per se.[14]
Na účely ďalšej interpretácie opätovne dávame do pozornosti, že v Českej republike, na rozdiel od predloženej novely Trestného poriadku, je základná lehota kolúznej väzby[15] stanovená na tri mesiace. Aj s ohľadom na základnú lehotu kolúznej väzby v Českej republike sa žiada upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že kolúzna aktivita obvineného je jediným väzobným dôvodom, ktorý sú OČTK schopné absolútne eliminovať náležitým postupom v trestnom konaní. Vyvstáva preto otázka, v čom je rozdiel medzi OČTK v podmienkach Slovenskej a Českej republiky, ak sú OČTK v Českej republike schopné takejto aktivite obvineného zamedziť v lehote výrazne kratšej. V prípade, ak teda predkladateľ zmenou právnej úpravy kolúznej väzby ponúka z nášho uhla pohľadu stále dlhú lehotu piatich mesiacov[16], svojím spôsobom môže značiť istú mieru nedôvery predkladateľa k postupu OČTK. Okrem už spomenutej možnej nedôvery k postupu OČTK zo strany predkladateľa je potrebné upozorniť aj na formuláciu znenia novely Trestného poriadku obsiahnutého v ust. § 76 ods. 9 novelizovaného znenia Trestného poriadku. Tá za predpokladu, že by ostala v znení novely Trestného poriadku zachovaná, by mohla zvádzať OČTK k nadkvalifikácii skutkov. Nadkvalifikáciou by si tak OČTK dokázali in concreto zabezpečiť pôvodnú lehotu siedmich mesiacov.[17] Z uvedeného dôvodu preto môže vyznievať až protirečivo, ak isté verejne známe osobnosti na jednej strane vyhlasujú, že „OČTK sa konečne rozviazali ruky a môžu konať tak, ako im to zákon ukladá“, a na strane druhej im „pre istotu“ zabezpečia značne väčší priestor, aby OČTK stihli uskutočniť procesné úkony s tým, že priestor pre nadkvalifikáciu skutkov ostáva zachovaný. Navyše s ohľadom na uvedené nám z dôvodovej správy novely Trestného poriadku nie je zrejmé ani to, prečo výnimku zo základnej lehoty kolúznej väzby tvorí sama skutočnosť, o aký trestný čin alebo formu trestnej súčinnosti ide.
V spojitosti s už načrtnutým problémom nadkvalifikácie skutkov na účely predlžovania dĺžky trvania základnej lehoty väzby nemožno taktiež opomenúť v podmienkach Slovenskej republiky často pozorovaný jav, a to prieťahovosť konaní. Takéto umelé predlžovanie väzobného stíhania má opätovne dva aspekty, ktoré sú z hľadiska ústavnej ochrany základných ľudských práv a slobôd rovnocenne nebezpečným fenoménom. Ad. 1) Dochádza k rozporu s konštantnou rozhodovacou praxou ESĽP, ak OČTK a následne súd nezabezpečujú a nevyhodnocujú[18] všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť skutočného verejného záujmu, ktorý by dôvodil v prospech väzobného stíhania obvinenej osoby.[19] Ad. 2) Osobitým prípadom odôvodňovania potreby kolúznej väzby (v podmienkach Slovenskej republiky) je založenie jej potreby na základe (často aj jedinej) výpovede kajúcnika v trestnom konaní obvineného. K problematike postavenia a hodnovernosti kajúcnika v trestnom konaní sa aj s ohľadom na rozsah a účel nášho príspevku venovať nebudeme. Podstatnou z hľadiska problematiky materiálnej odôvodnenosti kolúznej väzby vo vzťahu ku kajúcnikom v trestnom konaní je otázka, či skutočne by výpoveď kajúcnika mala byť spôsobilou na materiálne odôvodnenie potreby väzobného stíhania. Vo všeobecnosti možno uviesť, že v prípadoch väzobných stíhaní osôb sa v každom jednotlivom prípade postupom času a najmä postupom OČTK v trestnom konaní dôkazná situácia vyjasňuje, podozrenia sa potvrdzujú (ale i vyvracajú) a dôvodnosť väzby sa značne oslabuje. A fortiori to platí v prípadoch, ak jediným dôkazom (v doterajšom postupe v trestnom konaní) v neprospech obvineného je výpoveď kajúcnika. Tá spočiatku síce môže adekvátne odôvodniť materiálne dôvody kolúznej väzby, avšak v intenciách už uvedeného postupom „času“ nutne stráca svoj základ, ak sa v konaní neobjaví nová skutočnosť (dôkaz).[20]
Záverom si dovolíme zosumarizovať a zhrnúť doposiaľ uvedené skutočnosti. Je nevyhnutné sa v rámci pripomienkového konania zaoberať tým, či nová základná lehota kolúznej väzby, ktorú so sebou novela Trestného poriadku prináša, je postačujúca pre humanizáciu podmienok výkonu kolúznej väzby. Domnievame sa, že pre reálne skvalitnenie, zrýchlenie a humanizáciu trestného procesu je novelizovaná základná lehota kolúznej väzby nepostačujúca. Novela, hoci ju hodnotíme ako pozitívnu snahu o humanizáciu podmienok kolúznej väzby, so sebou prináša taktiež priestor na možnú nadkvalifikáciu skutkov. Aj z toho dôvodu je podľa nášho názoru potrebné prehodnotiť (skrátiť) novelizovanú dĺžku trvania základnej lehoty kolúznej väzby[21] z piatich na tri mesiace podľa vzoru úpravy trvania kolúznej väzby v Českej republike. Napokon rovnako tak si myslíme, že je potrebné sa v rámci novely Trestného poriadku zaoberať aj podmienkami ukladania alternatív, resp. možností náhrad kolúznej väzby, ktoré by rovnako napomáhali zaisteniu účelu trestného konania, pri ktorých by nedochádzalo k takým závažným zásahom do individuálnych práv jednotlivcov, alebo by k nemu dochádzalo v kratšom časovom období.
Tento príspevok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0791/20 „Zásady trestného práva hmotného vo víre času – 15 rokov od rekodifikácie trestných kódexov.
[1] STOKLASA, R. Odborníci ocenili návrh na skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.ta3.com/clanok/1208529/odbornici-ocenili-navrh-na-skratenie-zakladnej-lehoty-koluznej-vazby.html
[2] Správa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. apríla 2021 [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3312
[3] Investigace.cz. Nesnesitelná věčnost slovenské koluzní vazby [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.investigace.cz/nesnesitelna-vecnost-slovenske-koluzni-vazby/
[4] RIBÁR, M. Podmienky väzby a nutnosť zmeny ich právnej úpravy vo vzťahu k judikatúre ESĽP [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a947-podmienky-vazby-a-nutnost-zmeny-ich-pravnej-upravy-vo-vztahu-k-judikature-eslp
[5] Znenie návrhu novely Trestného poriadku v článku ŠAMKO, P. Niekoľko kritických poznámok k návrhu ministerstva spravodlivosti o zmenách v trvaní kolúznej väzby [online]. [ 2021-04-15]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/zakony/a956-niekolko-kritickych-poznamok-k-navrhu-ministerstva-spravodlivosti-o-zmenach-v-trvani-koluznej-vazby
[6] Pozri správa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. apríla 2021 [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3312
[7] Investigace.cz. Nesnesitelná věčnost slovenské koluzní vazby [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.investigace.cz/nesnesitelna-vecnost-slovenske-koluzni-vazby/
[8] Pričom na tieto osoby je stále potrebné nazerať ako na nevinné.
[9] Aj to len (ak obvinený nie je stíhaný pre trestný čin založenia a zosnovania organizovanej skupiny alebo teroristickej skupiny) alternatívne trestný čin, pri ktorom možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie a zároveň páchateľ sa kolúzneho konania nedopustil.
[10] Ako sme už načrtli, to platí v prípadoch, ak existuje „len“ dôvodná obava z kolúzneho správania obvineného a väzobnému stíhaniu obvineného takéto jeho konanie nepredchádzalo.
[11] Ukladanie rôznych povinností, dohľad probačného a mediačného úradníka, peňažná záruka, možnosť elektronického monitoringu pohybu obvineného, etc.
[12] ĽALÍK, T. Ad: Je možná kaucia pri kolúznej väzbe? [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a950-ad-je-mozna-kaucia-pri-koluznej-vazbe
[13] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 100/04 z 9. júna 2004.
[14] Rozsudok ESĽP Caballero vs. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, S. B. C. vs. Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001.
[15] V prípadoch, ak ide „iba“ o dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného.
[16] Tá sa navyše aplikuje výlučne v prípadoch, ak sa v konkrétnej veci konkrétny obvinený nedopustil kolúzneho správania, nejde o trestný čin založenia a zosnovania organizovanej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo ak nejde o trestný čin, za ktorý zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
[17] ŠAMKO, P. Niekoľko kritických poznámok k návrhu ministerstva spravodlivosti o zmenách v trvaní kolúznej väzby [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/zakony/a956-niekolko-kritickych-poznamok-k-navrhu-ministerstva-spravodlivosti-o-zmenach-v-trvani-koluznej-vazby
[18] S osobitým ohľadom na prezumpciu neviny väzobne stíhaných osôb.
[19] Rozsudok ESLP vo veci Toth vs. Rakúsko sťažnosť č. 11894/85.
[20] Rozsudok ESĽP vo veci Labita vs. Taliansko sťažnosť č. 26772/95.
[21] V prípadoch dôvodnej obavy z kolúzneho správania obvinených.
Bibliografia
Odborná literatúra:
Investigace.cz. Nesnesitelná věčnost slovenské koluzní vazby [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.investigace.cz/nesnesitelna-vecnost-slovenske-koluzni-vazby/
ĽALÍK, T. Ad: Je možná kaucia pri kolúznej väzbe? [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a950-ad-je-mozna-kaucia-pri-koluznej-vazbe
STOKLASA, R. Odborníci ocenili návrh na skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.ta3.com/clanok/1208529/odbornici-ocenili-navrh-na-skratenie-zakladnej-lehoty-koluznej-vazby.html
Správa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. apríla 2021 [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3312
RIBÁR, M. Podmienky väzby a nutnosť zmeny ich právnej úpravy vo vzťahu k judikatúre ESĽP. [online]. [cit. 2021-04-21]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a947-podmienky-vazby-a-nutnost-zmeny-ich-pravnej-upravy-vo-vztahu-k-judikature-eslp
ŠAMKO, P. Niekoľko kritických poznámok k návrhu ministerstva spravodlivosti o zmenách v trvaní kolúznej väzby [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: http://www.pravnelisty.sk/zakony/a956-niekolko-kritickych-poznamok-k-navrhu-ministerstva-spravodlivosti-o-zmenach-v-trvani-koluznej-vazby
Judikatúra:
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 100/04 z 9. júna 2004.
Rozsudok ESĽP Caballero vs. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, S. B. C. vs. Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001.
Rozsudok ESĽP vo veci Labita vs. Taliansko sťažnosť č. 26772/95.
Rozsudok ESLP vo veci Toth vs. Rakúsko sťažnosť č. 11894/85.