Autor sa v príspevku zaoberá legalitou použitia ozbrojených síl SR na zabezpečenie celoštátneho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase núdzového stavu, nariadením výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a prítomnosťou cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci.
V súvislosti s použitím ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „OS SR“) na prípravu a vykonanie celoštátneho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase núdzového stavu, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 665/2020 z 18. októbra 2020 a doplnila uznesením vlády Slovenskej republiky č. 707/2020 z 19.11.2020 o prípravu a vykonanie ďalšieho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase núdzového stavu (tzv. štvrté kolo testovania v celkovo 458 mestách a obciach, ktoré v rámci posledného realizovaného testovania dosiahli podiel pozitívnych testov viac ako 1 %.)[1] sa vo verejnom priestore otvorila diskusia o zákonnosti takého nasadenia OS SR, povinnosti nariadiť výkon mimoriadnej služby pre personál OS SR a prijať na území Slovenskej republiky cudzie ozbrojené sily na účel humanitárnej pomoci. K predmetnej problematike si dovolím uviesť nasledovné:
Postavenie základných zložiek OS SR, ich úlohy, použitie, riadenie, velenie a kontrolu ozbrojených síl, mobilizáciu ozbrojených síl a prípravu ozbrojených síl upravuje zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“).
Hlavnými dôvodmi vytvorenia OS SR sú v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.
- zachovanie mieru,
- zaručovanie obrany Slovenskej republiky a
- plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. sú ozbrojené sily rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany štátu. Ich hlavnou (obligatórnou) úlohou je:
- brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou,
- brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a
- plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
OS SR sa v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. podieľajú na zachovaní bezpečnosti Slovenskej republiky [čl. 1 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“)].
Povinnosťou OS SR je podieľať sa aj na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu (čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.), pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok, čo pandemická situácia v súvislosti so šírením respiračného ochorenia COVID-19 jednoznačne spĺňa.
Ustanovenie § 4 ods. 4 písm. b/ zákona č. 321/2002 Z. z. vymedzuje, že ozbrojené sily možno (fakultatívne) použiť okrem iného aj na odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu (čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.) a na riešenie mimoriadnych udalostí [napr. ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“), zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“)].
V súlade s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády SR
a/ nariadiť výkon mimoriadnej služby
- profesionálnym vojakom,
- vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a
- vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b/ povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.
V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že úlohy profesionálnych vojakov OS SR vyplývajú predovšetkým z jednotlivých ustanovení zákona č. 321/2002 Z. z., podľa ktorých sú OS SR určené prioritne na obranu štátu a zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ je zabezpečená obranyschopnosť Slovenskej republiky (napr. ochrana vzdušného priestoru Slovenskej republiky, plnenie záväzkov z integrovaného systému NATINAMDS..) nie je nevyhnutné, aby pri plnení ďalších úloh OS SR vláda SR navrhovala prezidentke SR nariadiť v čase núdzového stavu výkon mimoriadnej služby, resp. povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zmysle čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
Rozhodovanie o použití OS SR na plnenie konkrétnych povinností a úloh pri odstraňovaní následkov núdzového stavu prináleží podľa § 6 zákona č. 321/2002 Z. z. vláde Slovenskej republiky a Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ako orgánom riadenia OS SR, pričom za praktické vykonanie pridelených úloh následne zodpovedá Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Na praktickom vykonávaní úloh v spojitosti s odstraňovaním následkov núdzového stavu sa podieľajú príslušníci OS SR, ktorými sú podľa čl. 1 ods. 6 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v čase núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva okruh fyzických osôb, ktoré v čase trvania núdzového stavu treba považovať za príslušníkov OS SR, pričom však z danej formulácie nie je možné vyvodiť záver, že by sa v jednej chvíli na plnení úloh ozbrojených síl v súvislosti s odstraňovaním následkov núdzového stavu museli podieľať všetky menované kategórie príslušníkov OS SR. Naopak, z uvedeného poradia jednotlivých kategórií príslušníkov OS SR vyplýva, že na plnenie úloh ozbrojených síl v čase krízovej situácie sa primárne majú použiť aktívne slúžiaci profesionálni vojaci, a až v prípade nedostatku aktívne slúžiacich profesionálnych vojakov sa má zvážiť možnosť nariadenia výkonu mimoriadnej služby vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh OS SR a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo možnosť povolania vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby podľa ustanovení čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
V súvislosti s otázkou výkonu mimoriadnej služby treba poznamenať, že podľa čl. 1 ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. túto problematiku upraví osobitný zákon, ktorým je zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 570/2005 Z. z.“). Samotný pojem „mimoriadna služba“ je v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 570/2005 Z. z. definovaný pomerne všeobecne ako vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby, ktorým je v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 570/2005 Z. z.:
1. profesionálny vojak, ktorému bol v období krízovej situácie nariadený výkon mimoriadnej služby,
2. vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh OS SR, ktorému bol v období krízovej situácie nariadený výkon mimoriadnej služby,
3. vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie po prezentácii v OS SR,
4. registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v OS SR,
5. vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorému bol v období krízovej situácie nariadený výkon mimoriadnej služby.
Vo vzťahu k profesionálnym vojakom možno uviesť, že nariadenie výkonu mimoriadnej služby len profesionálnym vojakom bez spojitosti s povolaním vojakov v zálohe nie je v zmysle platnej právnej úpravy predpokladom na plnenie úloh v čase núdzového stavu, ktoré profesionálni vojaci plnia na základe vyššie uvedených zákonov bez nutnosti podmienenia ich plnenia nariadením výkonu mimoriadnej služby, pričom takýto postup by nebol ani účelný. Použitie inštitútu mimoriadnej služby prichádza do úvahy v prípade, keď vlastné kapacity OS SR nepostačujú na plnenie zákonných úloh v krízovej situácii. Je spojené s doplňovaním OS SR o vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby.
Až v prípade, ak vecne príslušné organizačné zložky Ministerstva obrany SR a Generálneho štábu OS SR skonštatujú, že nie je možné zabezpečiť plnenie primárnych úloh OS SR vyplývajúcich z § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 321/2002 Z. z. vojakov vlastnými personálnymi kapacitami, t. j. profesionálnymi vojakmi OS SR, resp. vyčlenenými profesionálnymi vojakmi podľa § 71 ods. 1 zákona č. 281/2015
Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Ministerstvo obrany SR môže predložiť na rokovanie vláde SRmateriál s návrhom nariadenia mimoriadnej služby v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Až po schválení uvedeného materiálu vládou SR, môže prezidentka SR ako hlavná veliteľka OS SR v súlade s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. nariadiť výkon mimoriadnej služby, resp. povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov.
Vzhľadom na uvedené sa inštitút mimoriadnej služby chápe ako zjednocujúca forma procesného postavenia zložiek tvoriacich OS SR v čase výnimočného a núdzového stavu. Ak by totiž použitie profesionálnych vojakov v čase núdzového stavu na odstraňovanie jeho následkov malo byť podmienené nariadením výkonu mimoriadnej služby prezidentkou Slovenskej republiky v zmysle čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., mohlo by dôjsť k nebezpečnej situácii, pri ktorej by v prípade uplatnenia voľnej úvahy prezident Slovenskej republiky návrhu vlády Slovenskej republiky nevyhovel a výkon mimoriadnej služby by nenariadil, v dôsledku čoho by došlo k znemožneniu využitia OS SR na plnenie dôležitých zákonmi ustanovených úloh. Pre takúto interpretáciu čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. však vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti neexistuje žiaden právny podklad.
Záverom možno konštatovať, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov explicitne ani implicitne nevyplýva, že by potreba plnenia úloh OS SR v čase vyhláseného núdzového stavu bola podmienená nariadením výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom zo strany prezidentky SR. Príslušníci OS SR sa totiž aj v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh v stavoch, ktoré predpokladá ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.
Vzhľadom na potrebu zabezpečiť dostatok zdravotníckeho personálu počas hlavnej fázy celoštátneho testovania obyvateľstva (30. októbra až 1. novembra 2020) bola oslovená Rakúska republika so žiadosťou o poskytnutie pomoci formou vyslania vojenského zdravotníckeho personálu. Rakúska republika potvrdila poskytnutie pomoci vyslaním do 50 vojenských medikov za účelom posilnenia integrovaných tímov zostavených na prípravu a vykonanie celoštátneho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase a v rámci odstraňovania následkov núdzového stavu.[2] Následne vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 694/2020 vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Rakúskej republiky na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia pomoci ozbrojeným silám Slovenskej republiky pri príprave a vykonaní celoštátneho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky na prítomnosť ochorenia COVID-19 v čase a v rámci odstraňovania následkov núdzového stavu. Súhlas bol vyslovený podľa Článku 119 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií rozhoduje vláda Slovenskej republiky. V prípade neozbrojeného zdravotníckeho personálu možno jednoznačne konštatovať, že jeho prítomnosť na účel humanitárnej pomoci (jedinou úlohou rakúskych medikov na území SR bolo podieľať sa na celoštátnom testovaní obyvateľstva SR v presne vymedzenom čase) je plne v súlade s predmetným článkom Ústavy Slovenskej republiky a vyslovenie súhlasu vlády SR nie je podmienené následným súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky. Aj z logiky veci vyplýva, že v prípade humanitárnej pomoci je potrebné rozhodnúť v krátkom časovom úseku, z dôvodu možných následkov, ktoré z konkrétnej situácie hrozia. Keďže Rakúska republika ako neutrálny štát nie je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), tak sa postavenie príslušníkov rakúskych ozbrojených síl na území Slovenskej republiky nespravovalo Dohodou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (tzv. NATO SOFA), ale Dohodou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy a štátmi participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl (tzv. PfP SOFA). Rakúska republika je členom Partnerstva pre mier od r. 1995.
Je teda možné konštatovať, že ani v tomto prípade nedošlo k ústavne nekonformnému postupu vlády Slovenskej republiky a prítomnosť príslušníkov rakúskych ozbrojených síl na území Slovenskej republiky bola v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a rozhodne nešlo o „víkendovú“ okupáciu Slovenskej republiky armádou bývalého rakúskeho mocnárstva.
Autor: JUDr. Daniel Bednár PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov , E-mail: daniel.bednar@flaw.uniba.sk
Osobné názory autora prezentované v tomto príspevku sa zakladajú výlučne na verejne dostupných zdrojoch a nemožno ich stotožňovať s oficiálnym stanoviskom akýchkoľvek verejných inštitúcií.
[1] Predkladacia správa dostupná na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25488/1
[2] Predkladacia správa dostupná na: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25432/1