Rodičia sú dennodenne nevyhnutne konfrontovaní s penzom osobnostných práv dieťaťa. Pre odlíšenie oprávneného zásahu do osobnostných práv maloletého od zásahu neoprávneného, je smerodajné posúdenie tzv. najlepšieho záujmu dieťaťa. Ako zákon zastrešuje najlepší záujem dieťaťa, ak k neoprávneným zásahom do osobnostných práv dieťaťa dochádza so súhlasom rodiča?
Prepracovaná koncepcia najlepšieho záujmu detí je najvýznamnejším prínosom Dohovoru o právach dieťaťa prijatého OSN v roku 1989. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Čo znamená pojem najlepší záujem dieťaťa? Je v najlepšom záujme dieťaťa to, čo si želá dieťa samo (princíp sebaurčenia), -čo si želajú jeho rodičia, poprípade len jeden z rodičov, -alebo je snáď v najlepšom záujme dieťaťa to, čo sa podľa väčšinovej mienky považuje za správne? Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Jedno bez druhého nemožno priznať a uložiť.[1] Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, ako ukladá čl. 3 ods. 1 Dohovoru, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa[2]. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem, a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné. Taký stav je nevyhnutný pre predpoklad, že dieťa do dospelosti dozreje v osobu, ktorá bude schopná spolunažívať v spoločnosti a bude schopná niesť následky svojho konania.[3] Blaho je teda stav, ktorý je prospešný nielen dieťaťu, ale aj jeho rodine a spoločnosti ako celku.
Zákonné zastúpenie dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti vykonávajú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba Zákon o rodine) prioritne rodičia[4]. Ak do osobnostných práv dieťaťa neoprávnene zasahujú samotní rodičia maloletého, v prípadnom súdnom konaní bude dieťa z dôvodu kolízie záujmov, zastúpené namiesto rodičov kolíznym opatrovníkom[5]. Avšak v praxi, najmä z titulu prirodzenej zraniteľnosti detí a ich odkázanosti na rodičov, k súdnemu konaniu vo väčšine prípadov porušovania osobnostných práv detí rodičmi, ani nedôjde.
Problematika potreby ochrany osobnosti detí je aktuálna, a to pre neustály vývoj v chápaní práv dieťaťa, a ochrany osobnosti vo všeobecnosti. Domnievam sa, že súčasná právna úprava mnohým aktuálnym problémom o právach dieťaťa nevenuje konkrétnu pozornosť, a to aj z dôvodu, že spoločnosť, ešte nie je jednotná v tom, ako ich vníma. Za spoločensky, a teda automaticky aj politicky citlivé, možno považovať mnohé – s ochranou osobnosti detí – súvisiace otázky, osobitne zverejňovanie fotografií maloletých rodičmi na sociálnych sieťach. Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku (ďalej iba Občiansky zákonník). Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme. Do akej miery rozpoznáva svoj najlepší záujem dieťa samotné, a do akej miery jeho rodič, je v každom jednotlivom prípade, individuálne. So zreteľom na uvedené, súd sa pri rozhodovaní v rodinnoprávnych veciach nezaobíde nielen bez zákona, ale rovnako bez empatie.
Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share – zdieľať a parenting – rodičovstvo, a poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Dnešné dieťa má do piateho roku života od svojich rodičov zverejnených v priemere tisícpäťsto súkromných fotografií a videí[6], pričom prvou zverejnenou fotografiou dieťaťa býva častokrát už snímka z ultrazvuku.
Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia. Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života, a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva[7]. Generácia našich rodičov vyrastala nekonfrontovaná s fenoménom shareanting, a tak reálne dôsledky nového ponímania súkromia vyhodnotí až aktuálne dorastajúca generácia dospelých. Nepochybne sa s tým však nikto nebude vysporiadavať sám osamelo, lebo rovnakú skúsenosť bude mať drvivá väčšina rovesníkov aktuálne dorastajúcej generácie dospelých.
Hodnotové nastavenie spoločnosti sa mení, lebo spomeňme si, pred zhruba desaťročím[8] sa ani rodinné albumy neumožnilo prelistovať každej návšteve, a už vôbec nie „cudzím ľuďom“, ako je tomu dnes na voľne prístupnom sociálnom profile. Mnohí psychológovia vnímajú fenomén shareanting ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v dobe digitálnej, je viac než prirodzené, že mnoho ľudí podľahne tlaku davovej psychózy a má tendenciu zdieľať s ľuďmi to, čo si v minulosti nechávali skôr pre seba samého, a to len preto, lebo to tak isto robia aj všetci okolo. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity, keď mnoho jednotlivcov možno častokrát zdieľa aj to, čo má určité parametre intimity bez dostatočnej reflexie svojho samotného správania[9]. S ohľadom na to, ako spoločnosť vedie deti k vnímaniu súkromia a dôstojnosti v hodnotovej rovine, v kontexte fenoménu sharenting nastáva „kultúrny posun“ v tom, čo deti ešte môžu považovať za súkromie. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie, resp. že súkromie nepotrebujeme.
Na druhej strane, ak rodičia zdieľajú informácie, ktoré nemajú možnosť ohroziť dieťa, tak by zdieľanie určitých súkromných rodinných fotografií nemalo polarizovať aktérov na dobrých a zlých rodičov.
Čo sa týka ochrany práva maloletých na dôstojnosť v prípade zverejňovania ich fotografií na sociálnych sieťach, dieťa je odkázané na sebareflexiu rodičov. Je bežné, že rodičia bez vedomia svojich detí zverejňujú najmä citlivé videá, fotografie, písomnosti osobnej povahy z ich denníkov, „list Ježiškovi“, „list Zúbkovej víle“, najčastejšie také, ktoré vyvolávajú smiech. Fotografie, videá a písomnosti osobnej povahy detí, ktoré sa raz stanú dospelými, môžu byť po zvyšok života zaujímavé pre ich spolužiakov, učiteľov, zamestnávateľov, alebo budúcich partnerov, a rôznych deviantov nevynímajúc.[10]
Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“[11], ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie, a rovnako možno polemizovať o tom, či „uzavretosť“ nespôsobili samotné zásahy. Odpovede ukáže až čas. Už teraz však možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany[12], výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované. Detskí psychológovia upozorňujú, že často aj z pohľadu rodičov nevinné príspevky na sociálnych sieťach sa môžu stať rozbuškou pre ponižovanie a šikanovanie v detskom kolektíve.
Experti z projektov o E-bezpečí označujú sharenting ako využívanie detí na komerčný účel, keď dieťa slúži k pritiahnutiu pozornosti na sociálny profil rodiča, a je nástrojom na získavanie „followerov“. Rodičia, ktorí si zo zverejňovania fotografií svojich detí urobili na Instagrame biznis, si vyslúžili za to nelichotivé pomenovanie digitálni pasáci. Vo Francúzsku na shereanting zareagovala aj legislatíva. Rodičom vo Francúzsku hrozí za neodsúhlasené zverejňovanie fotografií svojich detí aj väzenie. Od roku 2016, keď v krajine prebehla kampaň proti zverejňovaniu súkromia detí na internete, aj kvôli ochrane pred sexuálnymi deviantmi, sú rodičia zodpovední za ochranu súkromia svojich detí. Ak niekoho usvedčia zo zverejňovania a šírenia fotografií bez súhlasu, hrozí mu odňatie slobody alebo pokuta vo výške 45-tisíc eur.[13] Taliansky súd minulý rok vyniesol rozsudok v prípade šestnásťročného chlapca, a jeho matka musela vymazať všetky fotografie syna zo svojej sociálnej siete a dostala zákaz ďalšieho zverejňovania bez jeho súhlasu pod hrozbou pokuty desaťtisíc eur.
Možno sa domnievať, že aj pre kolízneho opatrovníka, minimálne v konaniach, v ktorých má pochybnosti, môže byť sociálny profil rodičov nápomocný. Pozitívum sharenting-u tiež možno vidieť v tom, že rodičia si vzájomne zdieľajú rady, skúsenosti, podporuje sa spolupráca rodičov, ktorých deti trpia rôznymi stupňami telesného či mentálneho poškodenia, zdieľajú svoju pozitívnu prax, čo sa im osvedčilo, čomu sa vyhnúť, dávajú si rady a psychicky sa podporujú. Napokon aj to, že mnohé deti si zdieľaním videí takto zarábajú[14], možno vnímať aj pozitívne, nielen ako vykorisťovanie a obmedzovanie detí v ich voľnočasových aktivitách. Sharenting slúži aj ako nástroj ekonomického zisku pre deti, a častokrát zarábajú tak, že sa hrajú na zverejňovaných videách sledovaných inými deťmi. U detí, ktoré svojimi prejavmi odmalička inklinujú k povolaniu z umeleckej sféry, je predpoklad, že sami v dospelosti budú akceptovať zásahy do svojich osobnostných práv vo vyššej miere za účelom svojej prezentácie. Práve flexibilita koncepcie najlepšieho záujmu dieťaťa umožňuje rôznorodo reagovať na osobnostné predpoklady konkrétneho dieťaťa a situáciu, v ktorej sa dieťaťa nachádza, alebo ktorá ho ovplyvňuje.
Maloleté dieťa má v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V porovnaní s Občianskym zákonníkom z roku 1950, v súčasnej právnej úprave o maloletých nie sú pre oblasť občianskoprávnych vzťahov určené presné vekové hranice, podľa ktorých je odstupňovaná spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť maloletého dieťaťa na konkrétny právny úkon sa musí posudzovať individuálne, ale súčasne objektívne, že sa prihliada na rozumovú a vôľovú vyspelosť všeobecne predpokladanú u detí v určitom veku. V prípade, ak by maloletý urobil právny úkon, na ktorý nie je spôsobilý, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. Ak však maloletý má spôsobilosť na konkrétny právny úkon, nepotrebuje byť pri tomto úkone zastúpený zákonným zástupcom.
Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, robia za nich ich zákonní zástupcovia. Občiansky zákonník[15] ponecháva úpravu zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa na Zákon o rodine. Maloleté dieťa zastupujú pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, jeho rodičia[16].
Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený v rámci svojich rodičovských práv a povinností, resp. obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Súčasne však platí, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov[17] medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V prípade rozporu záujmov rodiča a záujmu maloletého, súd v konaní ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa bude zastupovať. Ide o tzv. kolízneho opatrovníka, ktorým v praxi najčastejšie býva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Zhodnotenie slovenskej súkromnoprávnej úpravy ochrany osobnosti dieťaťa vzhľadom na zákonné zastúpenie dieťaťa v kontexte ochrany práva na súkromie maloletého a práva na dôstojnosť, ponúka priestor na ďalšie návrhy de lege ferenda, aj v súvislosti medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky z oblasti ľudských práv a záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa.
Je potrebné si uvedomiť, že ochrana osobnosti je inštitút, ktorý nepochybne preniká všetkými právnymi odvetviami. Ochrana osobnosti, ako ochrana ľudskej dôstojnosti, nedotknuteľnosti, súkromia a rodinného života je v rámci základných ľudských práv významným ústavným právom. Ochrana osobnosti je zakotvená v súkromnom práve, predovšetkým občianskoprávnymi normami, ale osobnosť možno súčasne chrániť aj v rámci verejného práva, trestného práva a správneho práva. Všetky právne predpisy a etické kódexy, ktoré sa týkajú aj maloletých, obsahujú osobitné ustanovenia o maloletých [18]. Osobitne práva maloletých chráni judikatúra, ktorá najpružnejšie reaguje na spoločenský vývoj a aktuálne potreby spoločnosti. Judikatúra aj v kontinentálnom práve významne dopĺňa zákonný rámec ochrany osobnosti.
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Judikatúra zdôrazňuje, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.[19]
V kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa však možno konštatovať významný rozdiel medzi právnym vnímaním ujmy maloletého, a ujmy dospelej fyzickej osoby, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zatiaľ čo pri dospelej fyzickej osobe judikatúra vyžaduje objektívnu spôsobilosť privodenia ujmy predmetným neoprávneným zásahom, maloletý a jeho práva sú vždy posudzované prísne individuálne podľa koncepcie najlepšieho záujmu každého jedinečného dieťaťa vždy konkrétne a osobitne. Neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobilý privodiť ujmu dospelej fyzickej osobe objektívne je taký zásah, ktorý môže porovnateľne zraniť aj každú inú dospelú fyzickú osobu.
Všetky konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a individuálnymi právami iných osôb treba riešiť osobitne prípad od prípadu, zvažovať záujmy strán a snažiť sa ich zladiť, pričom najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom, ktoré má prioritu, a teda nie je len jedným zo záujmov strán konfliktu.[20] Najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom smerodajným pre verejné aj pre súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, pre súdy, správne orgány aj zákonodarne orgány.
Ak dôjde k situácii, že sa dieťa rozhodne uplatniť si svoje osobnostné práva voči rodičovi žalobou na súde, možno predpokladať, že prirodzená citová odkázanosť dieťaťa na rodičovi bola prevážená potrebou obhájiť svoje práva, a preto je veľký predpoklad, že k porušeniu osobnostných práv dieťaťa reálne došlo. Je na mieste sa preto všetkými podnetmi od maloletých osobitne zaoberať, a v zmysle platnej právnej úpravy upriamiť aj v tomto kontexte pozornosť predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Limity zákonného zastúpenia maloletého rodičmi určuje práve najlepší záujem dieťaťa.
Autor: JUDr. Martina Haršányová, Katedra občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, E-mail: martina.harsanyova@flaw.uniba.sk
[1] SCHEU, H. CH. op. cit. 19, s. 275–279.
[2] čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa
[3] ZUKLÍNOVÁ, M. op. cit. 4, s. 100. Pojem najlepší záujem dieťaťa a pojem blaho dieťaťa nie sú totožné.
[4] § 28 b.) a § 31 Zákon o rodine
[5] § 31 ods.2,3,4 Zákon o rodine
[6] Výskum z Veľkej Británie z roku 2016 [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://www.nominet.uk/parents-oversharing-family-photos-online-lack-basic-privacy-know/
[7] Knap K., Švestka J., Jehlička O., Pavlík P., Plecitý V.: Ochrana osobnosti podle občanského práva. Praha: Linde Praha, a.s.. 2004
[8] Na facebook sa prihlásila prvá generácia rodičov [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/299601525_When_the_Child_is_Born_into_the_Internet_Sharenting_as_a_Growing_Trend_among_Parents_on_Facebook
[9] psychológ KPŠP PF UKF Robert Krause povedal o sharenting-u pre Glob.sk [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://glob.zoznam.sk/zit-svoj-zivot-na-socialnych-sietach-je-nebezpecne-ohrozujete-tym-seba-aj-svoje-deti/
[10] Zverejňovanie fotografií detí [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/527210-zverejnujete-na-internete-fotky-svojich-deti-ma-to-hacik/
[11]Psychology today [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://www.psychologytoday.com/us/search/site/who%20percent%20introverts
[12] zámerné urážanie, vyhrážky, odhaľovanie intímnych informácií či obťažovanie iných za pomoci moderných komunikačných prostriedkov – trvajúce spravidla dlhší čas [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: http://cyberhelp.eu/sk/introduction/what_is
[13] [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/the-capitals-francuzsko-zavadza-prisny-zakon-proti-nenavistnym-prejavom-na-internete/
[14] Ryan má sedem rokov a jeho youtubový kanál Ryan ToysReview má viac ako 17 miliónov sledovateľov z celého sveta. Väčšinu z nich tvoria jeho rovesníci. Krátke videá s recenziami hračiek a rôznych iných produktov určených pre deti na kanáli Ryan ToysReview mu priniesli od júna 2015, kedy kanál so svojimi rodičmi založili, 26 miliárd videní. Časopis Forbes ho zaradil tento rok na prvú pozíciu najlepšie platených youtuberov sveta a podľa ich výpočtov zarobil za posledných 12 mesiacov (do júna 2018) 22 miliónov dolárov [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5470/7-rocny-chlapec-zaraba-rocne-22-milionov-dolarov-je-najlepsie-plateny-youtuber-sveta
[15] Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka
[16] Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine
[17] Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine
[18]Etický kódex reklamnej praxe [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: http://www.rpr.sk/sk/eticky-kodex
[19] Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2011, sp. zn. 1 Cdo 113/2009
[20] Správa o činnosti komisárky pre deti [online]. [cit.2020-05-05]. Dostupné na: https://komisarpredeti.sk/wp-content/uploads/2019/04/sprava-o-cinnosti-komisarky-pre-deti-za-rok-2018.pdf