ÚVOD
Pandémia COVID-19 priniesla pre našu spoločnosť ako aj pre náš právny systém veľa nových výziev. Sme však presvedčení, že moderné technológie sú nevyhnutným nástrojom na efektívnejšie riešenie mnohých z týchto otázok. Technológie zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v čase kríz a katastrof, ale aj v našom každodennom živote.
Pandémia COVID-19 spôsobila, že sme sa museli spoľahnúť na nové technológie viac ako kedykoľvek predtým. Problematické však ostáva, že mnohé z nových technológií doteraz nie sú regulované pomocou tradičných nástrojov regulácie. Túto úlohu v oblasti nových technológií v posledných pár rokov prebrali normy mäkkého práva, tento aparát však nie je z ďaleka dokonalým nástrojom regulácie.
V tomto krátkom odbornom blogu, sme si za cieľ stanovili poukázať na problémy, ktoré so sebou prináša regulácia pomocou noriem mäkkého práva.
KONZERVATIZMUS PRÁVA
Predtým, ako sa ponoríme hlbšie do samotnej problematiky regulačných problémov mäkkého práva, považujeme za dôležité spomenúť koncept, ktorý sa objavuje pri každej otázke v súvislosti vzťahu práva nových vznikajúcich technológií. Koncept známy ako „the pacing problem“.[1] Tento koncept v podstate popisuje výzvy regulačného prostredia udržať tempo s rýchlo sa rozvíjajúcim objektom regulácie. Táto téza je zásadná pre oblasť nových technológií najmä kvôli rozdielu v relatívnych rýchlostiach týchto domén.[2] Táto dynamika pramení nielen z konzervativizmu práva a enormne sa rýchlo vyvíjajúcich technológií, ale aj z mnohých rôznych foriem a možnosti aplikácii týchto technológií, ktoré sa používajú spôsobmi a kontextmi, ktoré sa vôbec nepredvídali pri ich vzniku.[3]
Táto rôznorodosť foriem a možnosti aplikácií nových technológií spôsobuje, že často nie je možné subsumovať tieto technologické inovácie do ktorejkoľvek z existujúcich regulačných rámcov.
REGULÁCIA NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ
Predovšetkým nemôžeme zabudnúť, že samotná regulácia nie je účelom, ale prostriedkom! Regulácia je jedným z nevyhnutných prostriedkov na budovanie dôvery v spoločnosti v náš právny systém.[4] Toto budovanie dôvery prostredníctvom regulácie by sa malo vzťahovať aj na nové technológie. Zdá sa však, že presný opak je pravdou, keď vidíme, ako zas a znova nové technológie vzbudzujú úzkosť u širokej verejnosti.[5]
Je nevyhnutné vytvoriť efektívny systém, ktorý je schopný zvládnuť rozmanité a rastúce využívanie nových technológií. Aj v tomto novom veku by sa mala uplatňovať „tradícia osvieteneckej éry, kde kategorický imperatív smeruje k digitálnemu svetu a technológie slúžia ľuďom, nie naopak.“[6]
V posledných rokoch sa zdá, že riešením problému „vyplnenia regulačnej medzery“ pre nové technológie sa stali normy mäkkého práva.
MÄKKÉ PRÁVO
Dnes je už zrejmé, že tradičné regulačné systémy sa nedokážu vyrovnať s rýchlym tempom, rôznymi aplikáciami, rizikami a inherentnými neistotami nových vznikajúcich technológií.
V posledných rokoch sa normy mäkkého právna stali nevyhnutnou súčasťou rámca regulácie prakticky pre všetky nové technológie. Tento nárast popularity noriem mäkké práva môže vysvetľovať skutočnosť, že normy mäkkého právna ponúkajú niekoľko potenciálnych výhod oproti tradičným regulačným nástrojom.
Najdôležitejšou z týchto výhod je, že tieto normy sa môžu prijať a revidovať relatívne rýchlo, bez toho, aby museli prejsť tradičným a zdĺhavým procesom tvorby právnych predpisov.[7] Taktiež dôležitá je skutočnosť, že právne normy v oblasti mäkkého práva nie sú viazané na konkrétnu jurisdikciu a môžu mať preto medzinárodné uplatnenie.[8]
Normy mäkkého práva však nie sú dokonalým nástrojom regulácie, táto nedokonalosť je často spôsobená najmä s nedostatočnou vymožiteľnosťou noriem mäkkého práva. Ďalšou z kritík týchto noriem je časté použitie jazyka, ktorý je príliš nejasný alebo vágny.[9]
Tieto nedostatky vedú k mnohým ďalším obmedzeniam, akým je aj fakt, že normy mäkkého práva všeobecne neposkytujú pre verejnosť rovnaké istoty ako tradičné formy regulácie. Pre porovnanie, tradičné formy regulácie by znamenali vyššiu inštitucionálnu formalitu ako aj kolektívnu kontrolu informácií s komplexnou centralizovanou správou a riadením.[10]
ZÁVER
Pandémia COVID-19 spôsobila, že sme sa museli spoľahnúť na nové technológie viac ako kedykoľvek predtým. Od robotov v nemocniciach, cez drony prepravujúce zásoby liek a dokonca aj monitorovacími systémami na báze umelej inteligencie, ktoré dokážu predpovedať ohniská nákazy a sledovať už infikovaných jedincov, máme možnosť vidieť ešte rýchlejší nárast a pestrejšie využitie nových technológií.
Ako už bolo spomenuté, tradičné regulačné systémy sa nedokážu vyrovnať s rýchlym tempom, rôznymi aplikáciami, rizikami a inherentnými neistotami nových vznikajúcich technológií. Práve z tohto dôvodu sa regulačná medzera v oblasti nových technológií sa vyplnila normami mäkkého práva.
Normy mäkkého práva však nie sú dokonalým nástrojom regulácie a táto nedokonalosť spôsobuje značné neistoty. Avšak za najväčšiu nevýhodu považujeme skutočnosť, že táto forma regulácie spôsobuje v spoločnosti dojem ako, keby otázky ohľadne týchto technológií boli riešené a zodpovedané, keď v skutočnosti, vágnosť a nevymožiteľnosť týchto noriem spôsobuje, že to tak koniec koncov nie je.
Autor: Mgr. Zoltán Gyurász Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva, E-mail: zoltan.gyurasz@flaw.uniba.sk
[1]Pre problematiku pozri bližšie, L: Recurring Dilemmas: The Law’s Race to Keep Up with Technological Change. (2007). University of Illinois Journal of Law, Technology & Policy 2007:239-285
[2]MOSES, L: Recurring Dilemmas: The Law’s Race to Keep Up with Technological Change. (2007). University of Illinois Journal of Law, Technology & Policy 2007:239-285
[3]MERCHANT, G: Addressing the Pacing Problem (2011) Dostupné na:: https://www.researchgate.net/publication/303158895_Addressing_the_Pacing_Problem
[4] FÁBRY, B KASINEC, R TURCAN, M: TEÓRIA PRÁVA (2019), Bratislava: Wolters Kluwer , ISBN 978-80-571-0127-7 s321
[5]SHARMA, S: The Dilemma of Regulating Artificial intelligence (2017) Dostupné na:: https://pdfs.semanticscholar.org/77b7/6a6c6423ac3f6c5d4ba8d5769708ad408370.pdf
[6]MARTINI, M: REGULATING ARTIFICIAL INTELLIGENCE – HOW TO DEMYSTIFY THE ALCHEMY OF CODE? (2019), Cambridge University Press
[7]ABBOTT, K. & SNIDA, D: Hard and Soft Law in International Governance. (2000) International Organization, 421-456,Dostupné na:: https://www.cambridge.org/core/journals/international-organization/article/hard-and-soft-law-in-international-governance/EC8091A89687FDF7FC9027D1717538BF
[8]MERCHANT, G: “Soft Law” Governance of Artificial intelligence (2019) Dostupné na: https://escholarship.org/content/qt0jq252ks/qt0jq252ks.pdf
[9]WEEKS, G: SOFT LAW AND PUBLIC LIABILITY: BEYOND THE SEPARATION OF POWERS? (2018) Dostupné na: https://law.adelaide.edu.au/system/files/media/documents/2019-03/ALR_39%282%29_03_Weeks.pdf
[10]EREDÉLYI, O & GOLDSMITH J: Regulating Artificial intelligence Proposal for a Global Solution (2018) Dostupné:https://dl.acm.org/doi/pdf/10.1145/3278721.3278731?casa_token=gXFSlbp9ydUAAAAA%3APTrQCCNf5wrmMPXcJdTwIB9JxrN1U9HmM4PIO5T7KPML5TBQLOIblq6AjNbrJKWPTPYFb4KLCWFo1w