Autor sa v tomto odbornom príspevku venuje zákazu zhromažďovacieho práva s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, ktorý bez explicitného časového obmedzenia schválila vláda v zmysle čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., a jeho vzťahu s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, ktoré umožňujú usporiadanie hromadných podujatí akejkoľvek povahy v počte neprevyšujúcom 100 osôb.
Jedným zo základných komponentov európskeho verejného poriadku je sloboda zhromažďovania. Toto základné právo je bezprostredne previazané so slobodou združovania a hlavne so slobodou prejavu, ktorá je sama o sebe nazývaná „superslobodou“.[1] Práve zhromažďovacie právo sa v podmienkach Slovenskej republiky stalo jednou z „obetí“ boja s pandémiou koronavírusu.
Tesne pred Veľkou nocou schválila vláda uznesenie č. 207 k návrhu na rozšírenie opatrení núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.[2] Týmto uznesením sa nielen obmedzila sloboda pohybu a pobytu, ale zakázalo sa tiež uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Kým obmedzenie slobody pohybu a pobytu bolo časovo ohraničené (od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59), zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať bol schválený bez takéhoto explicitného časového dodatku.
Ako je možné zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať, keď je toto právo jedným zo základných práv, a tie sú v zmysle čl. 12 ods. 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné?
Na jednom mieste síce ústava poskytuje garanciu nezrušiteľnosti základných práv, no na inom mieste už uvádza, že podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase (okrem iného aj) núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.[3] Tým je práve ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., ktorý v núdzovom stave podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) oprávňuje podľa závažnosti ohrozenia aj obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, pokiaľ je súčasne splnená podmienka nevyhnutného rozsahu a nevyhnutného času.
Od rozšírenia núdzového stavu pred Veľkou nocou preto na úrovni ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. platí aj v súčasnosti zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Prispela k tomu aj skutočnosť, že žiadny z aktívne legitimovaných subjektov (najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident republiky a generálny prokurátor)[4] nepodal ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom.
Zhromažďovacie právo ale bolo obmedzené ešte pred tým, než vláda dňa 6. apríla 2020 prijala uznesenie rozširujúce núdzový stav o zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať.
Úrad verejného zdravotníctva totiž ešte dňa 9. marca 2020 vydal „verejnú vyhlášku, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o nariadení opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.[5] Úrad verejného zdravotníctva v termíne od 10.03.2020 do 23.03.2020 nariadil všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zákaz organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy. Hoci definícia hromadného podujatia chýbala, z informácie zverejnenej Úradom verejného zdravotníctva vyplývalo,[6] že za hromadné podujatia budú za určitých okolností považované aj zhromaždenia podľa zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Dňa 23. marca 2020 bolo vydané ďalšie opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, ktorým sa zákaz organizovania a usporadúvania hromadných podujatí nariadil až do odvolania.[7]
Po rozšírení núdzového stavu uznesením vlády zo 6. apríla 2020, ktorého súčasťou bol aj spomínaný zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, vydal Úrad verejného zdravotníctva ďalšie súvisiace opatrenie až 19. mája 2020.[8] Tým sa zakázalo usporadúvanie hromadných podujatí v počte nad 100 osôb. Hromadné podujatia so 100 a menej osobami sa umožnili za predpokladu plnenia ďalších povinností, z ktorých možno spomenúť napríklad dodržiavanie rozostupov 2 m medzi osobami (to neplatí pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo pre partnerov).
Opatrenie z 19. mája 2020 bolo nakoniec nahradené opatrením Úradu verejného zdravotníctva z 2. júna 2020, ktoré zopakovalo: „E) S účinnosťou od 03. júna 2020 sa podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy v počte nad 100 osôb.“[9]
Možno preto na podklade opatrenia Úradu verejného zdravotníctva z 2. júna 2020 konštatovať, že na Slovensku v súčasnosti platí zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou, ak počet účastníkov zhromaždenia nepresahuje 100? Tento názor zjavne zastáva predseda vlády, ktorý uviedol, že ani v súčasnosti nie je zhromažďovacie právo úplne zakázané:
„Niekedy pred týždňom som pred úradom vlády videl skupinu ľudí, babičky tam držali transparenty, že nesúhlasia s NATO, s 5G (…). Ale zasa, išlo o nahlásené zhromaždenie do 100 ľudí.“[10]
Zastávame názor, že takáto interpretácia nie je správna. Vychádzame z pravidla lex superior derogat legi inferiori. Pokiaľ je určitý zákaz prijatý na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tento zákaz môžete zrušiť len dvoma spôsobmi: buď rovnakým postupom, akým bol zákaz prijatý (zrušenie zákazu vládou), alebo ústavným súdom po predchádzajúcom kvalifikovanom návrhu aktívne legitimovaného subjektu. Úrad verejného zdravotníctva nemá priznanú právomoc modifikovať zákazy či obmedzenia, na ktorých sa v súlade s ústavným zákonom uzniesla vláda, a ani v jeho opatrení z 2. júna 2020 nenachádzame žiadny odkaz na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. či vyhlásený núdzový stav. Opatrenie odkazuje len na zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Ani jeden z nich neoprávňuje Úrad verejného zdravotníctva k zužovaniu či rušeniu zákazov schválených vládou podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Zároveň neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila vláde v úprave zákazu podľa jej predstáv a v mantineloch čl. 2 ods. 2 ústavy.
Z týchto dôvodov preto stále platí zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať, a to s jedinou výnimkou: osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento zákaz pominie najneskôr po uplynutí maximálneho času, ktorý ústavný zákon pripúšťa pre trvanie núdzového stavu (90 dní). Za ideálny stav z hľadiska proporcionality pri obmedzovaní základných práv a slobôd by sme však považovali úpravu zákazu vládou čo možno najskôr. Kým zákaz trvá, v praxi by nemalo byť prekvapením, ak sa bude aplikovať § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve:
„Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli.“ Za neprítomnosti zástupcu obce môže zhromaždenie rozpustiť aj príslušník Policajného zboru v službe.
Z hľadiska ochrany ústavnosti do budúcnosti môže byť vzniknutá situácia poučením pre aktívne legitimované subjekty na podanie návrhu podľa čl. 129 ods. 6 ústavy, aby v podobnom prípade využili svoje oprávnenie a dali ústavnému súdu možnosť preskúmať závažné zásahy do základných práv a slobôd počas núdzového stavu.
Autor: Mgr. Vincent Bujňák, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra ústavného práva, E-mail: vincent.bujnak@flaw.uniba.sk
[1] Odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/09 zo 16. februára 2010.
[2] Dostupné na https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/72/20200408. [cit. 05.06.2020]
[3] Čl. 51 ods. 2 ústavy.
[4] Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce v § 189 písm. c) uvádza ako aktívne legitimovaný subjekt aj vládu, no táto možnosť je v praxi skôr nepravdepodobná, keďže vláda by navrhovala preskúmať svoj vlastný akt. Na druhej strane, nemožno ju úplne vylúčiť (napríklad pri vyhlásení núdzového stavu a obmedzení základných práv aktom vlády, ktorá podala v zmysle čl. 117 ústavy obligatórnu demisiu, ak by bola bezprostredne po vyhlásení núdzového stavu vymenovaná nová vláda).
[5] Dostupné na https://www.zmos.sk/download_file_f.php?id=1303397. [cit. 05.06.2020]
[6] „Nie je možné, aby Úrad verejného zdravotníctva SR presne vymedzil názvy hromadných podujatí, nakoľko opomenutím niektorého typu hromadného podujatia by vytvoril mylnú predstavu, že sa uvedené opatrenie naň nevzťahuje. Rovnako ani počet osôb, na ktoré sa uvedené opatrenie zákazu hromadných podujatí vzťahuje, nie je možné z odborného hľadiska vymedziť presným číslom, nakoľko nie je možné všeobecne špecifikovať aké osoby sa podujatia zúčastňujú (stav ich imunity, vek, rizikové faktory), aké sú priestorové a technické podmienky daných priestorov (typ vetrania, prístupové cesty), vzdialenosť osôb od seba, frekvencia a intenzita pohybu osôb v priestore, typy povrchov a ich dezinfikovateľnosť. Dôležitá je aj aktuálna epidemiologická situácia v konkrétnej lokalite a mnohé ďalšie faktory.“
Dostupné na http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4082:informacia-k-zakazu-organizova-anusporaduva-hromadne-podujatia-portovej-kulturnej-spoloenskej-i-inej-povahy&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153. [cit. 05.06.2020]
[7] Dostupné na
http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_zakaz_hromadnych_podujati_od_24032020.pdf. [cit. 05.06.2020]
[8] Dostupné na http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/19_05_2020_Opatrenie_hromadne_podujatia.pdf.
[9] Dostupné na http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/final_opatrenie_prevadzky_4_faza_02_06.pdf. [cit. 05.06.2020]
[10] Dostupné na https://www.vlada.gov.sk//premier-predcasne-nudzovy-stav-rusit-nebudeme-nechceme-ho-ani-predlzovat/. [cit. 05.06.2020]