Autor v tomto odbornom príspevku poukazuje na kauzu ohľadom pripravovanej prírodnej rezervácie Vihorlatský prales a približuje v ňom rozdiely medzi piatym a štvrtým stupňom ochrany v prírodných rezerváciách a problémy vznikajúce pri zonácii, ako v súčasnosti najväčšej výzve pre územnú ochranu prírody na Slovensku.
Alebo predstavuje rozšírenie bezzásahového územia prírodnej rezervácie len zámienku?
V nedávnej dobe zaujal verejnosť prípad plánovanej zmeny územnej ochrany v lokalitách v súčasnosti spadajúcich pod národnú prírodnú rezerváciu Morské oko, ktorá sa nachádza na území obkolesenom chránenou krajinnou oblasťou Vihorlat. Podľa niektorých medializovaných informácii má pod zámienkou rozšírenia bezzásahového územia dôjsť fakticky k zníženiu stupňa územnej ochrany v bezprostrednej blízkosti jazera Morské oko. Viacerí environmentálni aktivisti varovali, že pre dané územie to bude znamenať výstavbu, poľovačky a ťažbu dreva.[1] Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) tieto správy vo svojich vyhláseniach označilo tieto správy za hoax a poukazovalo najmä na skutočnosť, o koľko väčšie bude nové chránené územie s najvyššími stupňami ochrany.[2]
O čo teda v tomto prípade ide? V zásade sa jedná o pripomienkovanie návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales, a ktoré je momentálne v legislatívnom procese č. LP/2020/59, ktoré je v súčasnosti vo fáze vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania.[3] Zmyslom tohto návrhu vládneho nariadenia je zrušenie viacerých chránených území vyhlásených podľa starších právnych predpisov a vyhlásenie prírodnej rezervácie Vihorlatský prales, ktorá má tieto územia zahŕňať a zabezpečiť tak výraznejšiu územnú ochranu na väčšom a kompaktnejšom území. Ministerstvo sa k vypracovaniu tohto návrhu vládneho nariadenia rozhodlo pristúpiť z dôvodu plnenia požiadavky vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 508 zo 14. októbra 2019 k návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky zabezpečí dostatočnú právnu ochranu jednotlivým komponentom lokality UNESCO.[4] Musíme tu poukázať aj na ďalšiu skutočnosť a to, že dané územie je od roku 2007 vyhlásené za lokalitu Svetového prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Vihorlatský prales, a to z dôvodu ochrany starých bukových lesov a bukových pralesov Karpát a iných regiónov Európy. Môžeme teda povedať, že sa jedná o splnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky na tomto úseku, a účelom je zabezpečiť primeranú ochranu územiu, ktoré je súčasťou lokality UNESCO, zapísanej do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2007.[5] Preto je aj na úrovni slovenskej legislatívy potrebné upraviť územnú ochranu na tomto území v súlade s požiadavkami UNESCO.
Navrhované územie prírodnej rezervácie Vihorlatský prales má predstavovať väčšie a kompaktnejšie územie, na ktorom sa majú uplatňovať najvyššie štandardy územnej ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), a majú sa v nej uplatňovať najvyššie stupne ochrany. Prírodná rezervácia by mala predstavovať útvar, tvorený pôvodnými, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenenými ekosystémami či biocentrami.[6] Navrhovaná prírodná rezervácia má vytvárať pomerne územie o výmere až 2 160,544 hektára. V zmysle najnovších štandardov podliehať zonácii, podľa ktorej má tvoriť zóna A s piatym stupňom ochrany výmeru 1552,753 hektára, a zóna B so štvrtým stupňom ochrany má predstavovať výmeru 607,791 hektára. V zmysle zákona sa má v okolí navrhovanej prírodnej rezervácie vytvoriť aj ochranné pásmo, ktoré má byť o výmere 246,1247 a má v ňom platiť tretí stupeň ochrany v zmysle zákona.[7] Vďaka tejto väčšej rozlohe väčšmi naplňuje požiadavky UNESCO, lebo chráni túto lokalitu na väčšom území, a to v najvyšších stupňoch ochrany.
Kde teda potom vznikol problém? Hoci vo všeobecnosti dôjde k výraznému zvýšeniu úrovne a stupňa územnej ochrany, na niektorých miestach, ako je práve časť súčasnej národnej prírodnej rezervácie Morské oko, dôjde naopak k jej zníženiu. Má sa tak stať práve v oblastiach, kde v súčasnosti platí piaty stupeň územnej ochrany[8], no z predloženého návrhu na vyhlásenie prírodnej rezervácie Vihorlatský prales patrí istá časť v okolí jazera Morské oko do zóny B, v ktorej platí v zmysle zákona štvrtý stupeň ochrany.[9]
Aby sme pochopili pochybnosti environmentálnych aktivistov, musíme si uvedomiť skutočnosť, že najmä územie nachádzajúce sa v blízkosti prírodného jazera Morské oko je turisticky veľmi atraktívnou lokalitou, ktorá sa môže v budúcnosti stať perspektívnou oblasťou pre výstavbu a iné zásahy, ktoré môžu potenciálne ohroziť ochranu tohto územia. A práve v tejto lokalite došlo na niektorých miestach k určeniu, aby v novej prírodnej rezervácií predstavovali územia so štvrtým stupňom územnej ochrany. Ministerstvo životného prostredia SR v tejto súvislosti argumentovalo, že v týchto prípadoch sa jedná o vodnú plochu a infraštruktúru vrátane zámočka, cesty a priľahlého územia.[10]
Takže aká je v tomto prípade pravda? Agatha Christie nazvala jedno zo svojich diel podľa ľudovej múdrosti Niet dymu bez ohňa. Osobne si myslím, že je to tak aj v tomto prípade, kde už aj na základe logického uváženia musíme dôjsť k záveru, že keď sa zníži stupeň územnej ochrany z piateho na štvrtý, znamená to určitý zníženie množstva obmedzení a povinností pri ochrane prírody a krajiny, ktoré zo zákona vyplývajú. Otázkou je, či to môže spôsobiť na tomto mieste riziko ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia alebo nie. Aby sme vedeli na túto otázku odpovedať, je potrebné sa vysporiadať s dvoma problémami: na prvom mieste na to, aké sú rozdiely medzi piatym a štvrtým stupňom územnej ochrany a taktiež, aké sú výhody a nástrahy zonácie chránených území. V tomto blogu nemáme priestor si ich prejsť všetky, avšak zameriame sa len na činnosti, ktoré boli aktivistami najviac kritizované[11]:
Z hľadiska umiestňovania stavieb je v piatom stupni územnej ochrany zakázané umiestniť stavbu[12], zatiaľ čo v štvrtom stupni je to možné na základe súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.[13] Rozhodnutie stavebného úradu by v tomto prípade bolo síce viazané na súhlas orgánu ochrany prírody[14], avšak v zásade by bolo možné ho vydať. Keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že sa jedná o turisticky obľúbenú lokalitu s potenciálom ďalšieho rozvoja, je to pre danú oblasť určité riziko.
Odlišné obmedzenia sa týkajú aj poľovníctva. Zatiaľ čo v prípade piateho stupňa územnej ochrany sú obmedzené všetky poľovnícke aktivity (zákaz chytať, loviť alebo usmrtiť živočícha)[15], v prípade štvrtého stupňa územnej ochrany je tu „len“ zákaz organizovať spoločné poľovačky (obdobne ako v treťom stupni ochrany), ako aj zriadiť poľovnícke zariadenie, používať poľovného psa či prikrmovať zver, a len so súhlasom orgánu ochrany prírody je možné chytanie, usmrtenie alebo lov živočíchov v mokradiach.[16] Výkon poľovníckeho práva však v zásade nie je vylúčený a musíme si uvedomiť, že podobné chránené územia predstavujú atraktívne miesta na poľovanie.
Azda najvýraznejšie je možné pozorovať rozdiely, ktoré sa týkajú ťažby dreva. V piatom stupni územnej ochrany je zakázané zasiahnuť do lesného porastu, ako aj narušiť vegetačný a pôdny kryt[17] (čo v praxi znamená nielen zákaz ťažby, ale aj akéhokoľvek zásahu do lesného porastu, výstavbu ciest, zvážnic atď.). V štvrtom stupni ochrany je síce zakázané rúbať dreviny, avšak drevina predstavuje v zmysle zákonnej definície drevinu rastúcu mimo lesa.[18] Aj keď teda platia aj pre toto územie viaceré obmedzenia vyplývajúce už z tretieho stupňa ochrany týkajúce sa lesného hospodárstva doplnené o ďalšie, úplný bezzásahový režim je zavedený až v piatom stupni územnej ochrany.
Ministerstvo životného prostredia SR na aktivity environmentálnych aktivistov reagovalo vyhlásením, v ktorom niektoré z týchto vyjadrení, ako aj niektoré ďalšie označilo za hoaxy a uviedlo, že na území so štvrtým stupňom územnej ochrany sú zakázané napríklad: spoločné poľovačky či rúbanie drevín a nepovoľuje sa ani umiestňovanie stavieb.[19] Je pravdou, že v spoločnosti sa naozaj začali šíriť hoaxy, ako napr. údajné plány ministerstva na umožnenie výstavby, či vyrúbanie lesov a tie bolo dobré a vhodné vyvrátiť. Na druhej strane však nie je šťastným riešením tvrdiť, že v skutočnosti sa nič nezmení a medzi štvrtým a piatym stupňom územnej ochrany nie je rozdiel. Pretože ten rozdiel tu naozaj existuje, keďže skutočne bezzásahové územie predstavuje len piaty stupeň.
Pre budúcnosť chránených území na Slovensku predstavuje zonácia jednu z najväčších výziev. Dlhodobo sa spomínala len v súvislosti s Tatranským národným parkom, avšak je nepochybné, že pre zabezpečenie efektívnej a účinnej územnej ochrany vo všetkých chránených územiach ju bude by bolo vhodné, ba priam až nevyhnutné vykonať vo všetkých chránených územiach. V zmysle zákona sa zóny vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom.[20] V navrhovanej prírodnej rezervácii Vihorlatský prales sa mali v zmysle uvedeného nachádzať v zóne A a zóne B. Zóna A má predstavovať časti územia s prevahou prirodzených ekosystémov alebo človekom málo pozmenených ekosystémov, kde cieľom je zachovať a umožniť v nich nerušený priebeh prírodných procesov, zóna B časti územia s prevahou človekom čiastočne pozmenených ekosystémov, kde cieľom je dosiahnuť stav, ktorý zodpovedá prirodzeným ekosystémom.[21]
Preto je pochopiteľné, že pri vypracovávaní návrhu na vyhlásenie novej prírodnej rezervácie Vihorlatský prales sa Ministerstvo riadilo v zmysle týchto zákonných ustanovení. Je nepochybné, že v území, ktoré je zastavané, resp. sú doň vykonané iné významné zásahy, nie je celkom možné zachovať a umožniť v nich nerušený priebeh prírodných procesov. Asi aj z tohto dôvodu stanovili na tieto územia zónu B, ktorej zmyslom je prinavrátiť aj územiam zasiahnutým ľudskou činnosťou prirodzený charakter, a na ktorej sa uplatňuje štvrtý stupeň územnej ochrany. Avšak, aby v celom uvedenom procese nevznikali zbytočné pochybnosti a právne medzery pre umožnenie prípadných nevhodných zásahov do takéhoto územia, bolo by azda vhodné aj z legislatívneho hľadiska vymedziť, za akým účelom je možné vykonať zásahy, na ktoré sa v štvrtom stupni územnej ochrany vyžaduje súhlas a istým spôsobom zúžiť priestor pre správnu úvahu príslušných orgánov ochrany prírody. Týmto spôsobom by snáď bolo možné zabrániť pochybnostiam o zneužívaní týchto ustanovení, ako aj ich reálnemu zneužívaniu na zásahy do chránených území. Aj do budúcna to bude veľmi dôležité, keďže v blízkej dobe sa pripravuje napr. zonácia Národného parku Muránska planina, pri ktorej bude treba ešte väčšmi zohľadňovať jednak environmentálne, ako aj mnohé iné záujmy.
Záverom je možné uviesť, že pri aktivitách smerujúcich ku zonácii chránených území bude potrebné dbať práve na environmentálne záujmy predstavované v tomto prípady ochranou prírody a krajiny. Nie len kvôli dodržiavaniu medzinárodných záväzkov, ale najmä kvôli zabezpečeniu, aby chránené územia naozaj zabezpečili účinnú územnú ochranu.
Autor: Mgr. Ľudovít Máčaj., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, E-mail: ludovit.macaj@flaw.uniba.sk
[1] Porovnajte: VRAŽDA, D. Boj o Morské oko: sopečné jazero a časť lesov okolo chcú vyňať z najprísnejšej ochrany. In dennikn.sk [online], 14.02.2020, 06:59 [cit. 2020-03-18]. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/1756998/boj-o-morske-oko-sopecne-jazero-a-cast-lesov-okolo-chcu-vynat-z-najprisnejsej-ochrany/
[2] Pri Morskom oku novú výstavbu zakazuje zákon aj pravidlá UNESCO. In minzp.sk , 17.02.2020. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/spravy/pri-morskom-oku-novu-vystavbu-zakazuje-zakon-aj-pravidla-unesco.html
[3] LP/2020/59 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/59.
[4] Dôvodová správa. Všeobecná časť k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/59.
[5] Tamže.
[6] ŠTEFANOVIČ, M. Ochrana prírody a krajiny, s. 97 In ŠTEFANOVIČ, M., KOŠIČIAROVÁ, S., PIRČ, J. Právo životného prostredia. Bratislava: IURA EDITION, 2001. ISBN:80-89047-11-4, 254 s.
[7] § 3 Návrhu nariadenia vlády, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/59.
[8] Vyhlásená na základe Výnosu Ministerstva kultúry SSR č. 1160/1988-32 z 30.6.1988 Porovnajte: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/619 [cit. 2020-03-18]
[9] Porovnajte: Pri Morskom oku novú výstavbu zakazuje zákon aj pravidlá UNESCO. In minzp.sk [online], 17.02.2020. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/spravy/pri-morskom-oku-novu-vystavbu-zakazuje-zakon-aj-pravidla-unesco.html
[10] Tamže.
[11] Stanovisko LZ VLK k návrhu MŽP na zníženie stupňa ochrany jadrovej časti NPR Morské oko. In wolf.sk [online]. Dostupné na internete: Dostupné na: https://www.wolf.sk/sk/tlacove-spravy/stanovisko-lz-vlk-k-navrhu-mzp-na-znizenie-stupna-ochrany-jadrovej-casti-npr-morske-o
[12] § 16 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z.
[13] § 15 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
[14] MÚČKOVÁ, B., BALOG, B., JENČO, J., KIČA, M. Zákon o ochrane prírody a krajiny. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. ISBN: 978-80-8168-817-1, 808 s (s. 138)
[15] § 16 ods. 1 písm. g), ale aj písm. a)
[16] § 15 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. k), písm. l) a § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.
[17] § 15 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z.
[18] § 15 ods. 1 písm. e) a § 2 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.
[19] Porovnajte: Pri Morskom oku novú výstavbu zakazuje zákon aj pravidlá UNESCO. In minzp.sk [online], 17.02.2020. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/spravy/pri-morskom-oku-novu-vystavbu-zakazuje-zakon-aj-pravidla-unesco.html
[20] § 30 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.
[21] § 30 ods. 4 písm. a) a b)