Profilovanie potenciálnych voličov prostredníctvom analýzy údajov je fenoménom posledného desaťročia pri volebných kampaniach po celom svete. V Slovenskej republike sa zdá, že tento nástroj nebol využívaní politickými stranami či jednotlivými kandidátmi a zlom nastal až pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na konci februára 2020. Cieľom tohto odborného blogu je objektívne analyzovať informácie poskytnuté politickými stranami a zistenie, či vykonávajú politické profilovanie.
I. Úvod
V ostatnom období zarezonovala v médiách kauza použitia údajov jednou zo slovenským politických strán v rámci celonárodnej ankety. Tento prípad v súčasnosti posudzuje Úrad na ochranu osobných údajov SR a zároveň viedol autora k napísaniu tohto krátkeho blogu. Z hľadiska štruktúry svoj príspevok uvádzam nasledovne. V prvom rade je potrebné zadefinovať, čo politické profilovanie znamená. V druhom rade sa v stručnosti pozrieme na známy škandál spoločnosti Cambridge Analytica v súvislosti s politickými kampaňami v USA a Spojenom kráľovstve. V tretej časti vyhodnotíme prvých desať politických strán v prieskume agentúry AKO zo dňa 14.2.2020 za účelom zistenia, či politické profilovanie na voličoch vykonávajú. Z hľadiska metódy skúmania by informácie o všetkých účeloch spracúvania údajov politickými stranami mali byť verejne dostupné vzhľadom na ich informačnú povinnosť v zmysle článkov 12, 13 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov – ďalej len „GDPR“). V závere zhrnieme nadobudnuté poznatky.
II. Politické profilovanie
Tento krátky blog nemá cieľ odborne analyzovať všetky právne aspekty súvisiace s online politickým profilovaním.[1] Zároveň je však nevyhnutné aspoň v minimálne miere tento koncept vysvetliť. V rámci tohto blogu sa zameriame na tzv. politický mikro-targeting. To znamená vytvorenie profilu určitého voliča a jeho preferencií s cieľom zobraziť mu marketingový materiál konkrétnej politickej strany. Prakticky to funguje tak, že v prvej fáze je analyzované správanie užívateľa napr. na sociálnej sieti (sledované stránky, členstvo v skupinách a pod.) a vo fáze druhej sú tieto údaje analyzované zväčša prostredníctvom algoritmov s cieľom predpovedať voličské preferencie. Tieto analýzy prirodzene nevykonávajú samotné politické strany, ale špecializované tretie strany v ich mene, ktoré môžu napr. asistovať pri prevádzkovaní profilov politických strán na sociálnych sieťach a zbierať tak údaje o voličoch.[2]
III. Kauza Cambridge Analytica šiestimi vetami
Škandál so spoločnosťou Cambridge Analytica spočíval v tom, že táto spoločnosť prostredníctvom sociálnej siete Facebook získavala údaje o užívateľoch a tie následne využívala za účelom ovplyvňovania volebných preferencií. To všetko bez súhlasu alebo iného právneho základu a absolútne netransparentne. Údaje získavali z nevinne vyzerajúcich dotazníkov, pričom nespracúvali len osobné údaje užívateľa Facebooku, ktorý dotazník vyplnil, ale aj jeho celú sieť kontaktov. Na základe týchto údajov o aktivite užívateľov na sociálnej sieti boli determinovaní tzv. presvedčiteľní voliči, ktorým bola zobrazená politická reklama (často obsahujúca falošné správy) s cieľom ovplyvniť ich správanie pri voľbe. Firma zohrala úlohu pri posledných prezidentských voľbách v USA a pri referende o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.[3]
IV. Analýza spracúvania osobných údajov politickými stranami pred voľbami 2020
Každá politická strana je v zmysle GDPR prevádzkovateľom osobných údajov. To znamená, že určuje účely – dôvody spracúvania osobných údajov. Tieto účely musia byť naviazané na jeden zo šiestich právnych základov podľa článku 6 GDPR (súhlas, plnenie zmluvy, zákonná povinnosť, životne dôležitý záujem, verejný záujem či oprávnený záujem). Zároveň, ak politická strana spracúva údaje o politickej orientácií dotknutých osôb, musí sa okrem právneho základu z článku 6 GDPR spoliehať aj na jednu z výnimiek pre spracúvanie citlivých osobných údajov podľa článku 9 ods. 2 GDPR. Toto sú základné povinnosti spracúvania osobných údajov podľa GDPR. Napríklad ak politická strana vedie zoznam svojich členov prípadne sympatizantov, robí tak na základe zákonnej povinnosti prípadne verejného záujmu (právny základ) v právnych limitoch zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach. Ak politická strana spracúva informácie o svojich zamestnancoch, robí tak na základe plnenia zmluvy (právny základ) prípadne zákonnej povinnosti (právny základ) podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Politická strana prevádzkujúca profil na sociálnej sieti za účelom prezentácie v online priestore by ako právny základ mohla využiť oprávnený záujem Ak by politická strana vykonávala politické profilovanie, takéto operácie by mohla robiť na právnom základe verejného záujmu[4] prípadne oprávneného záujmu. Vyhotovenie štatistík sa riadi režimom článku 89 GDPR a nadväzuje na niektorý z už existujúcich účelov.
Zároveň majú prevádzkovatelia (vrátane politických strán) poskytnúť dotknutým osobám informácie o spracúvaní ich osobných údajov, ktoré boli získané priamo od nich (článok 13 GDPR napr. pri kampani v uliciach, vyplnením dotazníka či formulára a pod.) alebo inak ako priamo od dotknutej osoby (článok 14 GDPR napr. z verejne dostupného profilu na sociálnej sieti). Tieto informácie musí mať dotknutá osoba k dispozícií v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulované jasne a jednoducho. Najpraktickejší a najjednoduchší spôsob poskytnutia informácií je cez webové sídlo daného prevádzkovateľa či Facebookový profil, ale samozrejme nie je vylúčený iný spôsob poskytnutia informácie. V zmysle požiadaviek článkov 13 a 14 GDPR musia prevádzkovatelia informovať o účeloch a právnych základoch. To znamená, že ak politická strana vykonáva profilovanie svojich dotknutých osôb v rámci svojej volebnej kampane, mala by o tom informovať. Nakoľko vo väčšine prípadov pôjde o údaje získané nepriamo od dotknutých osôb, prezumujeme spôsobom plnenia informačnej povinnosti prostredníctvom webu. Výnimkou môžu byť prípady získania osobných údajov priamo od sympatizantov či členov strán (napr., prostredníctvom volebnej ankety).
Pozrime sa teda na plnenie informačnej spoločnosti a výskyt účelu politického profilovania v 10 politických stranách kandidujúcich do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020. Strany sú zoradené podľa prieskumu agentúry AKO zo dňa 14.2.2020.
| Politická strana / hnutie | Plnenie informačnej povinnosti v zmysle GDPR prostredníctvom webu | Politické profilovanie |
| SMER – SD | Áno[5] | Nejasné |
| OĽANO | Áno[6] | Pravdepodobne áno |
| ĽSNS | Nie | – |
| PS/Spolu | Áno[7] | Pravdepodobne áno (PS) |
| Za ľudí | Áno[8] | Áno |
| Sme rodina | Áno (zobrazí sa pri vstupe na stránku) | Nejasné |
| SaS | Áno[9] | Pravdepodobne nie |
| KDH | Áno[10] | Pravdepodobne nie |
| SNS | Nie | – |
| MOST – HÍD | Áno[11] | Áno |
SMER – SD
Zo znenia informačnej povinnosti politickej strany SMER – SD nevyplýva, že táto strana vykonáva politické profilovanie. Jediný účel, ktorý sa netýka členov strany je zasielanie newslettra na základe súhlasu dotknutej osoby. Strana dokonca uvádza, že nepoužíva na spracúvanie osobných údajov žiadnych sprostredkovateľov tzn. napríklad marketingové agentúry. Napriek tomu možno na Facebookovom profile strany nájsť informáciu, že strana vedie volebnú kampaň aj prostredníctvom sociálnej siete.
OĽANO
Hnutie OĽANO vo svojich zásadách ochrany osobných údajov uvádza jediný účel a to priamy marketing na právnom základe súhlasu. Pravdepodobne však ide oba o zasielanie adresného newslettra. Iným prípadom je anketa rozhodni.to, kde sú získavané údaje na základe verejnej ankety o rôznych spoločenských otázkach. Nakoľko jedným zo spracúvaných údajov je aj údaj o sympatií k politickej strane, na základe výsledkov tejto ankety je možné pri kombinácií s ďalšími údajmi vytvoriť profil potenciálneho voliča.
ĽSNS
ĽSNS nemá verejne dostupné znenie podmienok ochrany súkromia či spracúvania osobných údajov. To však nevylučuje možnosť, že si svoju informačnú povinnosť táto politická strana plní iným spôsobom.
PS/SPOLU
Nakoľko ide o koalíciu, každá z týchto politických stranách informuje o spracúvaní osobných údajov samostatne. Progresívne Slovensko vo svojich Informáciách o spracúvaní osobných údajov uvádza že, osobné údaje spracúva aj za účelom „správy našej webovej stránky a našich účtov na sociálnych sieťach, s cieľom zobraziť obsah stránky a účtov čo najefektívnejšie, na základe testovaní a analýzy dát.“ Napriek tomu, že nevymedzuje účel politického profilovania výslovne, z vyššie uvedeného znenia je možné vyvodiť, že táto politická strana aktívne dáta využíva na politický marketing.
Strana Spolu vo svojich Zásadách spracúvania osobných údajov má iba účely priameho marketingu v podobe newslettra.
Za ľudí
Strana Za ľudí transparentne vo svojich Zásadách ochrany súkromia a spracúvania osobných údajov uvádza používanie Facebook Pixel na účely politického marketingu. „Facebook Pixel umožňuje spoločnosti Facebook identifikovať užívateľov Webovej stránky ako cieľovú skupinu na zobrazenie reklamy. Politická strana podľa toho používa kód Facebook Pixel na zobrazenie svojich zverejnených reklám na Facebooku iba tým používateľom Facebooku, ktorí prejavili záujem o činnosť Politickej strany alebo ktorí zdieľali určité faktory, najmä témy blízke alebo spadajúce do činnosti Politickej strany, ktoré Politická strana prenáša na Facebooku. Facebook Pixel pomáha Politickej strane pochopiť a vyhodnotiť efektívnosť reklám na Facebooku na štatistické účely a na účely prieskumu trhu tým, že môže Politickej strane preukázať, či boli používatelia presmerovaní na aktivity Politickej strany po kliknutí na reklamu na Facebooku, s cieľom vysielať reklamy cieľovým skupinám používateľov, ktoré sú podobné existujúcim príjemcom. Politická strana tak môže získať komplexné štatistiky o používaní svojej Webovej stránky.“
Sme rodina
Informácie o spracúvaní osobných údajov hnutím Sme rodina obsahujú účel analytiky, ktorý je však nerozvedený a nie je z neho tak jasné, čo je jeho cieľom a obsahom.
SaS
Z prehlásenia o ochrane osobných údajov nevyplýva, že politická strana vykonáva politické profilovanie. Zároveň je však ale potrebné poznamenať, že strana si neuvádza účel prevádzkovania profilov na sociálnych sieťach.
KDH
KDH v zmysle Informácií o spracúvaní osobných údajov na marketingové účely uvádza iba prezentáciu strany cez webové sídlo prípadne adresný newsletter pre sympatizantov. Zároveň je však ale potrebné poznamenať, že strana si neuvádza účel prevádzkovania profilov na sociálnych sieťach.
SNS
SNS nemá verejne dostupné znenie podmienok ochrany súkromia či spracúvania osobných údajov. To však nevylučuje možnosť, že si svoju informačnú povinnosť táto politická strana plní iným spôsobom.
MOST – HÍD
Strana Most – Híd transparentne uvádza, že analyzuje interakcie na digitálnych platformách za účelom politického marketingu. „Dané údaje môžeme použiť rôznymi spôsobmi. Napríklad ich porovnávame so štatistickými údajmi, môžeme dokonca použiť tieto kombinácie. Účelom využitia týchto osobných údajov je naša snaha lepšie pochopiť, aký druh politiky a politických tém vás zaujímajú, a o aký typ tém máte záujem. Robíme tak predovšetkým z dôvodu zachovania Vášho komfortu, aby sme Vás neobťažovali zbytočnými informáciami a požiadavkami aby ste odpovedali na naše otázky tým, že Vás budeme za týmto účelom kontaktovať.“ Strana tieto údaj spracúva pod účelom s názvom „Vykonávanie rôznych prieskumov, ankiet a analýz za účelom dosiahnutie lepšieho volebného výsledku prípadne zvýšenie preferencií Strany a/alebo kandidátov Strany postavených do volieb.“
IV. Závery
Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedenú analýzu, možno ju zhrnúť do nasledovných záverov. Dve politické strany si neplnia informačnú povinnosť prostredníctvom webu. To však nevylučuje, že si ju plnia iným spôsobom. Minimálne pri dvoch politických stranách je isté, že politické profilovanie vykonávajú. Dve politické strany pravdepodobne dáta o voličoch využívajú a rovnaký počet pravdepodobne s takýmito dátami nepracuje. Z plnenia informačnej povinnosti dvoch strán nie je jasné, či osobné údaje na politické profilovanie používajú alebo nie.
Prirodzene, závery tohto blogu závisia od kvality poskytovania informácií o spracúvaní osobných údajov jednotlivých politických strán, ktoré sú verejne dostupné. Nie je preto vylúčené, že sa autor v niektorých záveroch mýli.
Autor: JUDr. Matúš Mesarčík, LL.M , Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva, E-mail: matus.mesarcik@flaw.uniba.sk
[1] Odkazujeme na odbornú literatúru napr. BORGESIUS, F. et. al. : Online Political Microtargeting: Promises and Threats for Democracy In Utrecht Law Review, Vol. 14, No. 1, s. 82-96, 2018 alebo BENNETT, C. : Voter Databases, micro-targeting, and data protection law: can political parties campaign in Europe as they do in North America? In International Data Privacy Law, 2016, Vol. 6, No. 4.
[2] Pozri viac BORGESIUS, F. et. al. : Online Political Microtargeting: Promises and Threats for Democracy In Utrecht Law Review, Vol. 14, No. 1, s. 82-83.
[3] Viac ku kauze z oficiálnych dokumentov dostupných po vyšetrovaní zo strany Britského dozorného orgánu ICO dostupné na https://ico.org.uk/media/action-weve-taken/2260271/investigation-into-the-use-of-data-analytics-in-political-campaigns-final-20181105.pdf alebo https://ico.org.uk/media/action-weve-taken/2259369/democracy-disrupted-110718.pdf.
[4] Recitál 56 GDPR: „Ak si počas volebných aktivít fungovanie demokratického systému v niektorom členskom štáte vyžaduje, aby politické strany zhromažďovali osobné údaje o politických názoroch ľudí, môže byť spracúvanie takýchto údajov povolené z dôvodov verejného záujmu, a to za predpokladu, že sú poskytnuté primerané záruky.“
[5] https://www.strana-smer.sk/cookies
[6] https://www.obycajniludia.sk/ochrana-sukromia/
[7] https://www.progresivne.sk/informacie-o-spracuvani-ochrane-osobnych-udajov/ a https://spolu.stranaspolu.sk/index.php?page=info&pid=10
[8] https://za-ludi.sk/ochrana-sukromia/
[9] https://www.sas.sk/resources/documents/prehlasenie_o_cookies.pdf
[10] https://www.kdh.sk/osobneudaje/
[11] https://www.most-hid.sk/sk/politika-ochrany-sukromia-podmienky-ochrany-sukromia